PR Veľký vrch - Bralie 🌄 EarthCache

Strážovské vrchy/Nitrické vrchy/Drieňov

Územie Veľkého vrchu možno geomorfologicky zaradiť do podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, Fatransko-tatranskej oblasti, celku Strážovské vrchy, podcelku Nitrické vrchy a časti Drieňov.

Drieňov je geomorfologickou časťou Nitrických vrchov. Zaberá najjužnejší výbežok Strážovských vrchov, je jedinou zo šiestich častí Nitrických vrchov zasahujúcou na územie okresu Partizánske a najvyšším vrchom tejto časti je Drieňový vrch (616 m n. m.). Táto časť pohoria leží mimo veľkoplošnej Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Osobitne chránenými lokalitami sú prírodná pamiatka Brložná diera, Nitrica a prírodná rezervácia Veľký vrch, nachádzajúca sa na svahoch Veľkého vrchu (456,2 m n. m.), ktorý je vyhliadkovým vrchom v časti Drieňov, nad obcou Malé Kršteňany.

Prírodná rezervácia Veľký vrch je v správe štátnej ochrany prírody Ponitrie. Nachádza sa v katastrálnom území obce Malé Kršteňany v okrese Partizánske v Trenčianskom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1967 na rozlohe 47,6132 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Na území rezervácie platí 4. stupeň ochrany. Predmetom ochrany je: Významná lokalita vzácnych teplomilných spoločenstiev rastlín a živočíchov, z ktorých viaceré druhy tu dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia. Územie je využité ako vedeckovýskumný objekt.

Prírodná rezervácia Veľký vrch

Bralie sa nachádza na svahoch Veľkého vrchu, približne oproti obci Oslany. Je to dolomiticko-vápencové skalné bralo, ktoré miestami dosahuje výšku 30 metrov. Slúži ako lezecká oblasť. Skala je posiata dierkami, lištami, rajbasmi a veľmi obľúbenými madlami. Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne povoľuje výnimku na horolezeckú činnosť na území Prírodnej rezervácie Veľký vrch – Bralie, v ktorej platí 4. stupeň ochrany prírody, za presne určených podmienok v období od 01. 07. do 31. 12. Podrobný lezecký sprievodca sa nachádza na stránkach HK PROMETEUS.

Prístup k lezecekej oblasti Bralie

Geologické podmienky a formy reliéfu Strážovských vrchov

Strážovské vrchy sa po štruktúrnej stránke odlišujú od ostatných jadrových pohorí vnútorných Karpát, lebo netvoria jednotnú megaantiklinálu, ale niekoľko antiklinálnych a synklinálnych popaleogénnych pásiem. Je to pohorie morfologicky silne rozčlenené. Tiež z hľadiska geologického majú Strážovské vrchy mimoriadne pestré zloženie s typickou príkrovovou stavbou. Kryštalické jadro pohoria paleozoického veku je malé a asymetricky vysunuté do juhovýchodnej časti, kde vytvára masív Malej Magury a Suchého. Budujú ho kryštalické bridlice, hlavne ruly, migmatity a niekoľko typov granitoidov. Podstatnú časť tvoria silne zvrásnené a presúvané mezozoické komplexy. Na kryštalinikum sú v okolí Gápľa viazané hydrotermálne kremenné žily s drobným výskytom olovnatých a zinkových rúd. Z minerálov obsahujú okrem kremeňa, kalcitu, hematitu a sideritu aj galenit, sfalerit a pyrit. Severný okraj kryštalických masívov lemuje úzky pruh obalovej malomagurskej jednotky (bridlice, kremence, vápence, dolomity, pieskovce).

Severne od nej sa rozprestiera krížňanský príkrov, ktorý buduje celú centrálnu časť. Tvoria ho prevažne stredne a málo odolné komplexy zliechovskej až časti belianskej série (vápence, dolomity a rozhovcové slienité vápence, sliene, bridlice, kremence a pieskovce). Na krížňanskom príkrove sú plocho uložené komplexy chočského príkrovu, ktorý tvoria prevažne veľmi odolné polohy masívnych vápencov a dolomitov. Severne od Valaskej Belej sa nachádza v lokalite Kozí vrch bohaté nálezisko skamenelín. V predmetnom území leží aj allgäuské súvrstvie tvorené škvrnitými slieňovcami a slienitými vápencami. V súvrství sa nachádza bohatá fauna amonitov (Rajecká Lesná, Trenčianske Teplice, Čičmany).

