29. Február

Tento rok má vďaka tomuto dňu 366 dní, čo nám umožňuje okrem iného o deň viac sa venovať aj našej záľube - keškovaniu . . .

Stretneme sa na uvedených súradniciach (v priestoroch altánku parku M. R. Štefánika pri železničnej stanici v Trenčíne) o 14:30. Event potrvá minimálne do 15:00.

Tak ako vždy pokecáme, pomeníme si nejaké koliečka a popozeráme si aj nejakých tých chrobákov :).

Priestupný rok  ( lat.  annus bissextus, doslovne v slovenskom preklade dvojšiesty rok) je rok, ktorý má jeden deň navyše. Deň sa pridáva na koniec februára ( 29. február ). Nebolo tomu však vždy tak. Február mal pri svojom zrode (ešte pred juliánskou reformou kalendára) len 24 dní. Po juliánskej reforme sa priestupný deň pridával každý štvrtý rok za 24. február, takže vtedy mal mesiac február prakticky dva 24. februáre za sebou - odtiaľ názov bissextus ( dvojšiesty ). To sa dialo až do 3. storočia, a to aj napriek tomu, že vtedy mal február už 30 - 31 dní . Keďže február mal cca do 7. storočia viacej dní ako dnes, mesiace marec, máj a október mali len po 30 dní. Preto deň letného  slnovratu  vtedy pripadal na 24. jún ( dnes  21. jún ), deň zimného slnovratu na 25. december ( dnes 21. december ),  jesenná  rovnodennosť na 25. september ( dnes 23. september ) a nezmenená zostala len jarná rovnodennosť 21. marca ( zrejme kvôli určovaniu dátumu Veľkej noci ). To mimo iného vysvetľuje, prečo sa Vianoce oslavujú 25. decembra, i keď zimný slnovrat pripadá na 21. decembra.

Február je podľa  gregoriánskeho kalendára druhým mesiacom v roku. Má 28 dní, v priestupnom roku 29 dní.

V rímskom kalendári bol február zaradený až neskôr spolu s januárom do pôvodne desaťmesačného rímskeho kalendára. V tento mesiac sa konali rôzne očistné slávnosti od rôznych chorôb ( lat. februa - horúčka ) a nešťastí ( končila sa zima ), preto mu pridelili najmenší počet dní. Bol zaradený pred marec, ktorý bol pôvodne prvým rímskym mesiacom. Preto má tento mesiac premenlivý počet dní a práve k nemu sa pridával v prestupnom roku jeden deň. Pri prechode z juliánskeho na gregoriánsky kalendár sa tento zavedený postup nemenil. Variant pôvodne rímskeho ( respektíve  latinského ) názvu Februarius obsahuje väčšina  európskych jazykov.

Február začína vždy rovnakým dňom v týždni ako  marec a november, s výnimkou priestupného roku. Vtedy začína v rovnaký deň ako august. Február začína vždy rovnakým dňom v týždni ako minuloročný jún.

Existujú tiež v nárečiach názvy malý sečeň  , luteň a snežeň .

Gregoriánska reforma sa snažila zosúladiť počet dní v roku s dĺžkou (astronomického) solárneho roku, vkladá sa každý štvrtý rok za deň 28. február ešte jeden doplnkový deň, 29. február.  Takýto rok sa potom nazýva priestupný.  Je to každý rok, ktorý je bezo zvyšku deliteľný štyrmi. Priestupný je teda rok 2012,  2016, 2020 .. nepriestupný rok 2013, 2014,  2017 atď.

Keďže však takéto pridávanie nie je úplne presné, inak je tomu s rokmi, ktoré sú deliteľné 100 ( teda označujúce storočia, napr. 1800, 1900 ). Pre tie platí nasledujúce pravidlo: Rok označujúci storočie je priestupný iba vtedy, keď je násobkom čísla 400,  inak je nepriestupný. Teda roky 1700, 1800, 1900, 2100 atď. nie sú priestupné, ale roky 1600, 2000, 2400 prestupné sú.

Pokúsim sa zabezpečiť aj eventové kolieska. :)