Keď sa pozorne poobzeráte po tejto lokalite, uvidíte zo svahu trčiace skaly vytvárajúce akoby skalné/kamenné mestečko. Nájdete tu skaly rôzne – samostatne či v skupinách “ledabolo pohodených” balvanov, ale aj veží rôznych bizarných tvarov a veľkostí – človek by mohol nadobudnúť dojem, že sa to hrali obri 
. No neboli to obri, ale vulkanická činnosť v období mladších treťohôr. Nachádzame sa totiž na severnom okraji neogénneho vulkanického/sopečného pohoria Vtáčnik.
Pohorie Vtáčnik
Vtáčnik je geomorfologický celok (pohorie) patriaci do geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie (niekedy nazývanej aj Stredoslovenské vulkanity). Tento názov vyjadruje, že pohorie vzniklo sopečnou činnosťou. Geologickú stavbu preto tvoria väčšinou andezity a ich pyroklastiká.
Pôvodná sopečná podoba pohoria bola kryhovými pohybmi rozdelená na štyri podcelky: Vysoký Vtáčnik, Nízky Vtáčnik, Župkovskú brázdu a Raj. Na západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, na východe Žiarska kotlina. V zníženine medzi Novou Lehotou a Lovčicou sa stretáva s vulkanickým pohorím Kremnické vrchy. Na juhozápade hraničí s jadrovým pohorím Tribeč a v oblasti Novej Bane susedí s vulkanickými pohoriami Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy. Hlavný hrebeň sa tiahne z juhozápadu na severovýchod. Najvyšším bodom územia je vrchol Vtáčnik (1346 m. n. m. ).
Pre pohorie Vtáčnik sú typické skalné, strmé steny, na menej strmých plochách sa na sopečnych horninách vytvorili kambizeme. Pohorie je výrazne zalesnené - v nižších polohách sú to dubiny, najrozsiahlejšie sú bučiny a jedlobučiny. Pod vrcholom Vtáčnika sa nachádzajú smrečiny. Veľmi zaujímavé sú na vrchole Vtáčnika porasty zakrpatených bukov, ktoré odolávajú extrémom počasia. V ťažko dostupných lokalitách sa zachovali pôvodné, hospodárením málo ovplyvnené prírodné lesy, ktoré sú domovom našich najväčších šeliem - medveďa a rysa. Skalnaté bralá obývajú dravé vtáky, predovšetkým sokol sťahovavý. Iba okrajové časti pohoria človek v priebehu času dokázal odlesniť a zmeniť na lúky a pastviny. Skalné povrchové tvary sú bohato zastúpené v celom pohorí. Vznikli činnosťou mrazu v priľadovcových oblastiach, alebo rozpadom andezitových prúdov, ktorým ku kráse pomohlo aj zvetrávanie (steny, skalné veže)
Andezit
Andezit je výlevná vyvretá hornina sivej až tmavosivej farby, môže byť aj červená, hnedá, zelená a skoro až čierna (v prípade ak je hornina zvetraná, na povrchu môže nadobúdať odtiene bledosivej, žltej, či okrovej), s častými porfyrickými výrastlicami minerálov.
Andezity majú jemnozrnnú, porfyrickú alebo sklovitú štruktúru. Percentuálny obsah SiO2 je 56 až 63 %, prípadne 52 až 65%. Minerálne zloženie predstavuje vysoký obsah živcov (plagioklas), a nižšie obsahy (v rôznych pomeroch a kombináciách) biotitu, amfibolu, pyroxénov, vzácne olivínu. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas, pyroxény, amfibol, biotit. U andezitov je častá metasomatická premena – propylitizácia – pri ktorej vznikajú sekundárne minerály chlorit, epidot a iné. Propylitizované andezity majú zelenú farbu.
Andezitové lávy eruptujú s teplotou 900 až 1100 °C, ich erupcie sú často explozívne. Andezity sa vyskytujú vo forme povrchových uloženín alebo malých, plytkých intrúzií. Jeho hlbinným ekvivalentom je diorit, do ktorého skupiny je zaraďovaný. Medzi hypoabysálne a subvulkanické ekvivalenty patria dioritové porfýry a lamprofýry kersantit a spesartit.
Názov horniny je odvodený od názvu pohoria Andy, kde sa často vyskytuje. Zaviedol ho Ch. L. von Buch v roku 1836.
Rozšírenie andezitov
Andezity sú podobne ako bazalty jedni z najrozšírenejších vulkanických hornín, ich blízke vzájomné prepojenie a podobný makroskopický vzhľad môže komplikovať ich rozlíšenie.
