Lesná železnička TN-Selec - BONUS
Vitaj na sérií kešiek mapujúcej zaniknutú trať Lesnej železničky medzi Trenčínom a Selcom. Cieľom série je oboznámiť ťa s traťou a históriou zaniknutej lesnej železničky, a tiež ukázať zaujímavé a pekné miesta, ktorými vláčik na svojej 40-kilometrovej púti prechádzal.
Celú sériu tvorí 26 kešiek - "nultá" bonusová, 24 tradičných a 1 mysterka.
Narodenie úzkorozchodnej lesnej železničky sa datuje do roku 1912, kedy sa začalo s jej výstavbou. Pre zasadenie jej histórie do kontextu doby nebude na škodu povenovať sa pár slovami aj rokom, ktoré predchádzali jej vzniku.
Husté prevažne bukové lesy Považského Inovca boli vždy bohaté na kvalitné drevo. Spolu s okolitými pasienkami, lúkami a ornou pôdou patrili rodine Illesházyovcov, ktorá už od roku 1594 vlastnila Trenčiansky hrad a okolitú pôdu, a to až do vymretia rodu v roku 1835. Poslednou paňou Trenčianskeho hradu a panstva sa stala barónka Jozefa Ifigénia, najmladšia dcéra baróna Šimona Sinu, zákonného dediča hradu a hradného panstva. Tá v roku 1909 prostredníctvom maďarskej Zehnerovej realitnej kancelárie so sídlom v Budapešti poskytla časť lesov na predaj. V roku 1912 ich odkúpil spolu so spoločníkmi finančník Pavol Elek a v Budapešti založil spoločnosť Hazai Erdöipar Részvény T. Gözfürésze, so zámerom drevo vyťažiť a so ziskom predať. Pre tento účel a rýchlu a efektívnu prepravu drevnej hmoty bola vybudovaná parná píla a lesná železnička. Tá začínala v Selci, zhruba pri horárni Kondrút, a ďalej pokračovala lesmi a lúkami ponad Trenčianske Stankovce, Trenčiansku Turnú, Mníchovu Lehotu, Soblahov až do Trenčína. Cieľom bol areál píly v Kubrej, vtedy ešte v samostatnej obci, dnes súčasť Trenčína, ktorá stála v mieste, kde je dnes postavená továreň TRENS (bývalá TOS). V areáli píly boli ubytovaní robotníci a viedla z neho už normálnerozchodná trať, po ktorej sa popílené drevo odvážalo ďalej na ďalšie spracovanie. Ročná kapacita píly bola cca 20-30 tisíc m3 dreva a prácu v nej našlo 120 stálych zamestnancov. Píla denne expedovala zhruba 40 vagónov reziva.
Historická fotografia píly v Trenčíne. Zdroj: https://scepko.blog.sme.sk/
Povolenie na ťažbu dreva spoločnosť Hazai Erdöipar Részvény T. Gözfürésze získala od trenčianskej župnej kongregácie vo forme ťažobných kreditov určujúcich objem dreva na ťažbu, a to aj napriek bezvýslednému odporu niekoľkých hlasov, ktoré už v tej dobe poznali pojem ekológia. Keďže ťažbe nestálo nič ďalšie v ceste, stavba železničky začala v spomínanom roku 1912 v Kubrej. Na stavbe vypomáhali Trenčania a obyvatelia okolitých obcí. Počas 1. sv. vojny boli pri ťažbe a spracovaní dreva nasadení ruskí a rumunskí zajatci, ktorí boli ubytovaní v barakoch vo Vlčích jamách a v Selci. V časti Járky (medzi Mníchovou Lehotou a Trenčianskym Jastrabím, známej motorestom RADAR) bolo vybudované prekladisko na normálnerozchodnú trať. Po nej sa na vagónoch normálnej železnice (trať Trenčín – Chynorany) nespracované drevo exportovalo do Maďarska, Rakúska a Nemecka, drevo určené na spracovanie potom po úzkorozchodnej železničke pokračovalo na pílu v Kubrej. Ťažba dreva sa naplno rozbehla už v roku 1914, celá trať bola dokončená o niečo neskôr. Trasa bola riešená veľmi dômyselne – smerom zo Selca do Trenčína sa vlaky plne naložené drevnou hmotou pohybovali viac-menej samospádom. Prípadné väčšie klesania pomáhali vlakom nabrať rýchlosť, ktorá zasa pomohla prekonať krátke stúpania. Prepravu na trati zabezpečovalo päť parných lokomotív. Rozchod železničky bol 760mm (podobne ako napr. Čiernohorská železnica v Čiernom Balogu).
