Tibor Bártfay sa narodil sa 12. mája 1922 v Nitre, zomrel 3. októbra 2015 vo veku 93 rokov. Študoval na Akadémii krásnych umení v Budapešti u profesora Ferencza Sidlóa a v rokoch 1945-1949 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Karla Pokorného. Od 50. rokov minulého storočia žije a tvorí ako slobodný umelec v Bratislave. V roku 2012 sa dožil 90. narodenín.
V tvorbe štýlovo smeruje od realizmu k znakovému symbolu. V jeho tvorbe sa nachádzajú znaky obsahovej komunistickej angažovanosti a Bártfay sa tak stáva jedným z tých sochárov, ktorí vytvárali dôležité stupne novej tradície memoriálnej plastiky socializmu. Je autorom štúrovského súsošia na námestí Ľudovíta Štúra v Bratislave, už asanovaného súsošia Klementa Gottwalda na dnešnom námestí Slobody v Bratislave (Gottko, Gotko, Gotwalďák), pomníka obetiam Mauthausenu v bratislavskom Slávičom údolí a mnohých monumentálnych pomníkových súsoší, ktoré slúžili socialistickému režimu na presadzovanie svojej ideológie.
Je aj autorom známej Fontány mieru na Hodžovom námestí v Bratislave, podieľal sa na dotváraní interiéru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara, jeho plastika zdobí vstupný interiér budovy Jókaiho divadla v Komárne, ďalšia skrášľuje bratislavskú kaviareň Roland Café.
Vytvoril spolu 31 pamätníkov, vyše dvetisíc plastík a vyše šesťsto portrétnych podobizní, množstvo pamätných medailí, reliéfov. Venoval sa aj maľbe, kresbe a tvorbe koláží.
Za svoju tvorbu získal množstvo ocenení. Od roku 1997 figuruje jeho meno na zozname najvýznamnejších osobností svetovej kultúry a umenia. Už v roku 1985 získal Cenu UNESCO za svoj humánny postoj k životu, v roku 1986 aj Medailu svetovej rady mieru. Od roku 1973 mu patrí Cena Cypriána Majerníka. Pri príležitosti jeho sedemdesiatin mu udelili Kríž prezidenta SR I. stupňa.
K soche, ku ktorej vás dovedie keška...
Tibora Bártfaya ženy vždy inšpirovali. Tak to bolo aj s jeho pravdepodobne najslávnejšou sochou, ktorá vznikla krátko po tom, ako pred vyše šesťdesiatimi rokmi videl divadelnú inscenáciu Marína. V titulnej role bola obsadená dvadsaťjedenročná Mária Kráľovičová. Ona však nahá pózovať nechcela, sochár Tibor Bártfay teda musel hľadať iné modelky na sochu Maríny. Hovorí sa, že to nakoniec bola tanečnica z Lúčnice Veronika Bednárová. Bártfay však dnes tvrdí, že jeho Marína nie je ani jedna z reálnych žien, lebo vraj taká pekná nebola ani jedna a preto si krásu Maríny jednoducho vymyslel. Zdá sa, že Bártfayovu Marínu môžeme nájsť na štyroch rôznych miestach, v štyroch rôznych prevedeniach, ale počul som už aj názor, že ich je dokonca až päť. Prvé prevedenie je toto, ktoré sa práve chystáte odloviť, pričom toto prevedenie vzniklo v roku 1961, druhé prevedenie Maríny nájdete v kúpeľnom parku v kúpeľoch Sliač a venuje sa mu táto moja keška, tretiu Marínu nájdete v kúpeľoch Kováčová a venuje sa mu táto moja keška a štvrté prevedenie je údajne až niekde v Severnej Kórei, ale tam som pre vás zatiaľ kešku nenachystal. Tieto informácie sa snažím ešte vylepšiť a spresniť a tak teda keby ste vedeli niečo viac, než viem o tejto veci ja, prosím napíšte poznámku alebo e-mail. Vopred ďakujem!
Nuž, ale späť k tejto soche - pravdu o jej vzniku asi pozná iba autor sám. Prajem vám pri odlove kešky okrem kešerského zážitku aj zážitok umelecký! Od kešky k soche je to iba pár metrov...
Pár poznámok:
- v krabičke je logbook a ceruzka, ale tá sa často stráca, takže BYOP,
- keď je krabička dobre umiestnená, náhodný okoloidúci ju nespozoruje, ale ak ju nedáte do správnej pozície, riskujeme, že o ňu prídeme.
Kto z vás dá celú sériu Bártfayova Marína I., Bártfayova Marína II., Bártfayova Marína III.?