Kras a krasové javy
Kras je geologické označenie pre málo poľnohospodársky úrodné vápencové oblasti, v ktorých došlo vplyvom erózie k odstráneniu väčšiny zvetralinového plášťa. Prevládajúce chemické (korózia) i mechanické (erózia) zvetrávanie na povrchu i v podzemí následne narúša obnaženú krajinu, resp. krasový masív a vytvára tak typické krasové formy primárneho a sekundárneho charakteru. Krasové oblasti vznikajú pôsobením povrchovej a podpovrchovej vody, v dobre rozpustných horninách. Podobné formy zvetrávania sú možné aj v iných ako vápencových horninách. Sú nimi napríklad kamenná soľ, sadrovec, sadrovcové a soľné íly, vápnité pieskovce a zlepence či sliene alebo vo výnimočných prípadoch aj spraš. Karbonatické horniny (vápence, dolomity) sú však najbežnejšie, keďže tvoria až 90% všetkých rozpustných hornín na zemskom povrchu. Krasové oblasti sú poľnohospodársky málo úrodné, jednak preto že v nich došlo k odstráneniu väčšiny zvetralinového plášťa, ako aj preto že väčšina vody sa okamžite rýchlo stratí v podzemí, takže ich povrch je do značnej miery suchý.
Kršlenica, Plavecký kras
Obnažená krajina vápencových oblastí je náchylná podliehať chemickému zvetrávaniu, ktoré je prevažne dielom vody obohatenej o humínové kyseliny a pôdny CO2, pretože kalcit sa v čistej vode rozpúšťa iba veľmi slabo. Ale prítomnosť vápencových hornín a dostatok zrážok nie je ešte automaticky predpoklad pre vznik krasu. Vápencové komplexy dostatočne veľkej hrúbky musia byť v prvom rade obnažené, bez pokryvu nepriepustným ílom. Aby do nich voda cez pukliny prenikala dostatočne ľahko, je nutné aby boli tektonicky porušené. V prípade, ak je materskou horninou vrstevnatý vápenec, zohráva úlohu aj sklon vrstiev. Územie v tom prípade nesmie mať veľké rozdiely v nadmorskej výške, inak z neho voda odtečie skôr ako stihne vsiaknuť. Dôležité je aj to, do akej miery zrážkovú vodu pohlcuje hustá vegetácia, čo má význam najmä v tropických oblastiach.
Typický povrch krasových oblastí
V podmienkach Slovenska, teda v krasových oblastiach mierneho pásma, zohráva vegetácia, predovšetkým dreviny, významnú úlohu pri tvorbe a pretváraní krasu, keďže prostredníctvom biomechanickej sily koreňových sústav mechanicky i chemicky rozrušuje krasové podložie, pričom pôsobí hlavne ako katalyzátor: urýchľuje destabilizáciu nadložnej horniny a spôsobuje rútenie pripovrchových častí endokrasu. Agresívne dreviny (napr. lipy) dokážu odtrhnúť od materského masívu aj vyše 1000 kg vážiace bloky. Dôvod invázneho vstupu koreňových systémov do krasového podložia tkvie v prístupe k jedinému trvalému zdroju vody v krasovom prostredí, a tým je vzduch s vysokou vlhkosťou v podzemných dutinách (jaskyniach, rozsadlinách, otvorených puklinách, zlomoch). Tá sa neustále zráža na bohato rozvetvenom systéme tzv. rizín (koreňových vláskov), ktoré drevinám zabezpečujú príjem vody. V Slovenskom krase je zatiaľ preukázaný biomechanický vplyv drevín na krasové podložie až do hĺbky 8 – 10 m.
Z chemického hľadiska je základom krasových javov reakcia vzdušného oxidu uhličitého s vodou za vzniku slabej kyseliny uhličitej. Málo koncentrovaná kyselina postupne preniká puklinami vápencov a rozrušuje ich. Dochádza pri tom k reakciám, pri ktorých sa uvoľňuje katión Ca2+ a hydrogénuhličitanový anión HCO3-. (CaCO3 + CO2 + H2O → Ca(HCO3)2) Chemické rozrušenie horniny neustále postupuje a umožňuje tak vytvárať krajinné prvky, ktoré majú neraz veľmi bizarné tvary.
