Geologický vývoj Kremnických vrchov
Kremnické vrchy sú horským krajinným celkom v oblasti Slovenského stredohoria. Na východe hraničia so Zvolenskou kotlinou, na juhu ich od Štiavnických vrchov oddeľuje dolina Hrona, na západe hraničia s Vtáčnikom, na severozápade s pohorím Žiar, na severe s Turčianskou kotlinou a Veľkou Fatrou.
Kremnické vrchy sú sopečným pohorím, za najstaršie vulkanické produkty sa považujú relikty rozsiahleho stratovulkánu pyroxenických a pyroxén-amfibolických andezitov. Stratovulkán je budovaný striedaním lávových prúdov s epiklastickými vulkanickými brekciami, resp. aglomerátmi vo vývoji pyroklastických prúdov. Základnou stavebnou črtou stratovulkánu je maximálne zastúpenie lávových telies v centrálnych častiach pohoria, ktorých smerom k južným okrajom ubúda. Časť láv má intruzívny charakter s formami sillov, dajok, lakolitov a nepravidelných prenikov. Vulkanoklastiká a epiklastiká zaberajú najväčšie plochy i mocnosti na okrajoch pohoria.
Iný stratovulkán, tzv. turčocká formácia, sa nachádza v severnej časti pohoria. Je budovaný pyroxenickými a bazaltoidnými andezitmi, ktoré sa striedajú s polohami tufov, aglomerátov a vulkanických brekcií.
V ďalšom vývoji, na značne rozrušených komplexoch obidvoch predchádzajúcich stratovulkánov sa aktivizuje vulkanizmus diferencovaných hornín pozdĺž severo-južných mobilných tektonických smerov. Jeho produkciou boli mohutné lávové prúdy a entrúzie pyroxenicko-amfibolických andezitov, niekde s biotitom, a amfibolicko-biotitických andezitov.
V závere formovania vulkanizmu diferencovaných komplexov nastáva vulkanický kľud. Vulkanické komplexy sú zarovnávané a vznikajú väčšie alebo menšie sedimentárne panvičky. Novú aktivitu znamenajú výstupy láv pyroxenicko-andezitového zloženia a malé intrúzie dioritových porfýrov.
Lezenie na Bralovej skale v časoch minulých
Najväčšie akumulácie komplexov ryolitového vulkanizmu sú v južnej časti pohoria v blízkosti styku so Žiarskou kotlinou. Tvoria ho extruzívne a dajkové formy, pyroklastiká, často redeponované, a epiklastiká. V strednej časti pohoria tvoria ryolity menšie extruzívne a dajkovité formy usmernené podľa severo-južnej tektoniky. Na ryolitový vulkanizmus sú viazané hojné limnokvarcitové výskyty, z ktorých niektoré majú aj priemerný význam. Najmladšie vulkanity reprezentujú bazaltoidné andezity, ktoré prenikajú cez ryolitové komplexy.
Pôvodná stratovulkanická stavba bola pravdepodobne už v neogéne narušená tektonickými pohybmi a erózno-denudačnými procesmi, takže polygenetický reliéf je od pôvodného úplne odlišný.
Najväčšiu výšku dosahujú Kremnické vrchy na Flochovej (1318 m n. m.). Selektívnou eróziou sa v priebehu morfologického vývoja zdôrazňovali partie budované odolnými horninami, niekdajšie lávové prúdy. Úseky budované pyroklastikami a tufmi, ako neodolné voči deštruktívnym subaerickým procesom, sa prehlbovali. Výsledkom je rozčlenenie pohoria do sústavy chrbtov a rázsoch oddelených hlbokými dolinami. Morfologicky sa zvlášť uplatňujú andezitové prúdy, na ktorých sú často bralné komplexy.
Ďalší vplyv na reliéf mala periglaciálna modelácia v pleistocéne. Charakteristické sú aj kamenné moria. V pohorí sa zachovali dva povrchy zarovnávania. Najvyššie časti majú v nadm. výške 800 - 900 m rozsiahle zarovnané povrchy, ktoré predstavujú zvyšky stredohorskej rovne. Charakteristicky je vyvinutá medzi Kremnickými baňami a Kunešovom. Miestami z nej vystupujú periglaciálne hôrky. Nižšia poriečna roveň je vrchnopliocénna.
Kremnické vrchy tvorí 5 podcelkov: Flochovský chrbát, Kunešovská hornatina, Jastrabská vrchovina, Malachovské a Turovské predhorie.
Kunešovská hornatina
Kunešovská hornatina je geomorfologickým podcelkom Kremnických vrchov v ich západnej časti, v ktorej sa nachádza aj Bralova skala. Na severovýchode a východe ho ohraničuje Flochovský chrbát, na juhu Jastrabská vrchovina a Žiarska kotlina, na juhozápade Vtáčnik, na západe Handlovská kotlina a pohorie Žiar a na severe Turčianska kotlina. Kunešovskú hornatinu budujú pyroxenické andezity a ich pyroklastiká, v menšej miere ryolity. Amplitúda reliéfu kolíše od 181 m do 470 m, nadmorská výška chrbtov vystupuje medzi 750 – 950 m. Reliéf sa vyznačuje najmä v strednej a severnej časti veľkou rozlohou náhorných planín, juhovýchodná časť je členitá, s typickým hornatinným reliéfom.