Strážovské vrchy na geologickej mape

Chočský príkrov buduje miestami celé horské skupiny (Strážov, Basky, Rokoš, veľkú časť Trenčianskej vrchoviny), inde sú len trosky ako pozostatok pôvodného súvislého príkrovu. V nadloží chočského príkrovu sa miestami vyskytujú i zvyšky vyššieho príkrovu (strážovského), ktorý tvoria veľmi odolné svetlé vápence a dolomity (Strážov, Basky, Hrubá Kečka). Strážovský príkrov tvorí severnú oblasť Strážovských vrchov, priliehajúcu kvnútrokarpatskému paleogénu a tvorí i menšie trosky na chočskom príkrove. Vyznačuje sa prítomnosťou svetlých vápencov tzv. wettersteinského typu.

Severozápadný okraj vrchov budujú intenzívne prevrásnené komplexy manínskeho príkrovu kriedového veku. Prevažnú časť územia tvoria kriedové stredne až málo odolné horniny vo flyšovom vývoji (Butkovská brázda).

Mohutné bradlo Butkova budujú jurské útvary (krinoidové, piesčité a rohovcové vápence) a organogénne vápence spodnej kriedy a sliene. Z nerastných surovín majú najväčší význam nerudné suroviny (vápence, sliene, dolomity a kremence).

Nádherné scenérie na Veľkom vrchu

Keďže prevažná časť Strážovských vrchov je budovaná vápencami, viažu sa k nim aj krasové javy. Nachádzajú sa tu rozsiahle krasové oblasti ako Mojtínsky kras, či kras v okolí Strážova. Stretávame sa s podzemnými, ale i povrchovými formami krasu. Z povrchových sa tu vyskytujú krasové jamy, škrapy (možno nájsť na Hrubej Kačke, vrchole Bosmán) a z podzemných jaskyne a priepasti. V Strážovských vrchoch evidujeme cca 200 väčších i menších jaskýň. Väčšina z nich je ťažko dostupná a v niekoľko málo z nich sa zachovala i ojedinelá sintrová výplň v podobe rozličných kvapľových útvarov.

Geologická stavba má zásadný vplyv na výsledný reliéf pohoria. Pokiaľ na kryštaliku sa vytvoril hladko modelovaný reliéf, na mäkkých, prevažne bridlicových horninách vznikli exogénnymi vplyvmi kotliny s pahorkatinným charakterom a brázdy. Na dolomitických a vápencových horninách vznikli strmé skalné vyvýšeniny, bradlové útvary a príkrovové trosky, ktoré sú často rozčlenené úzkymi kaňonovitými dolinami. Na tieto horniny sa viaže aj podzemný kras, už vyššie spomínané rozsiahle krasové oblasti Mojtínskeho krasu a v okolí Strážova.

Ukážka škrapov vo vrcholových častiach Veľkého vrchu

Štruktúrne typy reliéfu sa vyskytujú v mimoriadne pestrom bohatstve tvarov. Detailná tvárnosť okrajov príkrovových trosiek je veľmi pestrá a striedajú sa tu súvislé skalné steny (zápole) s bralnými stráňami rozčlenenými úzkymi krasovými a polokrasovými dolinami a tiesňavami, až po skalné mestá. V morfologicky exponovaných polohách sa zachovali príkrovové trosky len na malých plochách v podobe izolovaných vrchov. Majú ráz pyramidálnych alebo štíhlych kužeľovitých vrchov, respektíve pretiahnutých hrebeňov s rozsiahlymi skalnými útvarmi a štruktúrnymi tvarmi. Keďže príkrovové trosky budujú karbonatické horniny, viažu sa k nim krasové javy. Zovreté doliny majú povahu kaňonov až tiesňav a ich stráne vyznačujú časté bralné partie. Medzi výnimočné typy reliéfu patria vápencové Butkovské bradlá. Vyznačuje ich veľká relatívna výška, vysoké sklony a značný podiel skalných tvarov rozčlenených hlbokými skalnými tiesňavami.

