Tomáš Baťa patril k jedným z najvýznamnejších podnikateľov v Československu. Pri jeho mene sa nám istotne vybavia topánky. Nezanechal však výraznú stopu iba v obuvníckom priemysle, ale priniesol mnohé inovatívne zmeny vo fungovaní vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancami a v podnikaní ako takom. Práve dnes si pripomíname výročie jeho narodenia.
Začiatky
Narodil sa 3. apríla 1876 v Zlíne do rodiny, ktorá sa už od 17. storočia zaoberala výrobou obuvi. Ako 14-ročný sa zamestnal vo firme Fäber, ktorá vyrábala stroje na zefektívnenie výroby obuvi. Z nej ho však neskôr vyhodili kvôli strachu z konkurencie. V tomto období sa stupňovali jeho konflikty s otcom, a tak odišiel za sestrou do Viedne, kde sa snažil rozbehnúť svoj obuvnícky biznis. To sa mu nepodarilo aj kvôli chýbajúcemu oficiálnemu oprávneniu vykonávať toto remeslo vo Viedni. Významný je rok 1894, keď sa Tomáš, spolu so svojou sestrou Annou a bratom Antonínom, rozhodli začať podnikať. Nechali sa vyplatiť od otca a v Zlíne rozbehli výrobu obuvi. Na začiatku mala firma iba desať zamestnancov - domácich obuvníkov. Tí pracovali fixný čas, za ktorý im bola na konci týždňa vyplácaná mzda. To bolo v tých časoch neznáme, no rozhodne pokrokové.
Spočiatku sa Baťovcom nedarilo a nezvládali splácať svoje pôžičky a zmenky. To však Tomáša Baťu neodradilo. Usilovne pracoval a postupne splatil všetky dlhy. Ďalším inovatívnym nápadom bola výroba lacnej, no funkčnej obuvi z plátna, s koženou podrážkou a elegantnou špičkou. Tieto tzv. „baťovky“ boli lacné a aj vďaka reklame populárne. Sestra Anna zotrvala vo firme do roku 1898, potom sa vydala. Mala na starosti najmä účtovníctvo a ekonomickú stránku firmy. Dozerala aj na to, aby sa nevyhadzovali peniaze za nepotrebné veci. V roku 1900 už Tomáš Baťa zamestnával vo svojej prvej továrni okolo 120 robotníkov.
Rozmach
Návšteva Ameriky inšpirovala Tomáša Baťu k ďalším podnikateľským krokom a inováciám. Patria k tomu napríklad zrážky zo mzdy a pokuty tým zamestnancom, ktorí neodvádzali dobrú a kvalitnú prácu. To síce vyvolalo vlny nevôle a štrajkov, no štrajkujúcich zamestnancov Baťa jednoducho prepustil. Miesto nich prijal nekvalifikovaných pracovníkov. Firma postupne expandovala a počet zamestnancov narastal. S tým vznikol problém, kam pribúdajúcich robotníkov ubytovať. Baťa sa rozhodol postaviť funkcionalistické „Baťove“ domy, ktoré sú dodnes charakteristickým architektonickým prvkom Zlína.
V roku 1912 sa Baťa vrátil k výrobe celokoženej obuvi a počas prvej svetovej vojny dostal zákazku na 50 000 kusov vojenských topánok (bagandží). Baťa postupne začal expandovať nielen v rámci Československa, ale otváral pobočky aj inde vo svete. Baťa si bol vedomý faktu, že kvalitu svojich výrobkov zabezpečí aj dostatočnou kvalifikáciou svojich pracovníkov. S tým súvisela aj určitá životná úroveň. Skrátka, spokojný zamestnanec podáva kvalitný výkon. Okrem obytných domov vybudoval školu, v ktorej sa mohli zamestnanci vzdelávať po práci. Významne prispel k rozmachu Zlína a z malej dediny sa v priebehu jedného desaťročia stalo mesto so zhruba 30 000 obyvateľmi s premyslenou infraštruktúrou, vlastnou nemocnicou, obchodnými i spoločenskými budovami.
Ceny
Medzi iné inovatívne nápady Tomáša Baťu patria aj špecifické nezaokrúhlené ceny, tzv. „baťovky“ (rovnaký názov ako jeho plátené topánky). Psychologicky pôsobí cena 1999 lepšie ako 2000. Tieto ceny sa používajú dodnes. Inšpiroval sa aj Henry Fordom a zaviedol pásovú výrobu.
Smrť
Životný príbeh Tomáša Baťu sa končí tragicky. Zahynul 12. júla 1932 pri páde lietadla, keď šiel otvoriť novú pobočku vo Švajčiarsku. Tomáš Baťa bol typom cieľavedomého a pokrokového podnikateľa, ktorý sa nebál riskovať. Bol si vedomý toho, že tvrdá a poctivá práca mu raz prinesie úspech. No popri dosahovaní svojich cieľov nezabúdal ani na ostatných, najmä na svojich zamestnancov, pre ktorých sa snažil spraviť všetko, čo bolo v jeho silách.