Bralova skala (826 m n. m.)
Bralova skala, obnažená treťohorná časť bývalej sopky, je bralo tvorené andezitovo-zlepencovými sopečnými vyvrelinami. Nachádza sa v západnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Kunešovská hornatina, nad obcami Sklené a Ráztočno. Bralova skala je zvyškom menšieho stratovulkánu, ktorého západná časť bola pravdepodobne zničená pri výbuchu a neskôr ovplyvnená eróznymi procesmi. Pri výstupe na vrchol z Rematy po žlto značenom turistickom chodníku tak budete vystupovať po vnútornej strane bývalého sopečného krátera.
Vrcholové bralo Bralovej skaly - v pozadí vysielač
Skalnatý vrchol je rozpoznateľný podľa vysielača a ponúka výhľady na Handlovú, na Rematskú dolinu, Handlovskú a Turčiansku kotlinu a pohoria Žiar, Malá Fatra, Kremnické vrchy a Vtáčnik. Je obľúbeným miestom na horolezecké aktivity.
Andezit
Andezity sú výlevnými ekvivalentami dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, menovite andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú. Pravidelnými akcesóriami bývajú apatit, granát, illmenit, olivín a cordierit. Farba andezitov je rôzna, svetlosivá až čierna. Tie, ktoré boli postihnuté premenami sú svetlé, zelenkasté, ružovkasté až fialkasté. Textúru majú všesmernú, ale aj prúdovitú, pórovitú, mandľovcovú. Štruktúra býva väčšinou porfyrická, u mladších andezitov až celistvá. Andezity sú takmer vždy sprevádzané vulkanoklastickými horninami.
Na Slovensku majú andezity a ich pyroklastiká hlavný podiel na stavbe neovulkanických pohorí (Štiavnické a Kremnické vrchy, Vtáčnik, Pohronský Inovec, Krupinská planina, Javorie, Poľana, Slanské vrchy, Vihorlat). Vyskytujú sa na Klenovskom Vepri a v Zemplínskych vrchoch.
Andezity sa používajú ako drvené kamenivo, štet, dlažby, oporné múry a dekoračný kameň.
Earthcache úlohy:
1.) Na súradniciach waypointu č. 1 odmeraj v centimetroch dva obvody kameňov A a B podľa nákresu na fotke - meraj na úrovni zeme (sopečné vyvreliny obnaženej treťohornej časti bývalej sopky)! MIESTO SA NACHÁDZA NA VÝHĽADE BRALOVEJ SKALY!
2.) Na súradniciach waypointu č. 2 odmeraj v centimetroch rozmer C podľa nákresu na fotke (sopečné vyvreliny obnaženej treťohornej časti bývalej sopky). POZOR - MIESTO SA NACHÁDZA NA BOKU BRALOVEJ SKALY V STRMOM TERÉNE!
3.) Na súradniciach waypointu č. 2 zisti typ horniny vytvárajúcej skalné formácie. POZOR - MIESTO SA NACHÁDZA NA BOKU BRALOVEJ SKALY V STRMOM TERÉNE!
4.) Na súradniciach waypointu č. 2 urči farbu horniny, zaraď ju do farebnej škály zodpovedajúcej tejto hornine a uveď, aké farby môže táto hornina vo všeobecnosti mať. POZOR - MIESTO SA NACHÁDZA NA BOKU BRALOVEJ SKALY V STRMOM TERÉNE!
5.) Na súradniciach waypointu č. 3 odmeraj v centimetroch rozmery D, E podľa nákresu na fotke (sopečné vyvreliny obnaženej treťohornej časti bývalej sopky). MIESTO SA NACHÁDZA NA ÚPÄTÍ BRALOVEJ SKALY V STRMOM TERÉNE!
6.) Na súradniciach waypointu č. 3 pozorovaním zisti zrnitosť tejto horniny, zaraď ju do škály zrnitosti zodpovedajúcej tejto hornine a uveď rozsah zrnitosti, akú táto hornina môže vo všeobecnosti mať. MIESTO SA NACHÁDZA NA ÚPÄTÍ BRALOVEJ SKALY V STRMOM TERÉNE!
7.) Odpovedz na otázky, podľa čoho je pomenovaná predmetná hornina a aký ma obsah SiO2?
8.) Odpovedz na otázku, spolu s čím sa predmetná hornina klasifikuje do jedného poľa podľa modálneho zloženia v QAPF diagrame pre vulkanické horniny?
9.) Odpovedz na otázky, v akom geomorfologickom podcelku Kremnických vrchov sa nachádza Bralova skala a aké horniny tvoria tento geomorfologický podcelok?
10.) Dobrovoľná úloha: Prilož k logu fotografiu z Bralovej skaly alebo z jej okolia.
Logovať môžete ihneď. Vyriešené úlohy č. 1 až 9 mi, prosím, pošlite v správe do troch dní, inak budem musieť log vymazať.
Prajem príjemný zážitok v nádhernom prostredí 
AKTUALIZÁCIA 18.04.2024 - podľa rebríčka najobľúbenejších earth kešiek v percentuálnom vyjadrení na Project-GC sa táto obľúbená earth keška nachádza v rámci Slovenska k dnešnému dátumu na siedmom mieste! Za všetku priazeň veľmi pekne ďakujem a teším sa na ďalšie pekné logy
