Geologický vývoj Kremnických vrchov
Kremnické vrchy sú horským krajinným celkom v oblasti Slovenského stredohoria. Na východe hraničia so Zvolenskou kotlinou, na juhu ich od Štiavnických vrchov oddeľuje dolina Hrona, na západe hraničia s Vtáčnikom, na severozápade s pohorím Žiar, na severe s Turčianskou kotlinou a Veľkou Fatrou.
Kremnické vrchy sú sopečným pohorím, za najstaršie vulkanické produkty sa považujú relikty rozsiahleho stratovulkánu pyroxenických a pyroxén-amfibolických andezitov. Stratovulkán je budovaný striedaním lávových prúdov s epiklastickými vulkanickými brekciami, resp. aglomerátmi vo vývoji pyroklastických prúdov. Základnou stavebnou črtou stratovulkánu je maximálne zastúpenie lávových telies v centrálnych častiach pohoria, ktorých smerom k južným okrajom ubúda. Časť láv má intruzívny charakter s formami sillov, dajok, lakolitov a nepravidelných prenikov. Vulkanoklastiká a epiklastiká zaberajú najväčšie plochy i mocnosti na okrajoch pohoria.
Lehotské skaly - sektor A1
Iný stratovulkán, tzv. turčocká formácia, sa nachádza v severnej časti pohoria. Je budovaný pyroxenickými a bazaltoidnými andezitmi, ktoré sa striedajú s polohami tufov, aglomerátov a vulkanických brekcií.
Lehotské skaly - sektor A1 (ľavá časť)
V ďalšom vývoji, na značne rozrušených komplexoch obidvoch predchádzajúcich stratovulkánov sa aktivizuje vulkanizmus diferencovaných hornín pozdĺž severo-južných mobilných tektonických smerov. Jeho produkciou boli mohutné lávové prúdy a entrúzie pyroxenicko-amfibolických andezitov, niekde s biotitom, a amfibolicko-biotitických andezitov.
Lehotské skaly - sektor A2
V závere formovania vulkanizmu diferencovaných komplexov nastáva vulkanický kľud. Vulkanické komplexy sú zarovnávané a vznikajú väčšie alebo menšie sedimentárne panvičky. Novú aktivitu znamenajú výstupy láv pyroxenicko-andezitového zloženia a malé intrúzie dioritových porfýrov.
Lehotské skaly - sektor A2-B
Najväčšie akumulácie komplexov ryolitového vulkanizmu sú v južnej časti pohoria v blízkosti styku so Žiarskou kotlinou. Tvoria ho extruzívne a dajkové formy, pyroklastiká, často redeponované, a epiklastiká. V strednej časti pohoria tvoria ryolity menšie extruzívne a dajkovité formy usmernené podľa severo-južnej tektoniky. Na ryolitový vulkanizmus sú viazané hojné limnokvarcitové výskyty, z ktorých niektoré majú aj priemerný význam. Najmladšie vulkanity reprezentujú bazaltoidné andezity, ktoré prenikajú cez ryolitové komplexy.
Lehotské skaly - sektor B
Pôvodná stratovulkanická stavba bola pravdepodobne už v neogéne narušená tektonickými pohybmi a erózno-denudačnými procesmi, takže polygenetický reliéf je od pôvodného úplne odlišný.
Najväčšiu výšku dosahujú Kremnické vrchy na Flochovej (1318 m n.m.). Selektívnou eróziou sa v priebehu morfologického vývoja zdôrazňovali partie budované odolnými horninami, niekdajšie lávové prúdy. Úseky budované pyroklastikami a tufmi, ako neodolné voči deštruktívnym subaerickým procesom, sa prehlbovali. Výsledkom je rozčlenenie pohoria do sústavy chrbtov a rázsoch oddelených hlbokými dolinami. Morfologicky sa zvlášť uplatňujú andezitové prúdy, na ktorých sú často bralné komplexy.
