Vodopády
Rieky majú veľký vplyv na premenu okolitej krajiny. Svojou činnosťou rozrušujú, odnášajú a ukladajú horniny – kamene, štrk, piesok, hlinu a tým vytvárajú korytá, doliny, tiesňavy, kaňony a vodopády.
Vodopád tvoria zvislé alebo subvertikálne stupne (skalné prahy) v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok.
Skalný stupeň je miesto, kde sa krivka pozdĺžneho profilu riečiska náhle lomí v dôsledku rôznej odolnosti skalného podkladu (horniny voči erózii), v dôsledku tektonických zlomov alebo náhlym prehradením toku. Výška stupňa môže byť rôzna od niekoľkých decimetrov po niekoľko metrov.
Vodopády pôsobením spätnej erózie ustupujú dozadu proti toku. Eróznym rozrušovaním skalných stupňov môžu aj zaniknúť. Postupne sa zmenšuje ich výška a tiež sklon skalných stupňov. Z vodopádov môžu postupne vznikať kaskády a prahy. Na úpätí vodopádu padajúca voda a pohybujúce sa štrky a piesky často vymodelujú miskovité priehlbne - tzv. krútňavové hrnce, známe napríklad z vodopádov v tiesňavách Slovenského raja, Malej Fatry a Jarabinského prielomu v Ľubovnianskej vrchovine.
Na Slovensku sa väčšinou vyskytujú menšie vodopády v priemere dosahujúce výšku od 2 do 5 m. Často ide o stupňovité vodopády, prechádzajúce do kaskád.
Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre, alebo preteká cez prírodný skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75 stupňov, sú chránené zákonom (§ 24, ods. 2, zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny). Chránené sú len v prípade, ak voda v koryte vodného toku pretrváva celý rok.
V sopečných pohoriach vznikajú vodopády najmä na rozhraní lávových prúdov a sopečných usadenín. Medzi najkrajšie vodopády patrí Vodopád Bystré (Vodopád Bystrého potoka) na Poľane.
Príčiny vzniku vodopádov
Príčiny vzniku vodopádu sú štruktúrne geologické (odolné horniny spočívajú na mäkkých, sieť puklín) alebo geomorfologické (visuté bočné údolia).
V prvom prípade je dno tvorené rôzne tvrdými horninami, pričom mäkšia hornina rýchlejšie podlieha erózii a v tom mieste vzniká postupným vymieľaním stupeň, ktorý tečúca voda prekonáva vodopádom.
Ďalším dôvodom, prečo má dno rieky nižšiu úroveň, je prítomnosť zlomu. Zlomy sú obvyklé v sedimentárnych a vulkanických horninách. Pohyb pevných horninových dosiek vytvára na ich okrajoch silný tlak. V mieste, kde sa dve dosky stretávajú, sú horniny vytlačované hore. Pokiaľ už ďalšie ohýbanie nevydržia, prasknú a vytvorí sa zlom. So sopečnou činnosťou súvisí nielen vznik zlomov, ale aj zaliatie krajiny lávou, ktorá časom stuhne a popraská. Rieka, ktorá sa razí cestu týmto narušeným terénom, sa postupným prehlbovaním a rozširovaním puklín stále viac prepadá a proces tvorenia vodopádu pokračuje.
Vodopád Spuštiak
Neznámy a zo širšieho hľadiska nevýznamný, ale o to romantickejší Vodopád Spuštiak sa nachádza v nadmorskej výške približne 660 metrov v západnej časti treťohorného sopečného pohoria Kremnické vrchy, v podcelku Kunešovská hornatina, v Chotárnej doline na Hraničnom potoku resp. na jednom z jeho prítokov, ktorý preteká cez rekreačné stredisko Remata do rieky Handlovka. Vodopád prepadá cez andezitový skalný prah do hĺbky zhruba 5 m. V roku 1995 bol vodopád Spuštiak vyhlásený za prírodnú pamiatku.
Najlepší prístup k vodopádu Spuštiak je z rekrečného strediska Remata, kde treba ísť cestou pod chatou Poniklec až k zákazu vjazdu, kde môžete zaparkovať auto a ďalej ísť pešo alebo na bicykli po lesnej asfaltke až k vodopádu, ktorý sa nachádza neďaleko tejto cesty.
Na všetkých priložených fotografiách je zachytený vodopád Spuštiak a na niektorých je zachytené aj cvičné lezenie na ľadopáde v zimných podmienkach.
Kunešovská hornatina
Kunešovská hornatina je geomorfologickým podcelkom Kremnických vrchov v ich západnej časti, v ktorej sa nachádza aj vodopád Spuštiak. Na severovýchode a východe ho ohraničuje Flochovský chrbát, na juhu Jastrabská vrchovina a Žiarska kotlina, na juhozápade Vtáčnik, na západe Handlovská kotlina a pohorie Žiar a na severe Turčianska kotlina. Kunešovskú hornatinu budujú pyroxenické andezity a ich pyroklastiká, v menšej miere ryolity. Amplitúda reliéfu kolíše od 181 m do 470 m, nadmorská výška chrbtov vystupuje medzi 750 – 950 m. Reliéf sa vyznačuje najmä v strednej a severnej časti veľkou rozlohou náhorných planín, juhovýchodná časť je členitá, s typickým hornatinným reliéfom.
Kremnické vrchy tvorí 5 podcelkov: Flochovský chrbát, Kunešovská hornatina, Jastrabská vrchovina, Malachovské a Turovské predhorie.
Earthcache úlohy:
1.) Na úvodných súradniciach pozorovaním a logickou úvahou zisti, aká treťohorná hornina tvorí podložie vodopádu a jeho okolie?
2.) Na úvodných súradniciach odmeraj šírku skalného prahu v najvrchnejšej časti vodopádu (chodník zaistený reťazou je vpravo od vodopádu).
3.) Vľavo od úvodných súradníc odmeraj v centimetroch rozmer X podľa nákresu na fotografii (malá jaskynka v treťohornej hornine, typickej pre Kremnické vrchy).
4.) Aká je príčina vzniku vodopádu Spuštiak?
5.) V ktorom geomorfologickom podcelku Kremnických vrchov sa nachádza vodopád Spuštiak?
6.) Pridaj do logu fotku s vodopádom takým spôsobom, že na fotografii vodopádu bude zároveň odfotený aj tvoj nick z geocachingu napísaný na nejakom papieri, ruke a pod. (každý hráč s vlastným nickom).
FOTKU PRILOŽ K LOGU!
7.) Dobrovoľná úloha: Prilož k logu fotografie vodopádu alebo jeho okolia.
Logovať môžete ihneď. Vyriešené úlohy č. 1 až 5 mi, prosím, pošlite v správe do troch dní a NEZABUDNITE K LOGU PRILOŽIŤ FOTOGRAFIU Z ÚLOHY č. 6, inak budem musieť log vymazať.
Prajem príjemný zážitok v nádhernom prostredí :)