Lezecká oblasť Bralie

Kras a krasové javy

Kras je geologické označenie pre málo poľnohospodársky úrodné vápencové oblasti, v ktorých došlo vplyvom erózie k odstráneniu väčšiny zvetralinového plášťa. Prevládajúce chemické (korózia) i mechanické (erózia) zvetrávanie na povrchu i v podzemí následne narúša obnaženú krajinu, resp. krasový masív a vytvára tak typické krasové formy primárneho a sekundárneho charakteru. Krasové oblasti vznikajú pôsobením povrchovej a podpovrchovej vody, v dobre rozpustných horninách. Podobné formy zvetrávania sú možné aj v iných ako vápencových horninách. Sú nimi napríklad kamenná soľ, sadrovec, sadrovcové a soľné íly, vápnité pieskovce a zlepence či sliene alebo vo výnimočných prípadoch aj spraš. Karbonatické horniny (vápence, dolomity) sú však najbežnejšie, keďže tvoria až 90% všetkých rozpustných hornín na zemskom povrchu. Krasové oblasti sú poľnohospodársky málo úrodné, jednak preto že v nich došlo k odstráneniu väčšiny zvetralinového plášťa, ako aj preto že väčšina vody sa okamžite rýchlo stratí v podzemí, takže ich povrch je do značnej miery suchý.

Karbonatické horniny Uhrovského hradu v Nitrických vrchoch - Rokošské predhorie

Obnažená krajina vápencových oblastí je náchylná podliehať chemickému zvetrávaniu, ktoré je prevažne dielom vody obohatenej o humínové kyseliny a pôdny CO2, pretože kalcit sa v čistej vode rozpúšťa iba veľmi slabo. Ale prítomnosť vápencových hornín a dostatok zrážok nie je ešte automaticky predpoklad pre vznik krasu. Vápencové komplexy dostatočne veľkej hrúbky musia byť v prvom rade obnažené, bez pokryvu nepriepustným ílom. Aby do nich voda cez pukliny prenikala dostatočne ľahko, je nutné aby boli tektonicky porušené. V prípade, ak je materskou horninou vrstevnatý vápenec, zohráva úlohu aj sklon vrstiev. Územie v tom prípade nesmie mať veľké rozdiely v nadmorskej výške, inak z neho voda odtečie skôr ako stihne vsiaknuť. Dôležité je aj to, do akej miery zrážkovú vodu pohlcuje hustá vegetácia, čo má význam najmä v tropických oblastiach.

Typický povrch krasových oblastí

V podmienkach Slovenska, teda v krasových oblastiach mierneho pásma, zohráva vegetácia, predovšetkým dreviny, významnú úlohu pri tvorbe a pretváraní krasu, keďže prostredníctvom biomechanickej sily koreňových sústav mechanicky i chemicky rozrušuje krasové podložie, pričom pôsobí hlavne ako katalyzátor: urýchľuje destabilizáciu nadložnej horniny a spôsobuje rútenie pripovrchových častí endokrasu. Agresívne dreviny (napr. lipy) dokážu odtrhnúť od materského masívu aj vyše 1000 kg vážiace bloky. Dôvod invázneho vstupu koreňových systémov do krasového podložia tkvie v prístupe k jedinému trvalému zdroju vody v krasovom prostredí, a tým je vzduch s vysokou vlhkosťou v podzemných dutinách (jaskyniach, rozsadlinách, otvorených puklinách, zlomoch). Tá sa neustále zráža na bohato rozvetvenom systéme tzv. rizín (koreňových vláskov), ktoré drevinám zabezpečujú príjem vody. V Slovenskom krase je zatiaľ preukázaný biomechanický vplyv drevín na krasové podložie až do hĺbky 8 – 10 m.

Z chemického hľadiska je základom krasových javov reakcia vzdušného oxidu uhličitého s vodou za vzniku slabej kyseliny uhličitej. Málo koncentrovaná kyselina postupne preniká puklinami vápencov a rozrušuje ich. Dochádza pri tom k reakciám, pri ktorých sa uvoľňuje katión Ca²⁺ a hydrogénuhličitanový anión HCO₃^-. (CaCO₃ + CO₂ + H₂O → Ca(HCO₃)₂) Chemické rozrušenie horniny neustále postupuje a umožňuje tak vytvárať krajinné prvky, ktoré majú neraz veľmi bizarné tvary.

