Plameň dohasína, mesiac svieti, hviezdy sú už na oblohe, je na čase ísť spať. Predtým vám však poviem jednu zaujímavú rozprávku. Skrýva v sebe veľmi peknú myšlienku, s ktorou sa stotožňujem, a verím, že ju pochopíte aj vy na konci tohto putovania za pokladom. Načúvajte pozorne deti moje, a ja vám poviem, ako sa to všetko stalo.
"....V hlave mám myšlienku. Je iná ako ostatné, ktoré mi každú sekundu prejdú hlavou. Denne sa na nás hrnú prívaly príbehov. Jeden je ale iný. Jeden hlas v mojej hlave mi hovorí, urob to. Napíš zaujímavú knihu a podeľ sa o tú krásnu myšlienku s ostatnými. Vymysli komplikovaný príbeh, pretože len ak budú nad príbehom uvažovať, tak pochopia pointu, a tým potom samotnú myšlienku a podstatu kešky.“
Milý čitateľ, ak čítaš tento dokument, som už po smrti. Kto som, a aké je moje meno, zistíš v správny čas. Zanechávam ti dokument, v ktorom píšem o svojej ceste k Listine vlastníkov a vďaka nej urobil zo života krajšie miesto. Nebudem však predbiehať, na začiatok ti chcem popriať, nech ti je tento dokument dobrou inšpiráciou na tvojej ceste a skvelým sprievodcom, ktorý ti pomôže v ťažkých chvíľach, keď už nebudeš vedieť, kam ďalej.
Aj keď sa to možno nezdá na prvý pohľad, úspešné zvládnutie celej kešky zaberie asi 20 minút na domácej príprave a 30 minút v teréne, ak sa nikde nezaseknete. Budete sa zrejme pohybovať v nebezpečnom prostredí, preto som dal aj daný atribút. K získaniu kešky však nie je potrebné preskakovať, či prechádzať cez akékoľvek nebezpečné objekty!!. Používajte pri odlove rozum, pozorne čítajte, Owner kešky za vaše rozhodnutia nenesie zodpovednosť. Verím, že z kešky budete mať pekný zážitok. Prajem príjemné pátranie po pravde :-)
Nakoniec ešte pravidlá pre úspešné lúštenie a pochopenie myšlienky kešky :
1. Viem, že toto rozhodne nie je keška pre každého. Do listingu by ste nemali vstupovať s prianím čo najrýchlejšie si ísť po "bodík", ale mali by ste sa zamerať a porozmýšľať nad pointou príbehu. Na prvý pohľad sa môže zdať ako HNČM, ale okrem jednej časti keška vôbec nie je HNČM (Hádaj, Na Čo Myslím). V listingu je naozaj všetko so všetkým prepojené a všetko, čo v ňom je, má svoj dôvod. Ak chcete pochopiť pointu kešky, musíte premýšlať nad všetkými súvislosťami. Vtedy sa Vám tento letterbox bude riešiť oveľa ľahšie, v opačnom prípade Vám príde všetko "prekečupované".
2. Nečítaj Kapitolu č.3, pokial si nevyriešil Kapitoly 1 a 2! K vyriešeniu jednotlivých častí kešky majú vplyv len tie časti textu kešky, ktoré si už čítal a nie tie, ktoré nasledujú potom. Jednak ti to ušetrí čas a jednak sa nepripravíš o rozuzlenie príbehu skôr než by si mal. To, aký koniec nakoniec rozprávka bude mať, záleží len na tebe!
Odporúčam riešiť túto letterbox kešku na notebooku alebo počítači, kvôli lepšej vizuálnosti stránky.
Pevne verím, milý čitateľ, že pri troche pozornosti pochopíš, že chaos v tomto listingu má svôj dôvod. Pravda je ukrytá na konci celej tejto cesty. S použítím vlastnej fantázie ti garantujem, že nájdeš, čo hľadáš. Pamätaj, že skutočnú pravdu odhalia len tí vyvolení . Máš na to?
