James Parkinson sa narodil 11. apríla 1745 v Londýne vo Veľkej Británii, kde po štúdiu na školách pre lekárov a chirurgov (London Hospital Medical College, Royal College of Surgeons) od roku 1784 pôsobil ako chirurg. Zomrel 21. decembra 1824 v rodnom meste vo veku 79 rokov. V tento deň si pripomíname Svetový deň Parkinsonovej choroby.
Príznaky pripomínajúce symptómy Parkinsonovej choroby sa spomínali v lekárskych spisoch už od staroveku, ale žiaden predchodca Jamesa Parkinsona nedokázal nájsť súvislosti medzi jednotlivými symptómami a opísať celý syndróm. Presne chorobu popísal až práve Parkinson. Dôslednosť jeho analýz je taká veľká, že dodnes vedci a klinickí lekári trvajú na štúdiu originálu jeho poznámok o tomto stave. Pri svojom pozorovacom talente bol Parkinson schopný odlíšiť typické prejavy parkinsonizmu od prejavov starnutia a rozpoznal asociáciu typických príznakov ochorenia ako klinickú jednotku.
O štyri desiatky rokov zaujala jeho stať francúzskeho lekára Jean-Martina Charcota, ktorý symptomatické ochorenie spojil s menom jej autora.
V súčasnosti je už známe, že ochorenie spôsobuje odumieranie nervových buniek v špecifických oblastiach mozgu. Vo väčšine prípadov sa nevie, čo je jeho príčinou. Predpokladá sa, že na jej vzniku sa podieľa viacero faktorov. Chorobou trpí vo svete vyše šesť miliónov ľudí. Žili alebo s ňou žijú významné osobnosti ako americký boxer Muhammad Ali, pápež Ján Pavol II., španielsky surrealistický maliar Salvador Dalí, bývalý americký prezident Harry Truman alebo čínsky komunisticky vodca Mao Ce Tung.
Okrem svojej lekárskej činnosti, Parkinson písal aj sociálnorevolučné state pod pseudonymom Old Hubert. Zasadzoval sa v nich za zásadné zmeny britského verejného zdravotníctva. V odborných kruhoch vysoko oceňovali aj bádateľské výsledky tohto všestranného vedca v oblasti geológie a paleontológie, najmä jeho štúdie o fosíliách s názvom Organické zvyšky dávneho sveta.
Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré sa najčastejšie prejavuje u ľudí starších ako 50 rokov. Postihuje mozog a spôsobuje postupné odumieranie mozgových buniek, konkrétne tých, ktoré produkujú dopamín v časti mozgu zvanom substantia nigra. V mozgu tak prevláda acetylcholín, čo má za následok typické príznaky Parkinsonovej choroby, problémy s motorikou a psychickými problémami.
Prejavy Parkinsonovej choroby
Chýbajúci dopamín a prevládajúci acetylcholín v mozgu spôsobuje, že pacient postupne stráca schopnosť kontroly nad svojimi svalmi, pohybom a rečou. Rozlišujeme niekoľko štádií Parkinsonovej choroby.
Na začiatku rozvoja Parkinsonovej choroby môžu chorí budiť dojem zdravých ľudí a svoje problémy nepripisujú ochoreniu mozgu, ale postupujúcej starobe. Okolo veku 50 rokov choroba začína v bunkách sprostredkujúcich čuchové vnemy, následne príznaky postupujú do žalúdka a preto v tomto štádiu pociťujú chorí plný žalúdok. Až potom v poslednom štádiu Parkinsonovej choroby je postihnutý mozog. V ňom je zasiahnuté predovšetkým centrum pre pohyb, ktoré sa čím ďalej, tým ťažšie ovláda a dostáva pod kontrolu. Telo ovládajú samovoľné pohyby a tie kontrolované je ťažké vykonávať. Parkinsonova choroba nie je priamo dedičná, ale predispozícia sa môže v dôsledku vonkajších vplyvov premeniť postupom času na chorobu. Samostatnú skupinu "Young Onset" tvoria mladí ľudia, ktorí medzi 30-40 rokmi pociťujú stuhnutosť svalov a spomalenosť.
Typické príznaky Parkinsona sú:
strnulosť tváre,
stuhnutosť tela,
predklonený postoj,
ohnuté lakte,
tras rúk v pokoji,
tras celého tela,
zľahka pokrčené kolená,
spomalená chôdza,
problém urobiť krok,
porucha rovnováhy,
samovoľný pohyb prstov, ako pri počítaní peňazí.
Život s Parkinsonovou chorobou
S poruchou pohybu súvisia aj ťažkosti s bežnými vecami, ktoré si ani neuvedomujeme. Okrem chôdze a rovnováhy sú narušené tiež schopnosti prehĺtania a reči kvôli zlej koordinácii svalov jazyka a tváre, písmo či spánok. Chorý tiež pociťuje brnenie pier, brnenie tváre, mravčenie v tvári, čo sa odborne nazýva parestézia.
Spôsobov, ako sa starať o človeka s Parkinsonom, je niekoľko. Keďže má chorý problémy s pohybom, prispôsobte mu domácnosť tak, aby mu nič neprekážalo v ceste a mal pohodlie pri hygiene či regenerácii. Aj psychická podpora je rovnako dôležitá. Robte mu spoločnosť a rozveseľujte ho, pretože jedným z príznakov Parkinsonovej choroby je aj zlá psychika, za čo môže neliečená depresia. Dokonca sa prejavuje aj suicidálne správanie, teda myšlienky na samovraždu. Neskôr potrebujú stálu starostlivosť, s čím pomôže opatrovateľská služba.
Liečba Parkinsonovej choroby spočíva v tlmení príznakov pomocou liekov. Tie dodávajú do mozgu chýbajúci dopamín a zároveň ďalšie lieky tlmia nadmernú aktivitu acetylcholínu. Okrem liekov existuje ďalšia aktivita, čo pomáha na Parkinsona a tou je cvičenie a rehabilitácia. Pomáhajú pacientovi rozpohybovať sa a spolu s liekmi na Parkinsona významne zvyšujú kvalitu života. Vďaka liekom sa tiež významne predlžuje doba prežitia s Parkinsonovou chorobou. U niektorých pacientov zaberá na tras u Parkinsonovej choroby malé množstvo alkoholu, ale nič sa nemá preháňať a to hlavne v tomto prípade. Nadmerné množstvo potom vedie k ešte väčšej strate rovnováhy a zvyšuje sa riziko zranenia pri páde.
Niekedy sa môžete stretnúť s pojmom parkinsonizmus, ktorý na prvý dojem evokuje spojenie s Parkinsonom. Presnejšie, ide o skupinu chorôb, ktoré majú podobné klinické príznaky ako Parkinsonova choroba, ale príčina ich vzniku je odlišná. Súbor príznakov zahŕňa zvýšené svalové pamäti, tras a zníženú schopnosť pohybovať sa. Typickým príkladom je liekový parkinsonizmus, pri užívaní liekov blokujúcich tvorbu dopamínu. Tiež môže byť navodený toxínmi, po infekcii, po úraze, degeneráciou mozgu alebo inými formami demencie. Najčastejšou formou parkinsonizmu je Parkinsonova choroba .