Skip to content

... a bude svetlo! #4 Mystery Cache

Hidden : 5/7/2025
Difficulty:
3.5 out of 5
Terrain:
2 out of 5

Size: Size:   small (small)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:


Svetlo, rytmus a život: Ako fotóny riadia naše biologické hodiny

Od prvého okamihu, keď sa na Zemi objavil život, sa organizmy začali vyvíjať pod vplyvom rytmických javov vo vesmíre – striedanie dňa a noci, lunárne cykly, ročné obdobia. Z týchto cyklov sa stali stabilné vonkajšie signály, podľa ktorých sa biologické systémy naučili orientovať. Najvýznamnejším z týchto signálov je svetlo.

Cirkadiánny rytmus – biologické hodiny v nás

Cirkadiánny rytmus je približne 24-hodinový biologický cyklus, ktorý riadi mnoho aspektov našej fyziológie: spánok a bdenie, teplotu tela, produkciu hormónov (najmä melatonínu a kortizolu), činnosť srdca, trávenie, imunitný systém a aj psychický stav. Tieto rytmy sú endogénne – teda generované telom samotným – ale sú synchronizované (tzv. „entrained“) vonkajšími podnetmi, z ktorých najdôležitejším je práve svetlo.

Ako svetlo ovplyvňuje náš mozog a hormóny

Ľudské oko má okrem tyčiniek a čapíkov ešte špeciálny typ svetlocitlivých buniek: intrinsically photosensitive retinal ganglion cells (ipRGCs), ktoré obsahujú fotopigment melanopsín. Tieto bunky sú špecializované na vnímanie intenzity modrého svetla (najmä v pásme 460–480 nm). Ich hlavnou úlohou nie je videnie obrazu, ale sprostredkovanie informácie o svetle do suprachiazmatického jadra (SCN) v hypotalame – čo je hlavný biologický "pacemaker" v mozgu.

Keď sú ipRGCs vystavené svetlu, inhibujú tvorbu melatonínu v epifýze (šišinke). Melatonín je kľúčový hormón spánku – signalizuje telu, že je čas odpočívať. Naopak, ráno, keď svetlo zníži jeho hladiny, sa zvyšuje produkcia kortizolu, čo vedie k prebudeniu, zvýšeniu pozornosti a aktivite.

Svetlo ako forma informácie: Biologická synchronizácia

Z evolučného hľadiska svetlo neznamená len energiu, ale aj informáciu o čase. Svetlo poskytuje telu presnú spätnú väzbu, kedy je deň a kedy noc. To, že naše telá reagujú na slnečné cykly, má koreň hlboko v histórii života. Riasy a sinice, predchodcovia rastlín, si synchronizovali fotosyntézu so slnečným cyklom už pred miliardami rokov. Niektoré morské živočíchy – ako koraly alebo ryby – sa stále riadia mesačným cyklom pri rozmnožovaní. Napr. ryby v Karibiku kladú ikry iba počas splnu. Tento 28-dňový lunárny cyklus sa zrejme zachoval aj u cicavcov: napríklad ženský menštruačný cyklus má podobnú periodicitu.

Svetlo, teplo a termoregulácia

Svetlo a teplo idú ruka v ruke. Po západe slnka prirodzene klesá teplota prostredia aj tela. Tento pokles je súčasťou signálov, ktoré aktivujú spánkové mechanizmy. Telo znižuje metabolizmus, šetrí energiu a optimalizuje vnútornú teplotu na spánok. Keď sme v noci bdelí a vystavení svetlu, narúšame nielen tvorbu melatonínu, ale aj termoregulačný režim, čo sa často prejaví pocitom chladu. Bez spánku telo nezapína správne režimy termickej rovnováhy.

Moderné svetlo – nový biologický stresor

Pred príchodom elektrického osvetlenia žili ľudia tisíce rokov v súlade s cyklom svetla a tmy. Dnes je tento rytmus narušený:

 - LED osvetlenie, najmä v modrom spektre, výrazne potláča melatonín.

 - Obrazovky (telefóny, počítače, TV) vyžarujú modré svetlo, ktoré mozog vníma ako denné svetlo – a tým posúva spánkový rytmus.

 - Nočné smeny, jet lag či sociálny jet lag (neskoré vstávanie cez víkend) vedú k tzv. cirkadiánnej desynchronizácii, ktorá je spojená so zvýšeným rizikom obezity, cukrovky, depresie, kardiovaskulárnych ochorení či dokonca rakoviny.

Zaujímavosti

1. Plodová voda má podobné minerálne zloženie ako morská voda – ďalší dôkaz nášho pôvodu z mora.

2. Rastliny a svetlo: aj rastliny majú cirkadiánne hodiny, ktoré riadia otváranie listov, produkciu škrobu či pohyby kvetov.

3. Zviera bez očí – jaskynný mlok Proteus (dá sa vidieť napríklad v slovinskej jaskyni Postojanska jama) má stále cirkadiánny rytmus, aj keď žije v tme. Jeho hodiny však bežia o niečo pomalšie – okolo 26 hodín.

4. Astronauti na ISS zažívajú 16 východov a západov slnka denne – musia si rytmus regulovať pomocou umelého osvetlenia s prísne načasovaným spektrom.

Ku keške

Pre vylúštenie kešky budete musieť zodpovedať na zopár ľahučkých otázok v kvíze:

1) Koľko hodín má cirkadiálny rytmus?

a) 30 dní

b) 1 hodinu

c) 10 hodín

d) 24 hodín


2) Ako sa volá hormóm spánku?

a) pepsín

b) akronym

c) melatonín

d) maletonín


3) Koľko východov a západov slnka zažívajú astronauti na ISS?

a) 1

b) 10

c) 12

d) 16


4) V akej krajine sa nachádza jaskyňa, v ktorej žije mlok s predĺženým cirkladiálnym rytmom?

a) Slovensko

b) Slovinsko

c) Srbsko

d) Chorvátsko


5) Aká je skratka pre špeciálny typ svetlocitlivých buniek v oku?

a) SCN

b) ipRGCs

c) ipRGMs

d) ipBGCs


Písmenká správnych odpovedí zadajte do checkera v tvare „aabbc“:

Keška pri založení obsahovala logbook, ceruzku a SWG na výmenu. Happy caching!

Additional Hints (Decrypt)

aršeúohw, yra fvyab cbgvnuav

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)