Rozvoj elektroniky v 21. storočí posunul vnímanie sveta ako takého úplne na inú úroveň. Po príchode počítačov, televízorov a inteligentných telefónov uvidel svetlo sveta vynález menom Virtuálna Realita. Zariadenie, ktoré prostredníctvom počítača a 3D okuliarov simuluje realitu. Ako to myslím? Zapnete na počítači hru, nasadíte si špeciálne okuliare a zrazu sa ocitnete vo virtuálnom svete ako samotná postava účinkujúca v danej hre. Všetko vyzerá tak autentické a presvedčivé, že zabudnete na to, že hráte vo virtuálnom svete a absolútne stratíte pojem o realite. Ako všetko na svete, aj takýto vynález mal svoje plusy a mínusy. Výhoda bola, že ste mali dostatok pohybu. Hra verne kopírovala vaše pohyby v reálnom čase. Ak chcete hodiť loptičku, musíte sa napriahnuť a švihnúť rukou nielen v hre, ale aj v skutočnosti. Mínusom bolo, že takýto pocit spôsoboval závislosť na hrách vo Virtuálnej realite, a ľudia tak začali strácať seba, svoje rodiny......
Vývoj v budúcnosti pokračoval a postupne už k hraniu nebolo treba mať počítač ale okuliare využívali bluetooth technológiu a mobilné dáta. Mohli ste sa teda pripojiť a hry hrať kedykoľvek, kdekoľvek na svete, stačilo len nasadiť okuliare. Asi netreba hovoriť o tom, že výrobca týchto vylepšených okuliarov, Charles Damian, neuveriteľne zbohatol. Výrobcovia hier začali produkovať hry špeciálne pre tieto okuliare. Ľudia postupne zabúdali riešiť všedné problémy života, a čoraz viac sa sťahovali do virtuálneho sveta. Každý musel mať svoje vlastné okuliare. Dospelí, deti, nikto už nežil v skutočnom svete. Skutočný svet prakticky prestal existovať, nastala nová éra, virtuálna éra. Nemať špeciálne okuliare znamenalo nežiť svoj život naplno. Jeden človek v tejto filozofii uvidel budúcnosť, a vytvoril ju. Vytvoril hru s názvom Life, v preklade Život.
Robert Hedway dokázal vytvoriť hru, v ktorej doslova žijete reálny život. Pocit z nej je až tak autentický, že ľudia si tu za skutočné peniaze kupujú domy, autá, dokonca tu aj pracujú a podľa toho, koľko času odpracovali v danej hre, dostali skutočnú výplatu v reálnom živote. Ľudia túto hru milujú a zostávajú tu kvôli tomu, kým všetkým tu môžu byť a čo všetko tu môžu robiť. Nezáleží na veku, pohlaví, viere, farbe pleti. Každý je tu anonymný. Volíte si vlastného avatara, čiže postavu, ktorá za vás bude hrať. Môžete byť zelený, modrý, inej rasy, iného pohlavia, môžete sa stať človekom, psom, mačkou... . Hranicu toho, čo môžete v tejto hre dosiahnuť je vaša fantázia. Pre všetkých bol Robert Hedway hrdina. Stieral hranice medzi virtuálnou realitou a skutočnosťou. Navyše vďaka funkcii Multiplayer ste nikdy nehrali sám, ale mohol s vami hrať doslova celý svet. A keďže táto hra je simuláciou života, stretnete sa tu so všetkými aspektm všedného života..Poznať pravdu, kto sa skrýva za ktorým avatarom chce vedieť každý. Každý tu môže vykonávať dobré skutky, ale aj ťažké zločiny. A keďže ľudia tu strávia až priveľa času, po smrti v hre často páchali samovraždy v realite.
