Pozývame vás na krátku prechádzku po ceste vedúcej k Jarovskej bažantnici, v ktorej sa už skrýva niekoľko kešiek, ale žiadna ešte nebola venovaná samotnej bažantnici. Ak budete obozretní, môžete popri ceste na okraji polí natrafiť na zajace, srnky či pár bažantov, ukrývajúcich sa v kríkoch.
Pozor! Keška je typu Field Puzzle, pričom zrejme budete potrebovať buď pripojenie na internet alebo v mobile nainštalovanú nejakú bežnú GC Tool appku. Ja používam napr. túto.
Bažantnica v Jarovciach
Bažantnica vznikla zrejme v prvej tretine 18. storočia. Jej história je úzko spojená s neďalekou rakúskou obcou Kittsee, v ktorej sa nachádza Neues Schloss (Nový zámok), ku ktorému bažantnica v minulosti patrila. Zámok bol postavený na začiatku 17. storočia a v rokoch 1730-1740 ho Pavol Anton Esterházy prestaval na barokový kaštieľ. V tomto období bola pravdepodobne vytvorená aj bažantnica. Budova zámku je od bažantnice vzdialená približne 2,5 km.
V kronike Rusoviec sa nachádza zápis o častých poľovačkách cisára Karola VI., otca Márie Terézie, ktoré sa odohrávali aj v Jarovskej bažantnici. S obľubou sem chodieval poľovať aj syn Márie Terézie a neskorší cisár Jozef II.
Obr.1 Bažantnica na historickej mape z roku 1783, vľavo Kittsee, vpravo lesík s letohrádkom
Bažantnicu prvýkrát zachytáva unikátna mapa rakúsko-uhorskej hranice z rokov 1754-1755. Následne ju zobrazuje mapa 1. vojenského mapovania z roku 1783. Na oboch mapách bažantnicu s Kittsee spája cesta s obojstrannou stromovou alejou.
Bažantnica nepravidelného šesťuholníkového tvaru vznikla úpravou pôvodného lesa, ktorý zostal zachovaný v poľnohospodársky využivanej krajine. Takmer celý jej priestor obkolesoval meander dunajského ramena. Cez rameno viedol kamenný most s dvoma oblúkmi a celý areál bol ohradený kamenným múrom. Bažantnicu rozdeľovala hviezdicovo usporiadaná cestná sieť s ôsmimi ramenami a s centrálnym kruhovým priestorom. Najdlhšie rameno hviezdice, smerujúce na SV, pokračovalo alejou k menšiemu lesíku, v ktorom bol situovaný Lusthaus, teda letohrádok. Táto kompozičná os mala asi dva kilometre. Hlavné cesty v bažantnici lemovali aleje, pravdepodobne lipové, z ktorých sa dodnes zachovali iba zvyšky. Podľa starých máp sa v bažantnici nachádzalo aj niekoľko stavebných objektov napr. lovecká chata (Jägerhaus), kde býval správca objektu či hospodárske budovy na južnom okraji.
Obr.2 Bažantnica na historickej mape z roku 1938 a hranica medzi Maďarským kráľovstvom a Česko-Slovenskom
Aj ďalší vývoj bažantnice môžeme dobre sledovať s pomocou zachovaných mapových podkladov. Na mape 2. vojenského mapovania (1839) je bažantnica označená ako Thirgarten, čo naznačuje, že sa tu nechovali len bažanty, ale aj zajace alebo srnčia zver. Letohrádok medzičasom zanikol, ale lesík a prístupová cesta s alejou zostali.
Na mape 3. vojenského mapovania (1889) sa znovu objavuje názov Fasengarten (Fasangarten), teda bažantnica, a bývalý Jägerhaus je označený ako Wildhüter, teda hájovňa. Počas 19. storočia sa vo východnej časti bažantnice (na vonkajšej strane ramena Dunaja) objavujú hospodárske stavby majera. Pre jeho zamestnancov boli v neďalekom Kittsee vybudované domy v dvoch protiľahlých radoch (dnešná ulica Krachgasse).
Na mape z roku 1938 môžeme vidieť, že bažantnica a územie blízkych Jaroviec, Rusoviec a Čunova pripadli po skončení prvej svetovej vojny na základe Trianonskej zmluvy Maďarskému kráľovstvu. Hranica medzi Česko-Slovenskom a Maďarským kráľovstvom križovala cestu na SV od bažantnice (po ktorej pôjdete).
Po skončení 2. svetovej vojny dochádza k postupnej devastácii bažantnice, avšak v areáli ešte stále bývali ľudia. V roku 1947 bol rozobraný obvodový múr a aj ostané stavebné objekty postupne chátrali. V jednom z objektov fungovala od 4. decembra 1947 jednotriedna Obecná ľudová škola a o dva mesiace neskôr sa spojila zo Štátnou ľudovou školou v Janíkovom dvore. Vytvorili tak jednotriednu Štátnu ľudovú školu v Jarovciach – Bažantnici. Oby vatelia sa však z dôvodu blízkosti pohraničia museli v rozpätí rokov 1950-1951 z areálu odsťahovať. Na mapách z obdobia rokov 1952-1957 je už majer označený ako rozvalina.
Obr.3 Kamenný most v bažantnici
V súčasnosti je bažantnica v Jarovciach menej známym prírodným priestorom Bratislavy, v ktorom ostala čiastočne zachovaná pôvodná hviezdicovitá dispozícia. Stromoradia, ktoré lemovali jednotlivé komunikácie, už dožívajú, z mohutných líp sa zachovali len torzá kmeňov. Zvyšky týchto obojstranných alejí však majú veľký dokumentačný význam. Sú živým dôkazom toho, akým spôsobom boli v období baroka upravované lesné porasty v bažantniciach, oborách a iných lesných terénoch. Dvojoblúkový kamenný most cez pôvodne dunajské rameno je v havarijnom stave, ale stále je pôsobivým architektonickým prvkom. Rameno Dunaja sa zachovalo len v podobe terénnych depresií, ktoré občas napĺňa podzemná voda, a tak sa vytvárajú vačšie či menšie vodné plochy. Najatraktívnejšia je bažantnica na jar, keď ju pokryjú tisíce snežienok.
Bažantnica je chránený areál, významný prvok ekologickej stability a jediný kompaktne zachovaný barokový krajinný útvar v meste. Je zapísaná aj v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.
Zdroj použitých informácií a obrázkov: Historické záhrady a parky Bratislavy (T.Reháčková), petrzalcan.sk, dennikn.sk/blog, staremapy.sk, kucera.sk, wikipedia.sk
Ku keške: Keďže Jarovská bažantnica je chránený areál so 4. stupňom ochrany prírody, keška sa v nej nenachádza. V zarastenom areáli dnes aj tak skôr natrafíte na srnky či diviaky, ako bažanty, ktoré sa zdržujú väčšinou na okrajoch polí či ciest. A presne po ceste k bažantnici budú viesť aj vaše kroky, pokiaľ chcete nájsť kešku. Príďte na úvodné súradnice (Stage 1), nájdite ďalšie inštrukcie a hlavne pozor na tých bažantov.
Ak sa Vám keška páčila, ohodnoťte ju cez
English version on demand. / Deutsche Version auf Nachfrage.
Keška bola založená pri príležitosti CITO pri Jarovskej bažantnici s pôvodným heslom Cache In Trash Out. Alebo to bolo naopak?