TÉMA
V nadväznosti na predchádzajúcich autorov Pressburg Hulvats™, :ITAL, geJulie a Labutka81, pokračujem v štafete a pozývam vás na siedmy ročník Valentínskych zamykačiek, rozšírený o oslavu priateľstva a rodiny.
Dnes vrámci modernizácie a globalizácie je svätý Valentín nielen sviatkom zaľúbených, ale aj sviatkom priateľov a rodiny. Ľudia si vzájomne darujú malé kartičky VALENTÍNKY (vačšinou vlastnoručne vyrobené) s malou pozornosťou (cukrík, lízatko, čokoládka, vlastnoručne vyrobená pozornosť, malá hračka pre deti...) ako znak náklonnosti, priateľstva, súdržnosti a samozrejme v individuálnych prípadoch aj lásky.
Týmto eventom poďme spolu aj my naplniť oslavu geo priateľstva a geo rodiny.
Stretneme sa na súradniciach v piatok 14. februára 2020 o 17:00 pri Vile lásky. Logbook bude dostupný do 17:30.
Prosím prineste VALENTÍNKY svojim GC priateľom.
VILA LÁSKY - Eleonórin dvor
Koncom 19. storočia ju obývali manželia Hugo Moritz von St. Genois a Eleonóra von Wachtler. Práve po pani domu nesie okolie domu, ktoré bolo kedysi hospodárskym dvorom názov Eleonórin dvor.
Vzťah dvoch milujúcich sa ľudí začal na svoju dobu veľmi neštandardne. Okolo roku 1885 sa Hugo Moritz zoznámil s Eleonórou von Wachtler, ktorá pochádzala z Prešporka. Bláznivo sa do seba zamilovali v čase, keď bola Eleonóra ešte vydatá za iného muža. Z vášnivej lásky v nemanželskom vzťahu s Hugom sa jej v decembri 1886 narodila vo švajčiarskom Lausanne dcéra Mauricette. Po prestupe na evanjelickú vieru a Eleonórinom rozvode sa pár oficiálne zosobášil 31. marca 1889 v Budapešti. Následne sa presťahovali do Bratislavy, kde Hugo odkúpil v areáli Horského parku pozemok, ktorý pomenoval po svojej manželke ako Eleonórin dvor. Rok na to tu začal vrámci hospodárskeho dvora aj so stavbou vily.
No vrtkavé šťastie od nich odvrátilo svoju tvár. Na Vianočné sviatky v roku 1891, Hugo Moritz na následky chrípky a zápalu pľúc zomrel vo veku 33 rokov. Pochovali ho na cintoríne pri Kozej bráne.
HISTÓRIA VALENTÍNA
Sviatok svätého Valentína je pravdepodobne odvodený od sviatku Lupercalia oslavovaného v starovekom Ríme. V predvečer tohto dňa boli do "urny lásky" vložené lístočky s menami dievčat. Každý mladý muž potom ťahal lístoček a dievča, ktorej meno si vytiahol, sa mala stať jeho "miláčikom" v nasledujúcom roku.
Legenda tiež hovorí, že tento deň začal byť známy ako Deň svätého Valentína až vďaka kňazovi Valentínovi. Claudius II., Vládca Ríma, zakazoval svojim vojakom, aby sa ženili alebo len zasnubovali. Bál sa, že by chceli zostať doma pri svojich rodinách a nešli do boja. Valentín vzdoroval vládcovi a tajne oddával mladé páry. Bol zatknutý a neskôr popravený 14. februára. Sviatok Luprecalia splynul s oslavami mučeníctva Svätého Valentína a vznikol dnes oslavovaný romantický sviatok.
Sviatok svätého Valentína je známy aj ako Deň zaľúbených a oslavuje sa každoročne 14. februára ako sviatok lásky a náklonnosti medzi partnermi.
Zamilované dvojice spolu oslavujú, prípadne si ako vyznanie lásky darujú valentínske blahoželania (Valentínky) s tematikou štylizovaného srdca, ako symbolu lásky. Podľa stáročnej tradície tento výnimočný deň nepripúšťa, aby milovaná osoba vyznanie odmietla, alebo zaň aspoň nepoďakovala.
K Valentínovi sa dnes viaže aj najnovší zvyk uzamykanie zámkov lásky partnermi, aby si svoju lásku navždy poistili.
HISTÓRIA EVENTOV Valentínske zamykačky