Sedem divov starovekého sveta (7DSS) je sedem najpozoruhodnejších architektonických a sochárskych výtvorov, ktoré vznikli v staroveku v oblasti Stredozemného mora a na Strednom východe.
Maják na ostrove Faros
Maják na ostrove Faros sa v staroveku nachádzal v Egypte pri meste Alexandria a bol najvyššou stavbou vtedajšieho sveta. Maják na ostrove Faros patrí k stavbám, ktorých vzhľad nie je možné zrekonštruovať, pretože okrem toho, že sa z neho nič nezachovalo, neexistujú ani jeho spoľahlivé popisy. Najznámejšou starovekou kresbou tohto majáku je schematické znázornenie majáku na minci.
Stavbu navrhol Ptolemaios Sótér, ale dokončená bola až za vlády jeho syna Ptolemaia Filadelfa. Architektom celého projektu bol Sostratu, čo ale neznamená, že na projekte pracoval sám. S prácou mu pomáhalo veľa ďalších staviteľov a architektov. Podľa popisu známého z Plinia staršího (Plinius však čerpal z iného, dnes už neznámeho diela) mala stavba štvorcový pôdorys s dĺžkou strán medzi 180 a 190 metrami. V týchto rozmeroch mal existovať dvojposchodový palác, ktorý mal mať v každom rohu vežu. O veľkosti týchto veží nie je nič známe. Uprostred chrámu bol umiestnený vlastný maják, ktorý tvorila štvorhranná zužujúca sa veža neznámych rozmerov. Výška tejto veže býva odhadovaná medzi 60 a 80 metrami. Predpokladá sa, že slúžila ako pevnosť a že bola zakončená cimburím. Na tejto veži bola umiestnená užšia, pravdepodobne osemboká veža, ukončená kamennou plošinou s otvorenou stĺpovou sieňou (peristylem). Strop tejto siene tvorila pravdepodobne pyramídová veža, ktorej vrchol tvorila socha Poseidóna. V stĺpovej sieni bolo zrkadlo, ktoré odrážalo slnečné lúče a v noci tu bol zapaľovaný oheň. Celková výška stavby nie je nikde udávaná, jediný údaj z ktorého je možné túto výšku vypočítať je vzdialenosť na akú bolo svetlo z tohto majáku viditeľné, intenzita svetla nie je neznáma, pretože sa dá zistiť akú intenzitu mohli vtedy Egypťania získať. Pri vzdialenosti však vzniká problém, pretože ju starovekí autori často len odhadovali. Najväčšiu viditeľnú vzdialenosť udáva Flavius Josephus. Ten tvrdí, že svetlo z tohto majáku bolo vidieť na vzdialenosť tristo stadií, čo je medzi 53 a 56 kilometrami (podľe toho či sa použije attická, alebo rímska stadia). Pokiaľ sa tento údaj aplikuje, potom získame 180 metrov. Táto výška však zrejme presahovala stavebné možnosti vtedajšieho sveta, preto sa moderná veda prikláňa k údajom udávaným inými, menej známymi autormi. Aplikácia ich údajov potom poskytuje rôzne odhady. Stavba mala podľa všetkého 3 časti: Dolná štvorcová časť majáku mala výšku 55,9 metra, prostredná časť s ôsmimi hranami mala výšku 22,1 metra a posledná guľatá časť 7,4 metra. Za najnižšiu a zrejme aj najpravdepodobnejšiu výšku býva v literatúre udávaný rozmer 117 metrov. Aj táto výška znamená, že maják bol najvyššou stavbou nielen vtedajšieho sveta, ale aj celého staroveku. S aktualizáciou do dnešnej doby by táto výška znamenala výšku porovnateľnú so 40poschodovým mrakodrapom. Zároveň by to znamenalo, že Maják na ostrove Faros bol najvyšším majákom všetkých čias. Výška tohto majáku tak bola demonštráciou sily a možností, praktický význam pre výšku majáku končí okolo výšky päťdesiatich metrov.
Takisto o použitom stavebnom materiáli nie je nič známe, podľa Strabóna bol maják postavený z bieleho kameňa, podľa Plinia a niektorých ďalších údajov z bieleho mramoru. Domnienka, že šlo o biely mramor bola potvrdená niektorými archeologickými nálezmi.
Nedostatok údajov sprevádza aj históriu tejto stavby, usudzuje sa, že stavba bola zahájená niekedy okolo roku 300 pr. n. l. a že k dokončeniu došlo v roke 280 pr. n. l.. Stavba by tak bola uskutočnená za vlády prvých dvoch Ptolemaiovcov, za architekta je považovaný Sóstratos. K prvému výraznejšiemu poškodeniu došlo až po dobytí Alexandrie Rimanmi. Caesarom bola stavba pravdepodobne znížená, pretože pri dobývaní došlo k poškodeniu najvyšších poschodí a maják prestal byť udržiavaný v pôvodnom rozsahu. V 4. storočí maják poškodilo zemetrasenie a prestal tu byť udržiavaný oheň. V 7. storočí bol ešte vďaka svojej bielej farbe využívaný ako denný maják. Koncom 10. storočia Alexandriu postihlo ďalšie zemetrasenie, ktoré ešte viac znížilo tento maják. V 13. storočí stratil aj význam denného majáku, pretože sa zmenili prírodné podmienky a pôvodný prístav zaniesol piesok. V tomto období ho ľudia začali rozoberať a používať ako stavebný materiál. Definitívne ho zničilo zemetrasenie v roku 1326. Dnes na jeho mieste stojí arabská stredoveká pevnosť Quait Bay Fort, na ktorej stavbu bol použitý aj materiál z tohto majáku.
Maják potom úplne zmizol a nebolo známe, kde presne sa nachádzal, až v roke 1962 amatérsky potápač náhodou objavil jeho trosky.
Ku keške:
Na uvodných súradniciach ju nehľadajte, nie je tam 
Radšej najskôr vylúštite nasledujúcu šifru, ktorá vás dovedie k finálnym súradniciam:
Kešky sú všetky PETky, pričom každá má vrchnáčik inej farby, každý má svoje vlastné číslo. Odporúčam si to poriadne poznačiť, pokiaľ chcete odloviť aj BONUS 
Ďalšie v sérii:
7DSS: 1. Pyramídy v Gíze
7DSS: 2. Semiramidine visuté záhrady
7DSS: 3. Artemidin chrám v Efeze
7DSS: 4. Diova socha v Olympii
7DSS: 5. Mauzóleum v Halikarnasse
7DSS: 6. Rodoský kolos