Sopečné pohorie predstavuje pohorie, ktorého reliéf výrazne modelovala sopečná činnosť sopečné kužele, lávové tvary ap. Sopečný reliéf sa vyskytuje najmä v sústavách mladých pohorí, sústredených predovšetkým okolo základne Tichého oceánu, kde leží takmer 80 % činných sopiek sveta - známy je aj pod názvom Ohnivý.
Pohoria sopečného pôvodu sa v hojnom počte vyskytujú aj na Slovensku. Vznikli prevažne koncom treťohôr a tak ich prvotné sopečné tvary zotrela erózia a denudácia. Vyskytujú sa v nich najmä andezity, ryolity a bazalty, z nerastných surovín sú zaujímavé výskytom olova, zinku, antimónu, zlata, či striebra.
Vulkanoklastické horniny rozdeľujeme podľa mechanizmu, akým došlo ku vzniku horniny na:
- autoklastiká – vzniknuté priamo brekciáciou lávy
- pyroklastiká – vznikajú napadaním, prípadne usadením úlomkov zo suspenzií
- epiklastiká – vznikajú druhotným premiestnením už uložených vulkanoklastík
Autoklastiká - Autoklastické uloženiny vznikajú priamo počas tečenia lávy odlamovaním úlomkov z chladnúcej vrchnej, prípadne spodnej vrstvy. Tieto úlomky sa následne hromadia v čele prúdu a vytvárajú tu tzv. lávové brekcie. V prípade extrémne viskóznej lávy je takto rozlámaný v podstate celý prúd. tieto úlomky sú ostrohranné a v závislosti od zloženia lávy celistvé, alebo pórovité. Chemickým zložením sa podobajú láve z ktorej pochádzajú. Podobne vznikajú extruzívne, ich vznik je spojený s rastom lávového dómu a následným opadávaním utuhnutej kôry dómu.
Pyroklastiká - Pyroklastické uloženiny predstavujú produkt sedimentačných procesov rôzne veľkých úlomkov pyroklastík z rôznych typov transportných médií, či už kvapalných, alebo plynných. Dôležitú úlohu zohráva veľkosť fragmentov. Kým jemnozrnný materiál (sopečný popol a prach) je vyvrhovaný do atmosféry a následne je unášaný vzdušnými prúdmi často na veľké vzdialenosti, väčšie úlomky (sopečné bomby a aglomeráty) klesajú k Zemi sledujúc balistické krivky. Toto má za následok dobré vytriedenie materiálu na základe veľkosti zŕn, pričom platí zásada, že čím ďalej od krátera (presnejšie centra erupcie) sú pyroklastiká uložené, tým sú jemnejšie.
Epiklastiká - Pojem epiklastiká zahŕňa všetky formy nespevnených sopečných uloženín, ktoré boli následne transportované na iné miesto. Pod pojmom transport sa rozumie až sekundárny transport, bezprostredne nepreviazaný so sopečnou činnosťou. Štruktúrne znaky jednotlivých úlomkov a taktiež aj stupeň vytriedenia nesú pečať prostredia, v ktorom boli uložené.
V severnej časti neovulkanického regiónu v oblasti Kremnických vrchov vznikol systém na sebe naložených vulkánov. Na staršom zlatostudnianskom stratovulkáne bádenského veku, ktorého prevažná časť poklesla v rámci kremnického grabenu, sú naložené mladšie andezitové vulkány sarmatského veku - turovský vulkán, flochovský vulkán, rematský vulkán a z nich najmladší vulkán Vlčí vrch tvorený bazaltickými andezitmi. V období sarmatu došlo k výzdvihu a sformovaniu hrasťovej štruktúry v centrálnej časti Kremnických vrchov a vzniku rudných žíl kremnického rudného poľa. Ich ťažba už v období stredoveku podmienila založenie a rozvoj kráľovského banského mesta Kremnica.
Sopečné pohorie Kremnické vrchy je súčasťou územia, budovaného treťohornými vulkanitmi. V mladších treťohorách sa v tomto priestore aktivizovalo niekoľko sopiek prevažne stratovulkanického typu, ktoré vyvrhli väčšie množstvá sopečného materiálu. Sopečná aktivita prebiehala vo viacerých etapách, posledné sopky tu vyhasli asi pred desiatimi miliónmi rokov.
Geologické zloženie Kremnických vrchov predstavuje súbor sopečných hornín zastúpených najmä andezitmi, ryolitmi, dacitmi sopečnými brekciami a tufmi. V minulosti tu boli významné ložiská zlata. Povrch je rozčlenený do sústavy chrbtov a rázsoch striedajúcich sa s hlbokými dolinami. Časté sú bralnaté tvary a kamenné moria.
Priamo v tomto mikroregióne sa nachádza chránené územie Kremnická skala - prírodná rezervácia, nachádza sa nad mestom Kremnica, na západ-nom svahu vo výškovom rozpätí 750 – 920 m. Vznikla postupným zvetrávaním lávových prúdov a pyroklastík, vonkajšími a vnútornými podmienkami tohto deštrukčného procesu sa vytvorila morfologicky hodnotná scenéria skupín skalných útvarov. Sú vhodné na výcvik horolezcov začiatočníkov.
