Dnes je deň splnených snov.
Pod pojmom sen (z latinčiny exvagus) si môžeme predstaviť viacero významov – psychická aktivita počas spánku, snívanie, predstavy, ilúzie, preludy, idealizovanie a pod. Sny ako také majú v kontexte človeka a histórie ľudstva dôležité miesto – v náboženstve, v umení, v kultúre, v psychoanalýze, v pochopení samých seba a v neposlednom rade aj v rámci terapie.
Sny v priereze dejín
V panteóne antického Grécka nájdeme celú plejádu bohov súvisiacich so snami (Oneiros), spánkom (Hypnos), nocou (Nyx), večnou tmou (Erebus/Erebos) a smrťou (Thanatos). Títo bohovia a bohyne majú medzi sebou úzke príbuzenské vzťahy a niektorí vznikli aj z incestu. Starovekí Gréci mali zo snov strach. V staroveku bolo populárne aj veštenie zo snov, hoci populárnejšie bolo veštenie z vnútorností zvierat. Známy je aj snár Oneirocritica, ktorý napísal Artemidóros cca v 2. st. n. l. Obsahuje opis a analýzu zhruba 3000 snov. Sny, ktoré boli v harmónii s prírodou boli dobrou predzvesťou, naopak neprirodzené sny mali negatívny význam.
V kresťanstve sny nachádzame v Biblii, a to ako v Starom, tak aj v Novom Zákone. Známy je Jakubov sen o rebríku a anjeloch. V evanjeliách sa spomína deväť snov, hoci ani jeden sa nesníval Ježišovi Kristovi. V snoch sa anjeli prihovárali, či už Jozefovi, Ježišovmu pestúnovi, prípadne trom mudrcom, ktorých anjel v sne varoval, aby nešli oznámiť Herodesovi, kde presne sa nachádza Božie dieťa.
V stredoveku bolo vysvetľovanie snov a procesu snívania úzko prepojené s rozširujúcim sa kresťanstvom a prevládali rôzne názory. Napr. Tertullianus, prvý kresťanský teológ snov, tvrdil, že prorocké sny pochádzajú od Boha a väčšina ostatných snov je dielom diabla
Sigmund Freud a Carl Jung
Trvalo veľmi dlho, kým sa sny dostali z domény veštcov do domény vedcov. K výraznému posunu snov do oblasti vedy a výskumu prispel aj rakúsky neurológ a zakladateľ psychoanalýzy, Sigmund Freud (1856-1939). Jeho vplyvné dielo Výklad snov (Traumdeutung) vyšlo v r. 1899 (hoci sa datuje do r. 1900) obsahovalo popisy snov (aj jeho vlastných) a je akousi „kráľovskou cestou vedúcou poznaniu nevedomia v ľudskej psychike“. Podľa Freuda treba sen rozložiť na jednotlivé prvky a hľadať medzi nimi asociácie, ktoré tieto prvky spájajú. Netreba však vylúčiť ani možnosť náhodných asociácií, preto je analýza snov pomerne náročná.
Švajčiarsky psychiater a psychoanalytik, Carl Gustav Jung (1875-1961), pokladal Freuda za svojho „majstra“ a jeho dielo mal vo veľkej úcte. Spočiatku sa síce stotožňoval s Freudovým konceptom nevedomia, neskôr ale rozvinul vlastný koncept tzv. kolektívneho nevedomia, ktoré sa odráža v mýtoch, rozprávkach, legendách rôznych kultúr, snoch, či tradíciách. Taktiež prikladá význam snom. Sen je v jeho ponímaní divadlom, v ktorom je snívajúci hercom, javiskom, šepkárov, režisérom, autorom a aj kritikom.
Sny, umenie a kultúra
Sny vedia mnohých inšpirovať aj k tvorivej umeleckej činnosti. Romantici pokladali sen za útek z reality, za niečo nadprirodzené a mystické. Naopak literárni surrealisti, ku ktorým patril aj francúzsky spisovateľ a spoluzakladateľ surrealizmu, Andre Breton, vnímali sen ako prostriedok poznania pravého života, nástroj prehodnotenia reality a spôsob prejavu túžby. Sny inšpirovali aj rôznych maliarov, ktorí na plátno preniesli snové a fantazijné výjavy – Giorgio de Chirico, Odilon Redon, Henri Rousseau, Paul Klee, Man Ray, Max Ernst, Salvador Dalí a i.
A ako na kešku? Nasledovné diela boli inšpirované snami, resp. sny v nich zohrávajú hlavnú úlohu. Identifikujte roky ich vzniku a z nich jednotlivé indície:
A???
???B
??C?
D???
F???
G???
?H??
??I?
Na úvodných súradniciach krabičku nehľadajte, je tam Cesta na SENec.
Použite vzorec
N 48° 1A.(B-F)DI E017° 1G.(F-G)(H-D)(C+I)
Pozor, k 27.12.2023 zmena súradníc a vzorca !!!