Kostol sv.Jána Krstiteľa Skalité
Neskorobarokový kostol bol postavený v roku 1793. Starý drevený kostol, ktorý stál vedľa fary na terajšom cintoríne, vystriedal nový, priestranný a murovaný, ktorý je v poradí už tretím kostolom v Skalitom a ktorý stojí dodnes.
S jeho výstavbou sa začalo okolo roku 1787. Stavbu financoval patrón farnosti gróf Anton Eszterházy a pracovali na nej miestni farníci. Správa zo spomínaného farského vestníka o tom poznamenáva: "...Skaliťania sedem rokov zvážali kameň z Kavalovho potoka ku stavbe kostola."
Chrám bol dokončený podľa mnohých prameňov v roku 1794 za farára Andreja Gombára, avšak v júli 1999 sa pri obnove veže našla starobylá listina, ktorá dokumentuje jeho dokončenie už o rok skôr, teda r. 1793. Listina je archivovaná na Farskom úrade v Skalitom.
Spomedzi chrámov v okolitých obciach, vrátane poľských, je Farský kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom najstarší.
Kostol je situovaný smerom od juhu na sever, čo je nezvyčajné, pretože kostoly sa stavali od východu na západ. Dôvodom pre takéto riešenie bola hlavná cesta okolo pozemku, kde mal kostol stáť, idúca v tomto smere. Farníci sa obávali, že keby bol kostol postavený pozdĺž hlavnej cesty, do chrámu by sa prenášalo priveľa hluku. Kostol teda musel byť orientovaný tak, aby os lode smerovala kolmo na hlavnú cestu.
Posviacka chrámu
Dátum posviacky skalitského kostola dokumentuje správa vtedajšieho miestneho farára Ladislava Rázghu, ktorú poslal na Biskupský úrad do Nitry: "Kostol na Skalitom slávnostne onsekroval biskup František Fuchs 15. augusta 1801." Bolo to teda až osem rokov po jeho dokončení.
Interiér kostola
Kostol má jednu chrámovú loď so segmentovým uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Fasáda kostola je baroková s nárožnými pilastrami. Okná sú polkruhovo zakončené s farebnými vitrážami z r. 1916. Na vitrážach vľavo (ak sme obrátení tvárou k oltáru) môžeme vidieť vyobrazenia Ježiša Krista (vo svätyni kostola), sv. Antona Paduánskeho a sv. Margaréty. Na pravej strane vitráže zobrazujú Pannu Máriu Lurdskú (vo svätyni kostola), sv. Jozefa a sv. Barboru.
Nástenné maľby sú neobarokové z r. 1950: na strope vo svätyni kostola uprostred je znázornený Boh Otec, Stvoriteľ všetkého. Po ľavej a pravej strane tejto maľby sú vyobrazení sv. Cyril a Metod, spolupatróni Európy. Tieto maľby sú v tvare kruhu. Medzi svätyňou a loďou je v šírke celej klenby vyobrazená maľba, ktorá zachytáva pravdepodobne Ježišovu reč na Hore. Po krajoch tejto maľby na bočných stenách sú kruhovité zobrazenia symbolov štyroch evanjelistov: orol (sv. Ján), lev (sv. Marek), človek (sv. Matúš) a býk (sv. Lukáš).
V lodi kostola je šesť veľkých obdĺžnikovitých malieb: vľavo hore smerom od svätyne k hlavnému vchodu (ak sme obrátení tvárou k nemu): narodenie Pána, nanebovstúpenie Pána a nad chórom sťatie sv. Jána Krstiteľa. Vpravo hore: zvestovanie Panne Márii, korunovanie Panny Márie a nad chórom je zobrazená sv. Cecília, patrónka hudobníkov.
Obrazy sú v kostole tri: nad sakristiou je starobylý obraz Ježiša Krista - Dobrého pastiera; pod chórom je starobylý obraz Panny Márie - Matky ustavičnej pomoci a oproti nový obraz Božieho milosrdenstva (Ježiš Kristus podľa videnia sv. Faustíny). O sochách ako aj o ostatnom zariadení kostola už bola reč pri vdp. Jozefovi Randíkovi a vdp. Petrovi Černovi. Organ prešiel v r. 1980-1981 rozsiahlou rekonštrukciou, pričom bola obnovená a zväčšená rokoková skriňa pôvodného organu, ktorého históriu pôvodu sa nám nepodarilo zistiť. Práce vykonala firma špecializovaná na výrobu organov z českého Krnova. V novom nástroji zostala zachovaná väčšina pôvodných vzdušníc a píšťal. Organ má dva manuály a 28 registrov.
V areáli kostola sv.Jána Krstiteľa sa náchádza kalvária Sedembolestnej Panny Márie. Sedem kaplniek, ktoré znázorňujú sedem bolestí Panny Márie, je postavených v polkruhu okolo chodníka nad kostolom. Plány na výstavbu Kalvárie v Skalitom zhotovil murársky majster Jozef Fürst z Čadce v júni 1940 a zároveň k nim pripojil aj návrh na rozpočet. Stavba Kalvárie a úprava terénu v okolí kostola boli dokončené v auguste 1941. Najväčšiu zásluhu na stavbe kaplniek Kalvárie Sedembolestnej mal Peter Černo – miestny administrátor farnosti, vládny komisár (starosta obce) Jozef Časnocha-Mikš – predseda výboru, Koloman Horniš z Kysuckého Nového Mesta – poslanec slovenského snemu a čestný predseda výboru. Posviacka Kalvárie Sedembolestnej Panny Márie bola 31. 8. 1941.
zdroj:ww.skalite.sk, www.zilina-gallery.sk
Keška: Pre zístanie finálnych súradníc stačí prísť na stage 1, ktoré sú aj úvodnými súradnicami. Na ľavej strane od hlavného vchodu do kostola sa nachádza misijný kríž. Je na ňom tabuľka s dátumom misií v Skalitom. Pod ňou sa nachádza dátum vyrytý do dreva v tvare ABCD.
Tieto číslice dosaďte do tohoto vzorca a máte finálne súradnice.
N 49 29. C(A+A)(B-D) E 018 53. B(A-A)(A+D)
Miesto je veľmi frekventované, takže pozor na zvedavé pohľady. Happy caching!