Lehotské skaly - sektor C
Ďalší vplyv na reliéf mala periglaciálna modelácia v pleistocéne. Charakteristické sú aj kamenné moria. V pohorí sa zachovali dva povrchy zarovnávania. Najvyššie časti majú v nadm. výške 800 - 900 m rozsiahle zarovnané povrchy, ktoré predstavujú zvyšky stredohorskej rovne. Charakteristicky je vyvinutá medzi Kremnickými baňami a Kunešovom. Miestami z nej vystupujú periglaciálne hôrky. Nižšia poriečna roveň je vrchnopliocénna.
Kremnické vrchy tvorí 5 podcelkov: Flochovský chrbát, Kunešovská hornatina, Jastrabská vrchovina, Malachovské a Turovské predhorie.
Kunešovská hornatina
Kunešovská hornatina je geomorfologickým podcelkom Kremnických vrchov v ich západnej časti, v ktorej sa nachádzajú aj Lehotské skaly. Na severovýchode a východe ho ohraničuje Flochovský chrbát, na juhu Jastrabská vrchovina a Žiarska kotlina, na juhozápade Vtáčnik, na západe Handlovská kotlina a pohorie Žiar a na severe Turčianska kotlina. Kunešovskú hornatinu budujú pyroxenické andezity a ich pyroklastiká, v menšej miere ryolity. Amplitúda reliéfu kolíše od 181 m do 470 m, nadmorská výška chrbtov vystupuje medzi 750 – 950 m. Reliéf sa vyznačuje najmä v strednej a severnej časti veľkou rozlohou náhorných planín, juhovýchodná časť je členitá, s typickým hornatinným reliéfom.
Lehotské skaly - sektor D
Lehotské skaly
Lehotské skaly tvoria veľmi pekné a atraktívne andezitové stĺpy obnažených treťohorných vyvrelín. Nachádzajú sa v západnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Kunešovská hornatina, nad mestskou časťou Handlovej – Nová Lehota. Lehotské skaly slúžia aj ako skalkárska lezecká oblasť. Prevládajú tu kolmé alebo mierne previsnuté platne, popretŕhané vertikálnymi špárami. Nachádza sa tu zhruba 50 ciest v platniach, špárach a kútoch. Cesty v platniach sú perfektne odistené, v špárach a kútoch nájdu využitie aj hexcentre, čoky a friendy. Lezie sa väčšinou po malých lištách, ktoré sú miestami protivne oblé.
Andezit
Andezity sú výlevnými ekvivalentami dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, menovite andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú. Pravidelnými akcesóriami bývajú apatit, granát, illmenit, olivín a cordierit. Farba andezitov je rôzna, svetlosivá až čierna. Tie, ktoré boli postihnuté premenami sú svetlé, zelenkasté, ružovkasté až fialkasté. Textúru majú všesmernú, ale aj prúdovitú, pórovitú, mandľovcovú. Štruktúra býva väčšinou porfyrická, u mladších andezitov až celistvá. Andezity sú takmer vždy sprevádzané vulkanoklastickými horninami.
Na Slovensku majú andezity a ich pyroklastiká hlavný podiel na stavbe neovulkanických pohorí (Štiavnické a Kremnické vrchy, Vtáčnik, Pohronský Inovec, Krupinská planina, Javorie, Poľana, Slanské vrchy, Vihorlat). Vyskytujú sa na Klenovskom Vepri a v Zemplínskych vrchoch.
Andezity sa používajú ako drvené kamenivo, štet, dlažby, oporné múry a dekoračný kameň.