Detailný pohľad na chemické rozrušovanie vápenca

Krasové oblasti sa vyznačujú mnohými unikátnymi geomorfologickými a geologickými útvarmi. Podľa spôsobu vzniku, ktorý charakterizuje či vznikli rozrušovaním alebo usadzovaním materskej karbonatickej horniny (napr. vápenca), ich rozdeľujeme na prvotné a druhotné krasové javy (alebo tiež primárne a sekundárne). Prvotné krasové formy možno rozdeliť na povrchové (exokras) a podpovrchové, resp. podzemné (endokras).

Prvotné javy – vznikajú priamym pôsobením vody, a to:

• koróznou (chemickou, rozpúšťacou) činnosťou vody (tak vznikajú napríklad škrapy, krasové jamy čiže závrty, priepasti, geologické varhany)

• eróznou (mechanickou, vymieľacou) činnosťou vody (tak vznikajú napríklad závrtové hltače, riečne ponory, krasové jazierka, úvaly, okrajové krasové polja, resp. polja v krase, slepé doliny, poloslepé doliny, kaňony, fluviokrasové jaskyne atď.)

Druhotné javy – vznikajú opätovným vyzrážaním rozpusteného vápenca z roztoku hydrogénuhličitanu vápenatého, ktorý sa nakoniec usadí v podobe sintrovej hmoty; ide najčastejšie o kalcit, zriedkavejšie aragonit, vo výnimočný prípadoch i sadrovec. Najznámejšími sekundárnymi javmi sú rôzne formy jaskynnej sintrovej výplne (kvapľovina).

Škrapy na Hájskej skale v pohorí Žiar

Škrapy sú rozmermi najmenšie povrchové krasové formy, ktoré zväčša nepresahujú dimenziu mikroforiem. Vznikajú koróznou činnosťou presakujúcej vody obohatenej o oxid uhličitý na svahoch so sklonom 1° až 70°. Sú to rôzne žliabky, jarčeky, valce, pukliny, malé zárezy, jamky a diery na skalnom povrchu a taktiež ryhy s dĺžkou niekoľkých metrov, šírkou od niekoľkých centimetrov do niekoľkých metrov a hĺbkou maximálne 2 metre. Ich tvorbe účinne napomáhajú rozpustené organické látky. Od vlastností podložných krasových hornín (napr. smer a hustota puklín) bude závisieť tvar, veľkosť a spôsob usporiadania škrapov.

Podľa tvaru rozlišujeme:

• žliabkovité škrapy

• meandrovité škrapy

• jarčekovité škrapy

• šľapajovité škrapy

• misovité škrapy

• duté škrapy

• valcovité škrapy

• zmladené škrapy

• korunkové škrapy

• vrstevnaté škrapy

• puklinové škrapy

Ukážka škrapov na malej vápencovej skale v lokalite Sklenianskeho krasu

Koncentráciou škrapov na väčších plochách vznikajú škrapové polia. Na niektorých nekrasových horninách (napr. na sopečných tufoch) vznikajú tvarovo podobné formy, ktoré sa označujú ako pseudoškrapy. Príčinou ich vzniku môže byť selektívne zvetrávanie hornín.

ZDROJE:

- WIKIPÉDIA (Drieňov, Veľký vrch, Kras, Škrapy)

- Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy na roky 2019-2048

Earthcache úlohy:

1.) Aká povrchová krasová forma sa nachádza na vápencových skalách v okolí úvodných súradníc a akým spôsobom vzniká táto povrchová krasová forma?

2.) Aká povrchová krasová forma sa nachádza na vápencových skalách na súradniciach STAGE 01 a aké druhy tejto povrchovej krasovej formy rozlišujeme podľa tvaru?

3.) Na súradniciach STAGE 02 urob fotografiu skál takým spôsobom, že na fotografii bude zároveň odfotený aj tvoj nick z geocachingu napísaný na nejakom papieri, ruke a pod. (každý hráč s vlastným nickom)
FOTKU PRILOŽ K LOGU!

4.) Dobrovoľná úloha: Prilož k logu ďalšie fotografie z Veľkého vrchu a lezeckej oblasti Bralie.

Logovať môžete ihneď. Vyriešenú úlohu č. 3 priložte k logu a úlohy č. 1 a 2 mi, prosím, pošlite v správe do troch dní, inak budem musieť log vymazať.

Prajem príjemný zážitok v dramaticky čarokrásnom prostredí Veľkého vrchu a lezeckej oblasti Bralie :)