V popredí skalnaté strmé svahy Rozsutca a za ním lúčne, mäkké línie Stohu
Ten rozdiel vo vzhľade je daný odlišným vznikom a inou horninovou skladbou oboch vrcholov:
Základom celej oblasti sú sliene a slienité vápence krížňanského príkrovu. Na tento základ sa v mieste Rozsutca v horotvorných procesoch šikmo nasunul starší chočský príkrov tvorený dolomitmi:
Chočský a krížňanský príkrov
Vznik príkrovov:
Príkrovy vznikajú v horotvornom procese, keď neviditeľné napätie v zemskej kôre presúva vrstvy hornín na veľké vzdialenosti, vyzdvihuje ich a nasúvajú na seba. Príkrov má tvar platne alebo obrovskej ležatej vrásy. Takto vzniká pohorie, ktoré nazývame príkrovové pohorie. Patria sem Karpaty, Alpy, Himaláje.
Schematický obrázok vzniku príkrovu - nasunutie jedného bloku zemskej kôry na druhý a jeho polámanie pri obrovskom tlaku
Rozdielna horninová skladby vrcholov:
Hlavnou horninou Veľkého Rozsutca sú dolomity. Sú to vyzdvihnuté morské sedimenty, ktorých vznik sa datuje do časti druhohôr nazývanej Trias. Dolomity sú odolnejšie a tvrdšie horniny, aj keď krehkejšie, a preto svahy z týchto hornín zostávajú strmé. Dolomit je menej rozpustný vo vode a málo podlieha krasovým procesom, no vplyvom tektonického rozrušenia ho voda modeluje ľahšie. Formujú sa na ňom celé skalné mestá, ktoré sa skladajú zo skalných veží, stĺpov, ihiel.
Geologická mapa vrcholov
Hlavnou horninou Stohu sú sliene a slienité vápence tvorené morskými sedimentami z druhohôr z časti zvanej Krieda. Sliene okrem vápenca obsahujú aj íl. Ide o menej odolné horniny, ktoré ľahšie podliehajú zvetrávaniu. Preto sa na nich vytvorili hladké, mäkko modelované stráne. K ich hladkosti prispel predovšetkým mráz a sneh, ktoré veľmi intenzívne pôsobili na horniny.