Fotografia lokomotívy O&K 5855 ("Herta", r.v. 1913 v múzeu Liptovskej dediny v Pribiline. Zdroj: www.mytrencin.sme.sk
Ešte pred koncom vojny sa však spoločnosti prestalo dariť a sídlo v očakávaní geopolitických zmien preložila z Budapešti do Trenčína. Po krátkej prestávke sa ťažba obnovila, avšak už v menšom rozsahu. V dvadsiatych rokoch spoločnosť zasiahli viaceré štrajky zamestnancov píly a hospodárska kríza. Rok 1923 predstavoval pre spoločnosť ďalšiu ranu – Čs. armáda zabrala územie Zábranie (kopec medzi Trenčínom a Kubrou) s cieľom dostavať vo vojenskom areáli muničné sklady, ktoré boli v pláne ešte z čias monarchie. Tým sa prerušilo spojenie medzi pílou a lesmi, kde prebiehala ťažba. Pílu po čase zavreli, vyťažené drevo sa prepravovalo len do Járkov na prekladisko, a odtiaľ sa exportovalo. Úsek železničky vedúci Zábraním je tak ako jediný nedostupný, keďže leží vo vojenskom areáli.
Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokoch kvôli hospodárskej kríze klesla cena dreva, spracovanie drevnej suroviny na píle sa zastavilo a píla sa uzavrela. Vyťažené drevo sa predávalo priamo v lese, čím lesná železnička stratila zmysel a v roku 1931 bola jej prevádzka ukončená. Firme sa však prestávalo dariť, ťažba a predaj dreva sa stali nerentabilné a v roku 1932 sa ťažba úplne zastavila. Po uzavretí lesnej železničky a zrušení trate boli lokomotívy presunuté inde.
Historickú trasu dnes kopírujú lesné a poľné cesty, ktoré využívajú turisti, cyklisti a v zime bežkári. Vydajte sa na ne aj vy a objavte krásy prírody na hranici Strážovských vrchov a Považského Inovca.
Rozhľadňa Dúbravka. Zdroj: web mesta Trenčín
PRAKTICKÉ INFORMÁCIE PRE NEPRAKTICKÝCH GEOKEŠEROV
Dnešná trasa na väčšine úsekov kopíruje pôvodné teleso železničky, len niektoré časti pôvodnej trasy sú zarastené a neschodné. Trasa vedie prevažne po spevnenej asfaltovej ceste, čiastočne poľnými a lesnými cestami. Jej dĺžka je zhruba 40km (zo Selca až po bonusovú kešku), resp. 80km aj so spiatočnou cestou, a poskytuje nádherné výhľady do okolia a prechádzku krásnymi lesmi a lúkami. Ideálna je pre pešiu turistiku alebo jazdu na horských a crossových bicykloch, vďaka minimálnemu prevýšeniu je aj vďaka svojej dĺžke relatívne nenáročná. Absolvovať sa dá naraz (treba však počítať s časom naviac pre hľadanie kešiek) alebo postupne na etapy. Tomu zodpovedajú aj atribúty – (1-10km hike alebo significant hike), ktoré závisia od toho, aký spôsob zdolania trate zvolíš. Na jazdu odporúčam použiť horský bicykel. Väčšina trate je však až na krátke úseky relatívne dobre zjazdná aj na crossových bicykloch (nemusí platiť po daždi). Treba sa však pripraviť na to, že niektoré úseky v celkovej dĺžke cca 500-800m bude treba z crossového bicykla zosadnúť a tlačiť.
BEZPEČNOSŤ NA PRVOM MIESTE
Po daždi sú niektoré úseky trate blatisté a horšie priechodné. V niektorých oblastiach lesa prebieha ťažba dreva, nie však v bezprostrednej blízkosti trasy. Popri ceste však môžu byť uložené kmene z popíleného dreva, ktoré môžu robotníci nakladať a odvážať na nákladných autách. Preto treba prispôsobiť jazdu a dbať na bezpečnosť.
Na jednom mieste trasa križuje cestu prvej triedy medzi Trenčínom a Bánovcami n. Bebravou. Pri prechádzaní cesty je potrebné byť obzvlášť opatrný!