Vznik andezitov je spojený so sopečnou aktivitou nad subdukčnými zónami, teda s pásmovými pohoriami Andského typu. Vo svete sú známe predovšetkým z lokalít v Andách, kde dodnes vznikajú napr. v sopkách Cotopaxi a Popocatépetl. Iné aktívne sopky sa nachádzajú v Japonsku napr. Fudžisan, alebo v Indonézií - Krakatoa. V krajinách strednej Európy sa aktívne andezitové vulkány už nenachádzajú. V Českej republike tvoria andezity zvyšky dnes už neaktívnej vulkanickej oblasti v okolí Uherského Brodu, Nezdeníc, Bojkovíc, Bánova, tiež v Tepelskej vysočine a v Českom stredohorí západne od Třebeníc. V Karpatoch na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku vytvárajú andezity, prípadne ich pyroklastiká podstatnú časť neogénnych sopečných pohorí. Vyskytujú sa v Štiavnických a Kremnických vrchoch, Vtáčniku, Pohronskom Inovci, Krupinskej planine, Javorí, Poľane, Slanských vrchoch, Vihorlate, pohorí Bükk, Novohradských a Tokajských vrchoch. Na Slovensku sa okrem toho nachádzajú ako erózne zvyšky aj na geologicky starších oblastiach v Klenovskom Vepri a v Zemplínskych vrchoch.
Lokalita earthcache
Vráťme sa však zo sveta a Slovenska späť k tejto lokalite. Po usadení handlovského, nováckeho (s hnedým uhlím) a košianskeho súvrstvia v období vrchného bádenu (okolo 14-13 mil. rokov pred súčastnosťou = BP) sa v tejto oblasti vo vrchnom bádene a neskôr v sarmate (cca 12 mil. r. BP) vylievala láva a padali sopečné vyvrhliny. Láva stuhla a vytvorila kompaktné andezitové masívy – ako napríklad hypersténicko-amfibolický andezit v starom lome za Chatou Mraznica vedľa prístupovej cesty na toto miesto. Sopka sa neprejavovala len pokojnými výlevmi lávy, ale často aj silnou explozívnou aktivitou, ktorá vyprodukovala mohutné pyroklastické prúdy podobné tým, ktoré zasiahli Herkulaneum , Pompeje alebo ešte dávnejšie Théru - Santorini. Tieto pyroklastické prúdy transportovali mohutné bloky a balvany ako aj menšie úlomky až po popol. Keďže sú náhle, sú veľmi deštruktívne a materiál nimi usadený nie je triedený. Práve naň sa pozeráte na waypointe – vidíte bloky a balvany (50-80% objemu), ktoré sú zlepené matrixom / tmelom / základnou tufovou hmotou s úlomkami andezitov a pemzy. Bloky a balvany sú petrograficky tvorené pyroxenickými andezitmi.
Na svahoch sopky pôsobila aj tečúca voda, ktorá erodovala a preplavovala vulkanický materiál na iné miesto, takto vznikli rôzne epiklastické vulkanické konglomeráty a pieskovce pyroxénických andezitov. Nachádzajú sa ďalej v chatovej oblasti. Tie boli v nedávnom období s ohľadom na ich menšiu odolnosť oderodované vplyvom tečúcej vody a selektívne sa tak zvýraznili pevnejšie andezitové časti – masívne andezity a pyroklastické sedimenty.
Úlohy:
- Pozorujte štruktúru a zloženie steny/veže na úvodných súradniciach (tú s lezeckými cestami). Ktorá z nasledujúcich možnosti stenu vystihuje najlepšie?
a) skalná veža je jednoliaty blok, tvorený jemnozrnným andezitom
b) veža sa skladá z chaoticky rozmiestnených skál rôznych veľkostí, spojených tmelom
c) veža sa skladá zo skál približne rovnakej veľkosti, rovnomerne rozmiestnených
- Pozorujte relatívne čerstvú plochu bloku načervenalého/tehlového andezitu hneď za názvom lezeckej steny, ktorý obsahuje na konci VIII. Ktorá z uvedených charakteristík ho vystihuje najviac?
a) blok nie je dobre vidno, takmer splýva s okolitým tmelom
b) blok má výrazné ostré hrany
c) blok má zaoblené/zaokrúhlené hrany
- Čo by ste vyvodili z odpovede na predchádzajúcu otázku?
a) blok sa pohyboval, bol transportovaný, a zrážkami s inými kameňmi sa jeho hrany "poobíjali”. Inak by mal ostré hrany.