Detailný pohľad na chemické rozrušovanie vápenca
Krasové oblasti sa vyznačujú mnohými unikátnymi geomorfologickými a geologickými útvarmi. Podľa spôsobu vzniku, ktorý charakterizuje či vznikli rozrušovaním alebo usadzovaním materskej karbonatickej horniny (napr. vápenca), ich rozdeľujeme na prvotné a druhotné krasové javy (alebo tiež primárne a sekundárne). Prvotné krasové formy možno rozdeliť na povrchové (exokras) a podpovrchové, resp. podzemné (endokras).
Prvotné javy – vznikajú priamym pôsobením vody, a to:
-
koróznou (chemickou, rozpúšťacou) činnosťou vody (tak vznikajú napríklad škrapy, krasové jamy čiže závrty, priepasti, geologické varhany)
-
eróznou (mechanickou, vymieľacou) činnosťou vody (tak vznikajú napríklad závrtové hltače, riečne ponory, krasové jazierka, úvaly, okrajové krasové polja, resp. polja v krase, slepé doliny, poloslepé doliny, kaňony, fluviokrasové jaskyne atď.)
Druhotné javy – vznikajú opätovným vyzrážaním rozpusteného vápenca z roztoku hydrogénuhličitanu vápenatého, ktorý sa nakoniec usadí v podobe sintrovej hmoty; ide najčastejšie o kalcit, zriedkavejšie aragonit, vo výnimočný prípadoch i sadrovec. Najznámejšími sekundárnymi javmi sú rôzne formy jaskynnej sintrovej výplne (kvapľovina).
Škrapy sú rozmermi najmenšie povrchové krasové formy, ktoré zväčša nepresahujú dimenziu mikroforiem. Vznikajú koróznou činnosťou presakujúcej vody obohatenej o oxid uhličitý na svahoch so sklonom 1° až 70°. Sú to rôzne žliabky, jarčeky, valce, pukliny, malé zárezy, jamky a diery na skalnom povrchu a taktiež ryhy s dĺžkou niekoľkých metrov, šírkou od niekoľkých centimetrov do niekoľkých metrov a hĺbkou maximálne 2 metre. Ich tvorbe účinne napomáhajú rozpustené organické látky. Od vlastností podložných krasových hornín (napr. smer a hustota puklín) bude závisieť tvar, veľkosť a spôsob usporiadania škrapov.
Podľa tvaru rozlišujeme:
-
žliabkovité škrapy
-
meandrovité škrapy
-
jarčekovité škrapy
-
šľapajovité škrapy
-
misovité škrapy
-
duté škrapy
-
valcovité škrapy
-
zmladené škrapy
-
korunkové škrapy
-
vrstevnaté škrapy
-
puklinové škrapy
Ukážka škrapov na malej vápencovej skale
Koncentráciou škrapov na väčších plochách vznikajú škrapové polia. Na niektorých nekrasových horninách (napr. na sopečných tufoch) vznikajú tvarovo podobné formy, ktoré sa označujú ako pseudoškrapy. Príčinou ich vzniku môže byť selektívne zvetrávanie hornín.
Závrt alebo krasová jama je veľmi rozšírená povrchová krasová forma. Krasová jama predstavuje v krasovom reliéfe lievikovitú, misovitú, kotlovitú alebo prstencovitú depresiu s hĺbkou niekoľko metrov až niekoľko desiatok metrov. Podobné rozmery (rádovo desiatky metrov) zvyčajne má aj šírka krasovej jamy, no v niektorých prípadoch môže ísť rádovo až o stovky metrov. Závrty často vznikajú na križovaní tektonických štruktúr, systémov puklín a trhlín. Aktívne sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa niekedy nachádza (v podmienkach Slovenska zriedkavo) otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. Stabilizované krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru, resp. siete krasových kanálov splachom a soliflukciou zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú krasové jazierka.