AKO SA NESTRATIŤ A NEZOMRIEŤ OD SMÄDU
V zásade však platí, že celá trať je dobre značená bielymi tabuľkami s obrázkom vláčika, ktoré na orientáciu po trati bohato stačia. Na križovatky alebo miesta, kde môže byť cesta horšia viditeľná (typicky lúky) som umiestnil virtuálne smerovníky, ktoré ukazujú miesto vstupu z lúky do lesa.
Nezabudni si vziať dostatočné množstvo vody v závislosti od počasia a ročného obdobia. Príliš veľké zásoby sú však zbytočné. Doslova pri ceste sú tri zdroje s pitnou vodou a ďalšie dva zdroje vo vzdialenosti do 400m od trate. Na všetky zdroje odkazujú waypointy a atribúty kešiek, v blízkosti ktorých sa voda nachádza. Vodné zdroje sú rozmiestnené relatívne rovnomerne po celej trati.
MOBILNÝ SIGNÁL, KEBY VOLALA MAMA, ČI SI V PORIADKU
Celá trať je relatívne dobre pokrytá signálom mobilnej siete s výnimkou cca 3-5% trate, kde signál nie je vôbec alebo vypadáva (hlavne v blízkosti Selca medzi keškami číslo 23-25 a tiež na niektorých miestach pri keške číslo 2). Odporúčam preto si vopred všetky kešky uložiť pre hľadanie offline.
KDE ZAPARKUJEM SVOJE GEOPRIBLIŽOVADLO?
To závisí od toho, akým spôsobom plánuješ geokešing a kde začneš. Najlepší spôsob je prejsť celú sériu na bicykli, v takom prípade odporúčam začať keškou číslo 1 v Soblahove resp. v Trenčíne, a pokračovať až po číslo 26, parkovacie miesta pre túto alternatívu sú vo waypontoch prvej kešky série. Druhou možnosťou je začať od konca, čiže čísla 26 v Selci, parkovacie miesta sú vyznačené vo waypontoch poslednej kešky v sérii. Ďalšou možnosťou je rozdeliť si celý úsek na dve etapy, v takom prípade prichádza do úvahy ešte parkovisko vyznačené vo wayponte kešky číslo 11. A poslednou možnosťou je "vyzobávať" kešky postupne pri potulkách krajinou, ale to už si najvhodnejší východiskový bod budeš musieť nájsť sám.
CHCEM ZÍSKAŤ ODMENU (A KTO NIE?)
V niektorých keškých sú napísané kódy v tvare XY. Určite si kódy starostlivo znač, po absolvovaní trasy ti pomôžu získať súradnice k bonusovej keške, v ktorej čaká odmena v podobe špeciálnych SWG. Pre prvých troch nálezcov sú pripravené tri kusy unikátnych SWG. Prosím o férovosť, pre každého hráča je určené len jedno SWG.
Pre zjednodušenie zaznamenávania kódov som pripravil prehľadnú tabuľku. Tú odporúčam vytlačiť a zapisovať do nej nájdené kódy. Po jej skompletizovaní potom stačí odpísať kódy v poradí 1-13, čím sa odomknú finálne súradnice bonusovej kešky.
Nezabudni prosím, že jedinou odmenou pre mňa sú tvoje logy. Ak sa ti kešky a celá séria páčila, budem rád, keď sa o tom podelíš vo svojich logoch a neodbyješ to len so strohým „TFTC“. Ak máš k sérii nejaké výhrady, kľudne ma kontaktuj, každá spätná väzba je vítaná. Potešia aj obrázky z geotripu v galériách jednotlivých kešiek.
Link na stiahnutie tabuľky pre pohodlnejšie zaznamenávanie kódov vo vyššom rozlišení je na tomto odkaze. Upozornenie: Chystáš sa stiahnuť súbor, ktorý nebol skontrolovaný reviewerom ani neprešiel kontrolou Geocaching HQ. Ja, ako autor tohto odkazovaného súboru ručím za to, že je v poriadku a neobsahuje žiadny škodlivý kód, ktorý by mohol poškodiť tvoj počítač
Prajem pekné keškovanie
Finálne súradnice bonusovej kešky získaš zadaním kódov v poradí od 1. kešky po poslednú v tvare XYXYXY... (X-písmeno, Y-čislica) do overovača certitude:
