Vyvieračky
Vyvieračka je krasový (menej často aj nekrasový) prameň v podobe miesta, kde podzemný tok (v užšom zmysle len plným prierezom) vyteká na povrch z podzemných priestorov (spravidla jaskýň, a to najmä vápencových). Vyvieračka sa vyskytuje na rozhraní nepriepustného podkladu s vápencami alebo tam, kde pretína topografický povrch hladinu podzemných krasových vôd. Niektoré vyvieračky vyvierajú ako dosť veľké, výdatné toky (celé rieky). Na Slovensku sa vyvieračky vyskytujú vo všetkých krasových územiach.
Cesta podzemnej vody v skrasovatenom horninovom prostredí od momentu jej infiltrácie do podzemia až po jej vynorenie sa v krasových prameňoch a vyvieračkách
Podľa vzniku sa rozlišujú autochtónne vyvieračky (vznikajú zo zrážok presakujúcich do vápencov, kde sa spájajú do jednotného podzemného toku) a alochtónne vyvieračky (vznikajú z ponorných tokov pritekajúcich z nekrasového územia).
Vyvieračka Punkvy
Krasové oblasti majú viaceré typické znaky. Okrem prítomnosti karbonátových hornín sa vyznačujú osobitým hydrologickým režimom. V rámci kolobehu vôd v krase sa povrchové alochtónne (z nekrasových území) alebo autochtónne (v rámci krasového územia) vodné toky v podobe potokov či riek, náhle strácajú sústredeným vtokom do podzemia v miestach zvaných ponory (na plošinách planín, v dolinách, v stráňach kopcov), alebo miznú v závrtoch či terénnych depresiách. Miznutie sa v tomto prípade – na rozdiel od sústredeného vtoku do ponorov – deje väčšinou pozvoľna, tzv. infiltráciou, čiže vsakovaním v sieti puklín, ktorými je krasový masív prestúpený. K obom javom (vtoku i vsakovaniu) dochádza často v zóne styku vápencov s nepriepustným podložím (tzv. kontaktný kras), kde do krasovej oblasti pritekajú toky z nekrasových území. Vodný tok sa tak môže na dlhé kilometre strácať z povrchu, pretekať podzemím, a na inom mieste opäť vyvierať v mieste tzv. krasového prameňa, resp. vyvieračky. Príklady na Slovensku predstavujú napr. sústava ponorových krasových jám Hančinej, Čertovej diery a Líščej diery v Slovenskom krase s aktívnymi ponormi na dne, ktoré drénujú nekrasovú Bodviansku pahorkatinu, pričom vodu v podobe podzemnej rieky Styx do vyvieračiek v Maďarsku odvádza v masíve Silickej planiny dobre vyvinutá, svetoznáma jaskynná sústava Domica-Baradla dlhá 22 km. Analógie možno nájsť tiež v Nízkych Tatrách – Demänovská jaskynná sústava dlhá 40 km s Objavným ponorom a jaskyňou Vyvieranie (vyvieračka), alebo vo Važeckom krase – ponor Priepadlé, Važecká jaskyňa, vyvieračka Teplica. Príkladom zo zahraničia je slovinská Reka, ktorá takto tečie pod povrchom asi 40 km a vlieva sa priamo do Benátskeho zálivu.
Ráztočnianska vyvieračka
Ráztočnianska vyvieračka je jaskyňa s aktívnym vodným tokom, významná z geologického a geomorfologického hľadiska. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji jadrového pohoria Žiar, v tesnom susedstve s Kremnickými vrchmi a je súčasťou Náučného chodníka Remata (modro značený turistický chodník), pričom sa nenachádza priamo na trase NCH Remata. Intenzita vodného toku vynárajúceho sa z podzemia na povrch závisí od viacerých faktorov, hlavne od ročného obdobia, množstva snehovej pokrývky, úhrnu dažďových zrážok a podobne. Najvýdatnejší tok vyvieračky môžeme zaznamenať v jarnom období topenia snehu, naopak v období sucha môže vyvieračka úplne vyschnúť. Vyvieračka má priamy súvis s Jaskyňou na Lazoch, inak nazývanou aj Egrešovka, najvýznamnejšou jaskyňou Sklenianskeho krasu situovanou na Sklenianskych lazoch (vzdialenosť asi 2,5 km, prevýšenie 250 m), keďže sa farbiacim pokusom dokázalo spojenie Jaskyne na Lazoch s Ráztočnianskou vyvieračkou.