Krasová jama (závrt) na Plešiveckej planine
Krasové oblasti majú viaceré typické znaky. Okrem prítomnosti karbonátových hornín sa vyznačujú osobitým hydrologickým režimom. V rámci kolobehu vôd v krase sa povrchové alochtónne (z nekrasových území) alebo autochtónne (v rámci krasového územia) vodné toky v podobe potokov či riek, náhle strácajú sústredeným vtokom do podzemia v miestach zvaných ponory (na plošinách planín, v dolinách, v stráňach kopcov), alebo miznú v závrtoch či terénnych depresiách. Miznutie sa v tomto prípade – na rozdiel od sústredeného vtoku do ponorov – deje väčšinou pozvoľna, tzv. infiltráciou, čiže vsakovaním v sieti puklín, ktorými je krasový masív prestúpený. K obom javom (vtoku i vsakovaniu) dochádza často v zóne styku vápencov s nepriepustným podložím (tzv. kontaktný kras), kde do krasovej oblasti pritekajú toky z nekrasových území. Vodný tok sa tak môže na dlhé kilometre strácať z povrchu, pretekať podzemím, a na inom mieste opäť vyvierať v mieste tzv. krasového prameňa, resp. vyvieračky.
Skleniansky kras
Skleniansky kras je situovaný v juhovýchodnej časti pohoria Žiar na styku s Kremnickými vrchmi. Na mape je označený ako Planina Rovne (miestny názov Ráztočnianske lazy), nachádza sa v nadmorskej výške 670 m medzi obcami Sklené, Ráztočno, Jalovec a Handlová. Planinu obkolesujú na východe nekrasové vrcholy Bralova skala 826 m, na západe kryštalické Horeňovo 892 m a dolomitický Veľký vrch na juhovýchode. Územie Sklenianskeho krasu je na vápencovom a dolomitovom podklade, nachádza sa tu mnoho jaskýň, skalných previsov, jaskynných dier, prepadlísk, škrapov a závrtov.
Pekné škrapy na neďalekej Hájskej skale
Krasové javy sú vyvinuté vo vápencoch Krížňanského príkrovu v úzkom pruhu od obce Sklené smerom na Ráztočno, ďalšia časť v údolí Hraničného potoka aj v samostatných kryhách pri okrajovej oblasti východne od Handlovej a oblasť Tepličiek nad obcou Jalovec. Táto lokalita nad dedinkou Sklené je výnimočná z hľadiska zachovania planinového krasu s veľkým počtom závrtov na území Turčianskej kotliny resp. jej blízkeho okolia. Na zachovaných závrtoch je možné prezentovať vývoj krasu a krasových foriem. Krasové územie má celkovú rozlohu necelých 20 km2, pričom mocnosť karbonátových hornín náchylných na krasovatenie dosahuje mocnosť do 300 metrov. Karbonátové horniny patria ku chočskému príkrovu a sú tvorené triasovými dolomitmi a gutensteinskými vápencami. V okolí sa nachádzajú horniny kryštalinika Žiaru a vulkanity kremnického stratovulkánu. Na území Sklenianskeho krasu, ako aj v jeho okolí, sa nachádzajú pekné povrchové krasové javy ako škrapy, krasové jamy (závrty), ponory a vyvieračky (Ráztočnianska vyvieračka), podzemné formy predstavujú jaskyne a priepasti. Povrchové formy sú zastúpené hlavne krasovými závrtmi, ktoré vystupujú viac či menej v jednom rade, alebo v skupine. Závrty majú veľkosť od 5 metrov do 10 - 15 metrov s hĺbkou od 1-2 metrov po 30 metrov. V ojedinelých prípadoch prechádzajú vstupným otvorom do jaskynných priestorov.
Nákres závrtov a jaskýň Sklenianskeho krasu
Za prvý speleologický výskum Skleno - Ráztočnianskej jaskynnej sústavy možno považovať výskumné geologické práce Dr. Matějku v rámci geologického mapovania mezozoika. O samotnú planinu sa zaujímali aj stavitelia železničného tunelu medzi Rematou a Skleným v rokoch 1921 - 1931. Koncom 20. rokov povolávajú experta na jaskyne Jána Majku. Sondovacie práce pre vstup do podzemia Sklenianskeho krasu vykonal v roku 1954 Ján Salaj, handlovský baník pochádzajúci z Nerestnice pri Zvolene. Svoje poznatky mal údajne publikovať v „novinách“. Túto informáciu nachádzame v správe Jána Majku o výskume krasu z 50. rokov. Ďalšie práce boli vykonávané v rokoch 1956 - 1959 pod vedením Jarmily Vytřísalovej - Jirmerovej. Predpokladáme, že samotný popud na výskum Sklenianskeho krasu dal Ján Majko. Výsledky z tohto obdobia publikoval Anton Droppa v zborníku Československý kras č. 12 v roku 1959. V 60. rokoch pôsobil v Sklenianskom krase aj známy speleoarcheológ Juraj Bárta. Nesmieme zabudnúť na neznámych členov prievidzskej jaskyniarskej skupiny pracujúcich v rokoch 1974 - 1976, avšak ich výskumné práce a poznatky z nich nám nie sú známe. Nevieme či ich aktivita zasiahla Skleniansky kras. V bývalom prievidzskom okrese je viacero väčších krasových území.