Včera večer svet obletela smutná správa. Roberta Hedwaya našli zastreleného na úvodných súradniciach. V ruke zvieral list na ktorom bolo napísané :
„Nikdy som nechcel, aby sa zo skutočného sveta stala pusté miesto. Je to ako pozerať sa na duchov, ktorí kráčajú okolo Vás a aj keď sa im prihovoríte, nebudú odpovedať, pretože vás nepočujú. Z tohto dôvodu som vytvoril hru s názvom Posolstvo z druhého sveta. Každý, kto ju úspešne prejde a zapíše sa do Listiny vlastníkov, zmení svoje chápanie a vnímanie sveta. Zároveň s ostatnými zapísanými získa podiel na všetkých mojich akciách a čo je hlavné, prevezme moc nad všetkými hrami, ktoré som doteraz vydal, čo činí 70 000 000 eur. Nebude to však ľahké a na konci cesty budete musieť urobiť najdôležitejšie rozhodnutie Vášho života. Svet potrebuje zmenu. Vy potrebujete zmenu. Svet si zaslúži dozvedieť sa pravdu. Viac informácii zistíte v samotnej hre. Využite vlastnú fantáziu"“
V okolí miesta činu sa zišli všetci obyvatelia mesta. Všetci sme si nasadili okuliare, stiahli sme si Posolstvo z druhého sveta a hra sa začala načítavať. Privítala nás počiatočná Menu obrazovka.
Po vyslovení slova Pravidlá sa menu stratilo a obklopila nás čiernočierna tma. Z diaľky sa k nám blížili písmená ktoré tesne pred nami vytvorili nasledovné :
„Každému je určený jeho deň" -Vergilius.
„Vitaj v hre Posolstvo z druhého sveta. Ak toto čítaš, znamená to, že som mŕtvy. Ak chceš to, čo som po sebe zanechal, musíš sa vybrať po stopách mojich myšlienok a zistiť pár indícii. Na konci cesty ťa čaká listina vlastníkov. Svojím podpisom získaš podiel na celom mojom majetku. V honbe za poznaním pravdy musíš prekonať 3 herné úrovne. Nebude to jednoduché. Nemôžem predsa celý svoj život zveriť do rúk niekomu, kto toho nie je hoden.
1. Úroveň : Spoznaj autorovu myseľ
2. Úroveň : Nevyriešiteľná hádanka
3. Úroveň : Pátranie po skutočnej pravde
Po absolvovaní všetkých úrovní a podpísaní sa staneš víťazom. Hru môžeš ukončiť v akomkoľvek bode prostredníctvom funkcie Koniec hry, pričom progres v hre sa zaznamenáva a to, čo si vložíš do inventára, ti ostane uložené, pokiaľ si to sám nevymažeš. Máš na to zvládnuť všetky úrovne a nástrahy a stať sa miliardárom? Ako sa zachováš na konci celej cesty?“
Po týchto vetách sa všetko opäť ponorilo do tmy a znovu sa objavila Menu obrazovka.
- Okej, Vyskúšame zvoliť inú možnosť. Poprosím Vybrať Avatara. – povedal som okuliarom.
Menu obrazovka sa začala postupne strácať, v tej tme mi pred očami skočila biela animovaná postavička, až som skoro od zľaknutia spadol na zem a zhodil okuliare. Vedľa nej sa objavili možnosti prihlásiť sa, a možnosť vybrať si z neuveriteľnej škály vzhľadu tela a oblečenia. Zadal som teda svoje údaje, biela postavička sa automaticky zmenila na moju podobu. Vybral som si na svojho avatara, ktorý mal modrú farbu pleti, zelené vlasy, červené tričko a čierne džínsy, sivé topánky. Ty si vytvor svoju vlastnú postavu podľa tvojich predstáv. Vráť sa potom späť do menu a vyslov tú vetu......Hrať hru!
