Gutensteinské vápence, smradľavý pozdrav z druhohôr
Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá spolu s dolomitom tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme. V prevažnej miere (nad 80 %) sa skladá z uhličitanu vápenatého (CaCO3), či už vo forme kalcitu, alebo aragonitu. Ako prímesi sa vyskytujú dolomit, siderit, kremeň, ílové minerály a úlomky skamenelín.
Keďže je vápenec tvorený z 80% kalcitom (CaCO3), má preto dosť podobné vlastnosti: približne rovnakú tvrdosť (3), dobrú rozpustnosť v kyselinách za uvoľňovania CO2. Rozpúšťa sa aj vo vode s obsahom CO2 za vzniku hydrogenuhličitanu vápenatého (Ca(HCO3)2). Tento jav je príčinou vzniku krasových fenoménov, ako sú jaskyne, závrty, škrapy a iné.
Medzi textúrne a štruktúrne znaky vápencov patrí masívna, oolitická alebo zlepencovitá textúra, výskyt fosílií, žiliek, chuchvalcov, hľúz (pazúrik, rohovec) a rôzne farby vápenca.
Vápenec sa skladá zo štyroch základných komponentov:
a) Zo zŕn neorganického pôvodu, medzi ktoré patria tzv. ooidy, čo sú sférické zrná, v ktorých sú jemné lamely usporiadané v jadre, tvoreného karbonátovým, alebo klastickým zrnom kremeňa. Veľkosť ooidov je do 2 mm. Pre zrná s veľkosťou nad 2 mm sa používa termín pisoid, pričom rozdiel medzi ooidom a pisoidom je len vo veľkostnej klasifikácii. Peloidy sú sférické alebo angulárne zrná bez vnútornej štruktúry. Agregáty sú asociácie viacerých karbonátových zŕn, ktoré sú spojené cementom alebo organickou hmotou.
b) Zo zŕn organického pôvodu, ku ktorým zaraďujeme úlomky schránok organizmov, ktoré indikujú vlastnosti sedimentačného prostredia.
c) Mikritu - je to jemnozrnná vápnitá hmota, vypĺňajúca priestory medzi karbonátovými klastami organického aj neorganického pôvodu. Je najjemnejšou súčasťou vápencov tvorenou časticami s veľkosťou do 0,004 mm. Pojmom dismikrit sa označuje mikritická hmota obsahujúca hniezda hrubšie zrnitého číreho kalcitu.
d) Sparitu - je to hrubokryštalický kalcit vypĺňajúci dutiny a póry v karbonátovej hornine.
Zaujímavé povrchové krasové útvary na Hájskej skale, tzv. škrapy
Farebné variácie vápencov
Čisté vápence sú biele. Chemicky čistý organodetrický nespevnený kalový vápenec sa nazýva krieda. Rozličné prímesi a zvyšky organických schránok zafarbujú vápence do siva, oxidy železa im dodávajú netradičné červené zafarbenie, najmä ak sú vystavené zvetrávaniu, limonit dodáva vápencom žltú až okrovú farbu a niektoré druhy vápencov v sebe uchovávajú hustú sieť bielych žiliek.
Gutensteinské vápence
V strednom triase (240 – 233 miliónov rokov) vznikali usadzovaním na obrovskej karbonátovej plošine, tmavé až čierne tzv. gutensteinské vápence a dolomity. Tvorili sa v prostredí veľmi plytkého mora, ktoré bolo vyparovaním vody značne presolené. Pôvodné vápnité čierne bahno obsahovalo organické zvyšky odumretých živočíchov a morských rastlín, preto majú vápence charakteristickú tmavú farbu. Vápence obsahujú aj stopy po anhydrite a sádrovci, ktoré vznikali vyzrážaním minerálov z vody pri vysychaní plytkých lagún. Obsahujú viaceré znaky dolomitizácie, prípadne telesá tmavých lavicovitých dolomitov. Pri odbití z horniny je cítiť charakteristický zápach po síre. Skameneliny sa v nich vyskytujú iba zriedkavo.
Napriek svojej hrúbke (pár desiatok až stoviek metrov) sú gutensteinské vápence veľmi rozšírené. Vyskytujú sa vo väčšine geologických jednotiek Slovenska a ako ich názov naznačuje, presahujú i naše hranice. Nájdete ich predovšetkým v Rakúsku, ktoré je takpovediac našim „geologickým Českom“. O ich význame svedčí aj fakt, že viac ako polovica našich sprístupnených jaskýň je čiastočne alebo úplne vytvorená v gutensteinských vápencoch. V neposlednom rade tejto hornine vďačíme za objav kostričky pachypleurosaura, nášho najstaršieho druhohorného plaza.
Gutensteinské vápence majú nezameniteľný vzhľad a vôňu. Na čerstvom lome sú tmavosivé až čierne, prestúpené bielymi žilkami, zatiaľ čo na navetranom povrchu majú dymovosivú farbu. Po údere kladivom alebo rozbití v nich môžete cítiť typický ropný zápach.