Informácia o uzávere:
V skalnom masíve hniezdi sokol sťahovavý, ktorý je chráneným druhom. Vzhľadom na túto skutočnosť je rozhodnutie OU BB, životného prostredia o uzávere ferraty od 1.1. do 31.3 v roku, kedy sa monitoruje, či sokol zahniezdi. V prípade, že áno, do vyvedenia mláďat, t.j. do 30.6. je ferrata uzatvorená pre verejnosť. V prípade uzáveru Vás poprosím o dodržanie tohto nariadenia a návštevu ferraty si naplánujte v čase po otvorení uzáveru. Ďakujem. :)
Podmienky potrebné na zalogovanie:
Ak chcete logovať túto keš je potrebné zodpovedať nasledujúce otázky a odpovede poslať mne na e-mail v profile. Odpovede na otázky nájdete na uvedených súradniciach. Súradnice pod stromami a v skalnatom teréne nemusia byť presné a signal tu dosť skáče, tak sa riaďte popismi k jednotlivým úlohám. Jedná sa o T5 keš, kde budete musieť prejsť min. jednu trasu Via Ferraty Skalka, preto nepodceňte prípravu a zabezpečte si ferratové vybavenie:
Q1: Kremnické vrchy:
Do akej časti Geomorfologického podcelku Kremnických vrchov sa zaraďuje Kremnická skala a Skalka?
Q2: Na Kremnickej Skalke:
Do akej kategórie by sme mohli zaradiť vulkanické horniny nachádzajúce sa na Kremnickej skale podľa vzniku mechanizmu, akým došlo ku vzniku horniny ?
Q3: Na Kremnickej Skalke:
Napíš mi najmenej 3 sopečné horniny nachádzajúce sa v Kremnickej skale?
Q4: Infotabula Via ferraty Komín na Skalke:
Z akej horniny sú zložené severné skaly Skalky (A), koľko metrov padajú na východnú stranu (B) a čo tvoria (C)?
Q5: Diagram QAFP:
Zisti z diagramu QAFP slúžiacemu na klasifikáciiu vyvretých hornín podľa minerálneho zloženia:
A, S čím sa andezit klasifikuje do jedného poľa?
B, V ktorej časti troch vrcholov sa nachádza Ryolit?
C, Aká vulkanická hornina sa nachádza medzi Andezitom a Ryolitom?
Q6: Na Via ferrate Komín: N48°44.609 E018°59.874
Zostúp “Zostupovkou” dolu a vydaj sa trasou na “Komín” a ďalej na “Trubačovu vežu”. Po prvom stúpaní na kramliach prídeš do jaskyne / pukliny, kde si môžeš vybrať dve trasy: Rebrík-C a Jaskyniarsky variant-B. Ešte pred výberom trasy mi napíš aký je povrch a farba horniny ktorá sa tu nachádza.
Q7: Na Trubačovej veži: N48°44.618 E018°59.886
Na Trubačovej veži sa posaď a oddýchni si. Pod tebou vo vulkanickej hornine sa nachádza vyvŕtaný otvor. Odmeraj jeho hĺbku prstom. Dokážeš sa dotknúť steny na konci otvoru na istenie?
Q8: Na vyhliadke: N48°44.645 E018°59.864
Po úspešnom absolvovaní tejto časti ferraty prejdi na Vyhliadku, ktorá predstavuje jeden z najkrajších vyhliadkových bodoch v Kremnických vrchoch. Po zaistení sa postav presne tak isto ako Rose a Jack v Titanicu, nakukni dolu a napíš mi či je možné pozorovať machy a lišajníky na vulkanických horninách meter pod tebou na špici “Titanicu”?
Q9: Infotabula mini Via ferrata Jánošíková diera: N48°44.590 E018°59.815
Pokračuj k praskline nazvanej Jánošíková diera. Tu mi napíš presný údaj z infotabuly pred dierou. Aká dlhá je táto "MINI" via ferrata?
Q10: Boulder Strapatý diviak: N48°44.575 E018°59.810
Ďalej pokračuj k Bouldru “Strapatý diviak”, kde rovno pod drevenou tabuľkou s označením bouldru odmeraj výšku prevysu C.
Q11: Lanový most: N48°44.564 E018°59.878
Pokračuj k najzaujímavejšej atrakcii tejto ferraty a Kremnickej skaly a to k najdlhšiemu lanovému mostu na Slovensku. Pred nástupom na most sa na zemi v betóne nachádza iný typ horniny s akou si sa doteraz stretol na Skalke. O aký typ horniny sa jedná?
Q12: Fotka:
Pridaj fotku z ľubovolného miesta s horninou na ferrate a povinnou ferratovou výbavou.
Keš kľudne logujte, nemusíte čakať na potvrdenia správnych odpovedi. Ak odpovede budú nesprávne, alebo neúplne, budem Vás kontaktovať emailom. Pokiaľ Váš email nepríde do 3-och dni po logu, log bez upozornenia mažem.
Ak ťa táto Earth keška na ferrate zaujala a rád by si navštívil podobnú adrenalínovú keš spojenú s prejdením ferraty vrelo doporučujem Earth-ku: Ferratou na Veľký Grič ;)