Lehotské skaly - sektor D
Kamenné more
Kamenné more je rozsiahly plošný balvanový pokryv (chaotická kumulácia) na úpätí horských chrbtov a na svahoch.Väčšinou je výsledkom rozpadu skalných odkryvov, postupného hromadenia a gravitačného premiestňovania úlomkov hornín na svahoch. Kamenné moria môžu mať podobu súvislých plôch pokrytých kameňmi či väčšími balvanmi až blokmi, pretiahnutých kamenných prúdov, riek a sute. Delia sa na autochtonné (pôvodné) a na alochtonné (zavlečené z iného miesta). Vznik kamenných morí závisí hlavne na druhu horniny, sklonu svahu a geologických podmienkach (priebeh puklín a bridlicových vrstiev, spôsob odlučnosti a podobne). Kamenná moria vznikali spravidla mrazovým zvetrávaním (tzv. gelivácia) skalných odkryvov v periglaciálnom podnebí starších štvrtohôr (podnebie pred kontinentálnym ľadovcom), avšak pomaly sa vytvárajú i v súčasnej dobe. Úlomky uvoľnené mrazovým zvetrávaním sa vyznačujú ostrými hranami. V menšej miere sa kamenné moria utvárajú podpovrchovým chemickým zvetrávaním, podporeným rozpadom horniny a následným odnosom jemných zvetranín. Kamenné moria s väčšou hrúbkou majú mikroklimatický význam, pretože sa v nich udržuje po celý rok podobná teplota, a tak priestor medzi balvanmi slúži ako úkryt mnohým druhom lesnej zveri a organizmom.
Kamenné more autochtonné:
Vyskytujú sa prevažne na mieste svojho vzniku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a dosahujú hrúbku až desiatok metrov. Za autochtonné sa považuje napríklad andezitové kamenné more (CHPV) pri Malej Lehôtke v Pohronskom Inovci, vzniknuté rozpadom lávového prúdu.
Kamenné more alochtonné:
Kamene sú premiestnené soliflukciou – pôdotokom, „plávaním“ v hlinenom materiály a často prerastené vegetáciou. Práve tieto polia pokladajú niektorí autori za tzv. „pravé kamenné more“, kde sú od seba jednotlivé kamene vzdialené a pokrývajú povrch aspoň z 50%. Ich hrúbka na rozdiel od autochtonných býva veľmi malá, niekoľko desiatok centimetrov až meter. Nachádzame ich skôr na úpätí miernych svahov.
Earthcache úlohy:
1.) Na súradniciach waypointu č. 1 zvrchu odmeraj v centimetroch výšku skaly (lezecká cesta "Dajte ma dole") podľa nákresu na fotke - môžeš použiť napr. špagát, malý kameň a meter [andezitové stĺpy obnažených treťohorných vyvrelín].
2.) Na súradniciach waypointu č. 2 (lezecká cesta "Apokalipsa") pozorovaním zisti zrnitosť andezitu, zaraď ju do škály zrnitosti zodpovedajúcej andezitu a uveď rozsah zrnitosti, akú andezit môže vo všeobecnosti mať [andezitové stĺpy obnažených treťohorných vyvrelín].
3.) Na súradniciach waypointu č. 3 odmeraj nadmorskú výšku na mieste označenom na fotke [andezitové stĺpy obnažených treťohorných vyvrelín].
4.) Na súradniciach waypointu č. 4 urči farbu andezitu, zaraď ju do farebnej škály zodpovedajúcej andezitu a uveď, aké farby môže andezit vo všeobecnosti mať [andezitové stĺpy obnažených treťohorných vyvrelín].
5.) Na súradniciach waypointu č. 5 pozorovaním zisti typ kamenného mora a odôvodni výber konkrétneho typu. K tejto úlohe choď lesnou cestou pod Lehotskými skalami a potom znovu hore lesom, nie krížom cez hustý les!
6.) Dobrovoľná úloha: Prilož k logu fotografiu z Lehotských skál.
Logovať môžete ihneď. Vyriešené úlohy č. 1 až 5 mi, prosím, pošlite v správe do troch dní, inak budem musieť log vymazať.
Prajem príjemný zážitok v nádhernom prostredí :)