Romantické lúky Sklenianskych lazov
Zatiaľ najdlhší a systematický prieskum Sklenianskeho krasu začína založením OS Handlová č. 35 v roku 1985. Speleologický prieskum a výskum krasu, vykonávaný Jaskyniarskym klubom Handlová, začínal nad obcou Ráztočno, Jalovec a postupne prešiel na Ráztočianské lazy. Neskoršie od roku 1995 sa zaujímali o krasové územia v celom prievidzskom okrese. Na základe oznámenia v roku 1999 vykonávajú výskum aj v južnej časti Rokoša v podcelku Nitrické vrchy nad obcou Dolné Vestenice a Nitrianske Sučany. Práve v Dolných Vesteniciach býva časť jaskyniarov handlovskej skupiny.
Jaskyňa na Lazoch (Egrešovka) - pôdorys + rezy jednotlivých častí
Najvýznamnejšou jaskyňou Sklenianskeho krasu je Jaskyňa na Lazoch (Egrešovka), ktorá bola v roku 1995 vyhlásená ako prírodná pamiatka. Táto 50 m dlhá ponorová jaskyňa sa nachádza juhozápadne od obce Sklené. Je významná z geologického a geomorfologického hľadiska, má aktívny vodný tok. Jaskyňa na Lazoch má priamy súvis s Ráztočnianskou vyvieračkou situovanou nad obcou Ráztočno (vzdialenosť asi 2,5 km, prevýšenie 250 m), keďže sa farbiacim pokusom dokázalo spojenie týchto dvoch krasových jaskýň.
PRÍSTUP NA SKLENIANSKY KRAS:
1.) Z Rematy po nespevnenej, strmej a rozbitej ceste smerujúcej do Skleného.
POZOR, VHODNÁ LEN PRE OFFROAD AUTÁ!
2.) Zo Skleného po rozbitej ceste na konci obce.
3.) Náučným chodníkom Remata (modro značený turistický chodník).
Za poskytnutie užitočných informácií, ako aj za hodnotné nákresy veľmi pekne ďakujem predsedovi Jaskyniarskeho klubu Handlová Petrovi Strečanskému!
Earthcache úlohy:
1.) Aká povrchová krasová forma sa nachádza na súradniciach waypointu č. 1?
2.) Aká povrchová krasová forma sa nachádza na súradniciach waypointu č. 2?
3.) Aká povrchová krasová forma sa nachádza na súradniciach waypointu č. 3?
4.) Aká povrchová krasová forma sa nachádza na súradniciach waypointu č. 4 a akým spôsobom vzniká táto povrchová krasová forma?
5.) Aká povrchová krasová forma sa nachádza na súradniciach waypointu č. 5?
6.) Aká povrchová krasová forma sa nachádza na súradniciach waypointu č. 6?
7.) Aká povrchová krasová forma sa nachádza na súradniciach waypointu č. 7?
8.) Aká povrchová krasová forma sa nachádza na súradniciach waypointu č. 8 a aké tvary môžu tieto povrchové krasové formy mať vo všeobecnosti?
9.) Aká podzemná krasová forma sa nachádza na súradniciach waypointu č. 9 a aký je jej konkrétny názov?
10.) Dobrovoľná úloha: Prilož k logu fotografie z priebehu plnenia úloh na Sklenianskom krase.
Logovať môžete ihneď. Vyriešené úlohy č. 1 až 9 mi, prosím, pošlite v správe do troch dní, inak budem musieť log vymazať.
Prajem príjemný zážitok na nádherných planinách Sklenianskeho krasu :)