b) keďže blok takmer splýva s okolitým materiálom, zrejem ide o tmel
c) blok vytuhol z lávy na mieste výlevu
- Čo by ste vyvodili z odpovedí na prechádzajúce 3 otázky, čo je vlastne táto skalná veža?
a) skalná veža je pozostatkom pyroklastického prúdu
b) veža je tvorená vychladnutou lávou na pôvodnom mieste výlevu
c) veža je odkryté žulové jadro, menej odolné horniny boli odvetrané
- Pozorujte skalnú stenu a skaly pod ňou na waypointe Lom Mraznica. Ktorá z nasledujúcich možností najlepšie popisuje, čo tam vidíte?
a) na stene sú viditeľné veľké polia s plochými stenami, popretkávané puklinami, popadané skaly sú z jednoliateho materiálu
b) podobne ako na úvodných súradniciach, tak aj tu je je stena tvorená z chaoticky rozmiestnenych skál rôznych veľkostí, spojených tmelom
c) pod stenou sú popadané gule a v stene vidno otvory, odkiaľ tieto guľovito tvarované skaly vypadli
- Čo by ste povedali na základe pozorovania o pôvode skalnej steny na waypointe? Svoju odpoveď aj zdôvodnite.
- Čo by ste vybrali ako konečný výsledok z nasledujúcich možností, po návšteve oboch waypointov a odpovediach na predchádzajúce otázky?
a) skalné steny na úvodných súradniciach aj waypointe majú podobný vzhľad a teda aj podobný pôvod – a ide o lávu stuhnutú na mieste výlevu
b) miesta sú úplne odlišné – na úvodných súradnicich je vidno zvyšky pyroklastického prúdu a v lome ide o stuhnutú lávu na mieste výlevu
c) skalné steny na úvodných súradniciach aj waypointe majú podobný vzhľad a teda aj podobný pôvod – ide v oboch prípadoch o pyroklastické prúdy, resp. ich zvyšky
- Priložte k logu foto Vás (ak Vám to nevadí), vášho SWG alebo nicku napísaného na papieri na mieste úvodných súradníc
Nepovinné úlohy:
akékoľvek pekné foto z vrcholu, úvodných súradníc alebo cesty medzi nimi, či okolia poteší
Logovať môžete hneď, odpovede mi prosím pošlite na môj profil do 3 dní.
Bez odpovedí na povinné úlohy/otázky môže byť log zmazaný
Za výdatnú pomoc ďakujem MSIM1 - moja bola v podstate len myšlienka, prieskum vykonal a koncept+dáta dodal MSIM1.
Použité zdroje:
wikipedia, https://referaty.aktuality.sk/vtacnik/referat-24289
Geologická mapa Slovenska M 1:50 000 [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Espirit, s.r.o. 2017. Dostupné na internete TU
Geomorfologické jednotky 1:1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR Bratislava a SAŽP Banská Bystrica, 2002. s. 88. ISBN 80-88833-27-2
Biely, A. (ed.) a kol.: Geologická mapa Slovenskej republiky 1: 500 000. MŽP SR – Geologická služba Slovenskej republiky : Bratislava, 1996. ISBN 80-85314-53-3
Šimon, L. a kol.: Geologická mapa Vtácnika a Hornonitrianskej kotliny 1: 50 000. Geologická služba Slovenskej republiky, vyd. Dionýza Štúra: Bratislava, 1997. ISBN 80-85314-74-6
Šimon, L. a kol.: Vysvetlivky ku geologickej mape Vtácnika a Hornonitrianskej kotliny 1: 50 000. Geologická služba Slovenskej republiky, vyd. Dionýza Štúra: Bratislava, 1997. ISBN 80-85314-75-4
Bizubová, M. – Škvarcek, A.: Geomorfológia. 4. vydanie. PRIF UK : Bratislava, 2003. s. 228. ISBN 80-223-1734-9
Bizubová, M.: Základy geológie pre geografov. 3. Vydanie. PRIF UK : Bratislava, 2008. s. 140. ISBN 978-80-223-2400-7
Cincura, J. (zost.) a kol.: Encyklopédia Zeme. 2. opr. vydanie. Obzor, n. p. : Bratislava. 1985. ISBN 65-001-85
Tucek, K. – Tvrz, F.: Kapesní atlas nerostu a hornin. 2. vydanie. SPN : Praha, 1982. s. 344. ISBN 14-410-82
Bauer, J. – Tvrz, F.: Minerály, horniny a drahé kamene. Príroda : Bratislava. s. 212. ISBN 64-198-85
Pellant. Ch.: Horniny a minerály. Príroda v kocke. Ikar : Bratislava. s. 256. ISBN 80-551-1020-4