Ráztočnianska vyvieračka - pôdorys + rezy jednotlivých častí
V období sucha urobili speleologóvia prieskum vyvieračky do dĺžky 30 m až ku koncovému jazeru. V priestore pred jazerom objavili na stene v blate nápisy a dátumy, najstarší zo dňa 5.11.1957. Dňa 5.10.1986 uskutočnili transport potápačského výstroja do jaskyne a zatopenie potápača J. Kucharoviča do jazera do 2 m hĺbky a ďalej do 3 m sifónu. Dňa 19.10.1986 zrealizovali čerpací pokus vody z jazera a objavili nové priestory s dĺžkou 4 m. V súčasnosti sú s najväčšou pravdepodobnosťou úzke chodby jaskyne už nepriechodné z dôvodu eróznych procesov a zanášania priestorov nánosmi.
Zo Skleniarskych lazov k Ráztočnianskej vyvieračke sú vzdušnou čiarou 2 km. Vyvieračka je v nadmorskej výške 415 m, závrty na lazoch sú vo výške 660 m n. m. Speleologická prax v takomto prípade používa koeficient minimálne 3. Takže sa dá očakávať najmenej 6 km dlhý jaskynný systém.
Vchod do Ráztočnianskej vyvieračky bez mreže v období sucha (máj 2009)
Krasové javy sú vyvinuté vo vápencoch Krížňanského príkrovu v úzkom pruhu od obce Sklené smerom na Ráztočno, ďalšia časť v údolí Hraničného potoka aj v samostatných kryhách pri okrajovej oblasti východne od Handlovej a oblasť Tepličiek nad obcou Jalovec. Táto lokalita nad dedinkou Sklené je výnimočná z hľadiska zachovania planinového krasu s veľkým počtom závrtov na území Turčianskej kotliny resp. jej blízkeho okolia. Na zachovaných závrtoch je možné prezentovať vývoj krasu a krasových foriem. Krasové územie má celkovú rozlohu necelých 20 km2, pričom mocnosť karbonátových hornín náchylných na krasovatenie dosahuje mocnosť do 300 metrov. Karbonátové horniny patria ku chočskému príkrovu a sú tvorené triasovými dolomitmi a gutensteinskými vápencami. V okolí sa nachádzajú horniny kryštalinika Žiaru a vulkanity kremnického stratovulkánu. Na území Sklenianskeho krasu, ako aj v jeho okolí, sa nachádzajú pekné povrchové krasové javy ako škrapy, krasové jamy (závrty), ponory a vyvieračky, podzemné formy predstavujú jaskyne a priepasti. Povrchové formy sú zastúpené hlavne krasovými závrtmi, ktoré vystupujú viac či menej v jednom rade, alebo v skupine. Závrty majú veľkosť od 5 metrov do 10 - 15 metrov s hĺbkou od 1-2 metrov po 30 metrov. V ojedinelých prípadoch prechádzajú vstupným otvorom do jaskynných priestorov.
Za poskytnutie užitočných informácií, ako aj za nákres jaskyne veľmi pekne ďakujem predsedovi Jaskyniarskeho klubu Handlová Petrovi Strečanskému!
Earthcache úlohy:
1.) Ráztočnianska vyvieračka, situovaná na úvodných súradniciach, sa nachádza pod strmou stenou. Aká typická krasová hornina tvorí túto stenu?
2.) Na úvodných súradniciach zisti typ vyvieračky podľa jej vzniku.
3.) Na úvodných súradniciach opíš výdatnosť krasového prameňa; bude to závisieť od ročného obdobia a zrážok.
4.) Na úvodných súradniciach zisti, koľko malých štvorcov je na hlavnej mreži Ráztočnianskej vyvieračky a aký rok vidíš na budove blízkeho krasového vodného zdroja, ktorý pochádza z inej časti rovnakej krasovej oblasti?
K LOGU NEPRIKLADAJ FOTKY, Z KTORÝCH BY SA DALI IDENTIFIKOVAŤ POŽADOVANÉ INFORMÁCIE!
5.) Odpovedz na otázku, s ktorou z okolitých jaskýň je Ráztočnianska vyvieračka dokázateľne prepojená a akým spôsobom to jaskyniari zistili?
6.) Popíš spôsob vzniku vápencovej jaskyne Ráztočnianska vyvieračka.
Logovať môžete ihneď. Vyriešené úlohy č. 1 až 6 mi, prosím, pošlite v správe do troch dní, inak budem musieť log vymazať.
Prajem príjemný zážitok v peknom prostredí :)