Sivá, čierna a biela - typický príklad gutensteinského vápenca
Každá skala v sebe ukrýva informácie o prostredí svojho vzniku a gutensteinské vápence nie sú žiadni tajnostkári. Ich dva hlavné znaky - čierna farba a zápach svedčia o prostredí chudobnom na kyslík teda o anoxických vodách. Práve v takýchto vodách, bohatých na síru a organickú hmotu sa ukladali vápnité bahná, z ktorých sa neskôr stali gutensteinské vápence. Podobné podmienky možno dnes pozorovať napríklad v hlbinách dnešného Čierneho mora, kde sa pod okysličenými povrchovými vodami nachádza zóna hlbokých, na kyslík chudobných vôd.
O nehostinnom prostredí svedčí tiež to, že tieto vápence sú chudobné na skameneliny. Na rozdiel od Čierneho mora nebola voda príliš hlboká. Zo sporadických nálezov a ďalších indícií sa vynára obraz o rozsiahlej slnečnej plytčine s pokojnou, teplou a veľmi slanou vodou chudobnou na kyslík (podobnú plytčinu dnes nájdete vo vodách Perzského zálivu).
Škrapy
Škrapy sú rozmermi najmenšie povrchové krasové formy, ktoré zväčša nepresahujú dimenziu mikroforiem. Vznikajú koróznou činnosťou presakujúcej vody obohatenej o oxid uhličitý na svahoch so sklonom 1° až 70°. Sú to rôzne žliabky, jarčeky, valce, pukliny, malé zárezy, jamky a diery na skalnom povrchu a taktiež ryhy s dĺžkou niekoľkých metrov, šírkou od niekoľkých centimetrov do niekoľkých metrov a hĺbkou maximálne 2 metre. Ich tvorbe účinne napomáhajú rozpustené organické látky. Od vlastností podložných krasových hornín (napr. smer a hustota puklín) bude závisieť tvar, veľkosť a spôsob usporiadania škrapov.
Škrapy vyskytujúce sa v lokalite prírodnej rezervácie Veľký vrch v pohorí Strážovské vrchy
Podľa tvaru rozlišujeme:
-
žliabkovité škrapy
-
meandrovité škrapy
-
jarčekovité škrapy
-
šľapajovité škrapy
-
misovité škrapy
-
duté škrapy
-
valcovité škrapy
-
zmladené škrapy
-
korunkové škrapy
-
vrstevnaté škrapy
-
puklinové škrapy
Ukážka škrapov na malej vápencovej skale v lokalite Sklenianskeho krasu
Koncentráciou škrapov na väčších plochách vznikajú škrapové polia. Na niektorých nekrasových horninách (napr. na sopečných tufoch) vznikajú tvarovo podobné formy, ktoré sa označujú ako pseudoškrapy. Príčinou ich vzniku môže byť selektívne zvetrávanie hornín.
ZDROJE:
- WIKIPÉDIA (Jaskyňa, Vápenec, Škrapy)
- Dana Sitányiová - Prednáška 8 - sedimentárne horniny - 2
- Geochemie rozpouštění vápenců na Stránské skále
- Vápenec a vlastnosti hornín
- Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
- Bryndza slovenskej geológie: Zrodená z bahna ako v Čiernom mori, v plytčine ako v Perzskom zálive
- Horniny pod našimi nohami
- Jaskyniarsky klub Handlová, Slovenská speleologická spoločnosť
- Slovenská speleologická spoločnosť - Spravodaj
- Využívanie jaskynných priestorov v staršom eneolite na príklade jaskyne Cigánka II pri Ráztočne
Za poskytnutie užitočných informácií veľmi pekne ďakujem predsedovi Jaskyniarskeho klubu Handlová Petrovi Strečanskému!
Earthcache úlohy:
1.) Pozoruj povrch gutensteinských vápencových skál v okolí úvodných súradníc, popíš ich zrnitosť, farbu a jednoducho zdôvodni, prečo má gutensteinský vápenec takú farebnosť?
2.) Urobíme si praktický pokus - nájdi dva kamene gutensteinských vápencov v okolí úvodných súradníc, pobúchaj ich navzájom, popíš, aký zápach cítiš a vysvetli výsledky pokusu.
3.) Vyjdi na malú skalu na úvodných súradniciach, identifikuj povrchové krasové útvary, tzv. škrapy a odfoť ich takým spôsobom, že na fotografii škrapov bude zároveň odfotený aj tvoj nick z geocachingu napísaný na nejakom papieri, ruke a pod. (každý hráč s vlastným nickom)!
FOTKU PRILOŽ K LOGU!
4.) Pridaj do logu fotografiu s gutensteinskými vápencami v okolí úvodných súradníc takým spôsobom, že na fotografii vápencov bude zároveň odfotený aj tvoj nick z geocachingu napísaný na nejakom papieri, ruke a pod. (každý hráč s vlastným nickom)!
FOTKU PRILOŽ K LOGU!
Logovať môžete ihneď. Vyriešené úlohy č. 3 a 4 priložte k logu a úlohy č. 1 a 2 mi, prosím, pošlite v správe do troch dní, inak budem musieť log vymazať.
Prajem príjemný zážitok v dramaticky prekrásnom prostredí pohoria Žiar a odporúčam návštevu blízkej sústavy jaskýň Cigánky či protiľahlej Hájskej skaly a jaskyne 