Náhle celá obrazovka stmavla. V ďalekom konci tej tmy sa objavilo malinké svetielko. Začalo sa približovať, zväčšovať, až som ním po chvíli ostal celý obklopený. Cítil som, že ma niekam unáša. Po chvíli som dopadol na niečo tvrdé. Svetlo sa pomaly začalo vytrácať a ja som začínal vidieť, kde vlastne som. Rysovala sa predo mnou kruhová silueta námestia, pozbieral som sa zo zeme. Zistil som, že všetci sme sa ocitli naraz na tomto mieste.
„ Cink! Cink! Máte novú správu.“ – všetkým sa ozvalo oznámenie o novej správe.
- Otvoriť správu prosím! – takmer jednohlasne sme zvolali. Neboli sme však priatelia. Teraz išlo každému len o peniaze.
„ Do hry vám pribudol nový priečinok.“ – oznámila nám hra.
Po asi minúte som ho objavil. Priečinok Inventár. Bude k dispozícii počas celej hry. Po otvorení inventára som zistil, že je tam niekoľko checkerov. Ten prvý obsahoval pomerne všeobecnú indíciu :
„ Zadaj kľúčové slovo hry!
Po vložení správneho slova do checkera sa ti otvorí Úroveň č. 2. Ak ti nie je jasné, o aké slovo sa jedná, nie si hoden odhaliť moje tajomstvo. Všetko, čo píšeš do checkerov, píš gramaticky správne a s diakritikou. Ako sa hovorí, prvý krok je najťažší, tu to nebude inak. Ibaže by nebolo. Ako sa popasujete s touto neľahkou úlohou?"
Musím uznať, toto ma na hneď na začiatok trochu zaskočilo, avšak tušil som, že to slovo bude mať niečo spoločné s tým, čo autor touto hrou chce povedať, ukázať.....
Checker pre úroveň č.2 :
Checker pre úroveň č.3 :
Čítaj ďalej až po celom vyriešení Kapitoly 2!
Zložil som si okuliare a začal rozmýšľať nad životom. Uvidel som všetkých tých ľudí, ktorí majú na sebe tie okuliare a nežijú realitu. V tom dave som však niekoho zbadal. Bol to Kristián! Rozbehol sa doprava malým kopčekom. Začal som utekať za ním cez bieločervenú rampu.. Medzitým sa mi však za kopčekom stratil z dohľadu. Na križovatke chodníčkov som šiel doľava, a na ďalšom rázcestí znovu doľava, kde som došiel ku kovovej oblude, kde ma čakal on. Robert Hedway.
"Nemožné!" - Vykríkol som.
"Nič nie je nemožné. A gratulujem ti, dostal si sa do finále. Už ti ostáva jediné. Prevziať schránku, v ktorej je umiestnená listina vlastníkov, vo chvíli, keď sa podpíšeš, tvoja cesta končí. O áno, tá schránka. Kde len môže byť?" - zamyslel sa a začať hľadať. - "Vytvoril som Posolstvo z druhého sveta, pretože v reálnom svete som sa nikdy necítil doma. Nevedel som, ako by som mal s ľuďmi nadviazať kontakt. Celý život som sa bál, až do chvíle, keď mi došlo, že môj život končí."
"Ako končí? Veď žijete! Celé to bola len ilúzia, nemám pravdu? "
"Skutočne žijem? Koľkokrát si si dal dole okuliare?"
"Raz."
"Raz? Čo sa stane, ak ti poviem, že si stále v hre? Presne tak, stále hráš hru s názvom Život. Avšak nežiješ ten skutočný. Toto je to, čo som chcel svetu ukázať. Ak nevieš odlíšiť realitu od virtuálneho sveta, ako zistíš, že to, čo žiješ je skutočnosť? Čo ak si môžeš zložiť nekonečne veľa okuliarov zo seba a nikdy sa tak neocitneš v realite? A kto vlastne rozhodne o tom, čo realita je a čo nie? Ak mi neveríš, siahni si za ucho, necítiš nič?"
