Život a dielo
V tento deň sa v Dolnom Kubíne v roku 1821 narodil jeden z popredných príslušníkov generácie štúrovcov Janko Vlastimil Matúška.
Narodil sa v rodine remeselníka Juraja Matúšku a jeho manželky Zuzany rod. Bencúrovej.
V Dolnom Kubíne bol jeho učiteľom národne uvedomelý Leopold Bruck, ktorý patril k zakladateľom Matice slovenskej. Už v ranej mladosti v ňom tak vzbudil záujem o vlastenectvo.
Bol romantickým básnikom, prozaikom a dramatikom. Prejavil sa ako nadaný básnik, najbližšie mal k poézii Janka Kráľa, s ktorým ho spájalo aj celoživotné priateľstvo. Jeho literárne dielo mu počas života nikdy nevyšlo v ucelenej podobe.
Stalo sa tak až pri príležitosti storočnice jeho narodenia v roku 1921. Súborné dielo s názvom Janka Matúšku Sobrané spisy básnické vydala Matica slovenská.
Keď v decembri 1843 zakázali Štúrovi pre jeho politické aktivity prednášať a nakoniec musel zo školy aj odísť, rozhodlo sa 22 študentov, medzi nimi aj Matúška, na protest opustiť bratislavské lýceum.
Svoj smútok a hnev z tejto udalosti opísal v básni Prešporskí Slováci, budúci Levočania - teda vo vtedajšom pravopise Prešporskí Slováci, budoucí Levočané. Táto pôvodná verzia má až 6 strof a poznali ju aj pod názvom Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla na Silvestra v roku 1843.
Báseň napísal na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej.
Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Bratislavy do Levoče (5. a 6. marca 1844), kde sa malo formovať Mladoslovenské hnutie.
V roku 1848 spoluorganizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie, skrýval sa s priateľmi v horách, odkiaľ mu aj ostali celoživotné následky po podchladení a omrzlinách.
Janko Matúška zomrel vo svojom rodisku – Dolnom Kubíne 11. 1. 1877, deň po oslave svojich 56. narodenín.
Literárne dielo Janka Matúšku neuzrelo ako celok svetlo sveta za básnikovho života (jedinou knihou vydanou za jeho života bola kniha Siroty). Usporiadal a vydal ho až po národnom oslobodení Slovákov v Československej republike osobný ctiteľ Janka Matúšku, Jaroslav Vlček, pod názvom Janka Matúšku Sobrané spisy básnické (Matica slovenská, Martin, 1921). Pripomenul tak nielen 100. výročie básnikovho narodenia, ale preukázal i vernosť Matúškovej pamiatke, ktorú oživoval aj ako účastník pietnej spomienkovej slávnosti pri príležitosti odhalenia pomníka na jeho dolnokubínskom hrobe v roku 1879. V rodnom Dolnom Kubíne má pamätník s bustou a časťou textu národnej hymny.
Je po ňom pomenované gymnázium Janka Matúšku v Galante.
Slovenská hymna
Po rozpade československej federácie sa Matúškova pieseň stala štátnou hymnou Slovenskej republiky. Používajú sa jej prvé dve slohy. Do konečnej podoby ju upravil hudobný skladateľ Ladislav Burlas. Zvolil iné harmónie a pomalšie tempo, pretože predtým, ako súčasť československej hymny, tvorila jej rýchlejší koniec. Sporadicky sa ozývajú hlasy vyzývajúce na zmenu hymny. Objavili sa návrhy, aby Nad Tatrou sa blýska nahradila napríklad pieseň Kto za pravdu horí alebo Aká si mi krásna. V 19. storočí sa za slovenskú hymnu považovala skladba Hej, Slováci, oficiálnou však bola len počas vojnovej Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945
Príležitostná známka
1. 9. 1994 vydalo Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác príležitostnú poštovú známku "Nad Tatrou sa blýska..." v nominálnej hodnote 34 Sk. Na známke je text "Janko Matúška - spevec slovenský" a "Nad Tatrou sa blýska..., 1844-1994", ďalej portrét autora textu slovenskej hymny a alegorická postava slovenskej ľudovej piesne Kopala studničku, na nápev ktorej sa pieseň spieva.
Na uvedených súradniciach krabičku nehľadajte. Kedysi sa tu nachádzal tu barokový pamätný dom Janka Matúšku, v ktorom zložil aj svoju známu pieseň.
Jozef Podhradský spomína, že Matúška býval v treťom dome od profesora Palkoviča. Dom bol v 2.polovici 20.storočia zbúraný a na jeho mieste bol v 90-tych rokoch postavený nový dom (s manzardou) s číslom 9.
Stage 1 (úvodné súradnice)
Pri vstupných dverách do domu nájdite zvonček. Hodnota A je úplný ciferný súčet hodnoty názvu výrobcu (jedno slovo v strede dole).
Stage 2 (Evanjelické lýceum)
Súradnice: N 48° 8.830" E 17° 6.294"
Nad tabuľkou "Lycejná ul." je čierna tabuľka. Číslo na nej je B. Na rohu je mramorový stĺp s menami a rokmi pôsobenia akademikov. Dole je nápis: Kuzmanyho kruh ev akademikov 193G. Trojmiestne arabské popisné číslo budovy (na rovnakej čiernej tabuľke) za rohom je CDF.
Finál
Súradnice: N 48 0F.A(B+1)(C-2), E 017 06.(D+2)(G-A)(F-1)