Líška sa potulovala po lese a márne hľadala čosi pod zub. Deň uplynul a ona zostala hladná. Jej srdce túžilo po kúsku syra. Práve zastala pred stromom, na ktorom sedela vrana a v zobáku držala krásny kus syra. Líška si oblizla pysk a napadlo ju, že ten syr musí dostať.
Začala sa vrane zaliečať: „Vrana vranička, aká si len krásna, máš také jemné perie, krásny a mocný zobák a keby si tak mala aj taký krásny hlas aká si sama krásna...“ Vrane to veľmi zalichotilo, otvorila zobák a hlasno zakrákala, aby líške ukázala, že aj hlas má krásny. V tej chvíli jej syr vypadol a líška ho schmatla a so smiechom zjedla.
POUČENIE: Dávaj si pozor na falošné lichotenie.