Prstami som naozaj niečo ucítil za uchom. Bol to rám okuliarov. Dal som si dole priesvitné okuliare, pre okoloidúcich ľudí nespozorovateľné. Uvidel som šťastných, vysmiatych ľudí, žijúcich svoj život. To sa zmenilo, keď som si ich nasadil naspäť.
"To, čo si teraz videl," - začal Robert - "je prísľub budúcnosti v realite, v ktorej sa môžeš ocitnúť. Musíš sa ale rozhodnúť. Prenechávam ti kódy na zničenie celého Posolstva a všetkých mojich hier. Prídeš tým o všetky moje peniaze, pretože to je jediné, čo som vlastnil. Alebo sa rozhodneš si svoj podiel nechať, zničíš kódy, nech ich nikto nikdy neuvidí, a môj celý výnos je tvoj. Realita však bude taká, ako ju vidíš teraz a nič sa nezmení. Vo chvíli, ako si dáš okuliare dole, bude tvoje rozhodnutie definitívne. Ako sa zachováš?" - spýtal sa a podal mi papier s kódmi.
"Jednej veci ale nechápem. Vy nie ste avatar, že nie?"
"Nie."
"Ste naozaj mŕtvy?"
Robert na mňa len žmurkol očkom a pobral sa preč. Než sa stratil z dohľadu, otočil sa a povedal :
"Ďakujem, že si hral moju hru. Gratulujem k výhre, a verím, že sa dobre rozhodneš."
"Tak deti, to je všetko. Plameň dohasol, mesiac svieti, hviezdy sú už na oblohe, je na čase ísť spať." - Povedal som a zavrel mnou napísanú knihu Siedmy zmysel.
"Oci, ako si sa zachoval ty?"
"Urobil som to, čo bolo správne, no nie ľahké."
"Spravil si zo sveta lepšie miesto?"
"Áno, Martinko, spravil. Teraz už choďte spať, ale predtým ešte....." - vytiahol som z police skrytú schránku - "....niečo som si nechal na pamiatku."
"Ty si to našiel! Kde bola?"
"Robert mi pri kovovej oblude povedal jednu hádanku, ktorej riešenie označovalo miesto úkrytu. Ľudia sa ma neustále pýtajú, čo je ten šiesty zmysel, ked siedmy je schopnosť prechádzať na druhý breh. Odpovedám, že zle čítali knihu, keď to nevedia. Je to predsa čokoľvek, čo má každý v sebe, napríklad empatia,skvelá intuícia. Siedmy zmysel je výnimočný v tom, že ho má len málo ľudí - predpovedať budúcnosť, chodiť na druhú stranu a rozprávať sa s nimi."
"Ako znela tá hádanka, oci?"
"Pred cestičkou, čo výšku naberá, diera v stene skrýva sa!"
"Oci, my chceme počuť ďalšiu rozprávku!!"
"Už je naozaj neskoro, niekedy inokedy vám poviem ďalšiu rozprávku. Teraz Vám už ale prajem dobrú noc." - zhasol som svetlo, zavrel deťom dvere a tiež išiel spať.
A takto som sa, moji milí, nestal miliardárom, ale spravil som zo sveta lepšie miesto. Potom, čo sme všetci upadli do sveta snov, vietor začal listovať v stránkach knihy, až sa zastavil na poslednej, kde stálo :
Kto by mal akékoľvek otázky ohľadom kešky, rád objasním, pomôžem. V logoch, prosím, žiadnym spôsobom neprezrádzajte riešenie ani umiestnenie kešky.
Podarí sa vám využiť váš Siedmy zmysel, zapíšete sa do Listiny vlastníkov a dopíšete tak túto knihu skôr, než vietor obráti aj poslednú stranu a Rozprávka sa uzavrie?
Keška je prilepená, tak akurát, aby držala. Prosím zaobchádzajte s ňou opatrne!! K jej získaniu netreba použiť žiadnu hrubú silu!! Ďakujem za pochopenie :)