Bojnický zámok je veľmi známa a hojne navštevovaná pamiatka, a z hľadiska geocachingu je jej venovaná aj tradička aj mysterka. Ale zámok nie je zaujímavý len tým, čím je, ale aj na čom stojí – stojí totiž na travertínovej kope. A to je myslím dobrý dôvod na založenie earth kešky.
A čo je to ten travertín? Je to druh vápenca, vznikajúceho vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov. Mineralogicky je zložený z aragonitu, ktorý však býva prekryštalizovaný do trigonálnej modifikácie kalcitu, najčastejšia prímes býva limonit.
Názov travertín pochádza talianskeho slova travertino, čo označuje vápencový kameň.
Travertín vzniká sedimentáciou, vyzrážaním z vôd obohatených na CaCO3. Na jeho tvorbe sa môžu výrazne podieľať riasy, alebo rastliny, ktoré z vody odoberajú CO2, čím je urýchlené vyzrážavanie CaCO3. Prostredia vzniku travertínov sú však rôzne. Väčšinou sú viazané na prechod vody karbonátovými horninami. Bežné sú pri výveroch minerálnych vôd pozdĺž mladých zlomových línií. V podzemnom krase dochádza k veľmi pomalému vyzrážavaniu z presakujúcich vôd, čím vznikajú sintrové kvaple. Za spoluúčasti organizmov môžu vznikať aj v tečúcej vode potokov a riečnych dolín a nív, najčastejšie na úpätí svahov. Diageneticky premenený starší travertín sa mení na vápenec. Travertíny často obsahujú odtlačky rastlín (inkrustácia), alebo i dobre zachované fosílie. V okolí pramenísk vznikajú travertínové kopy, alebo v údoliach kaskády (napr. Staré Hory). Travertín vzniká aj v súčasnosti. Priesakom minerálnych vôd do štrkových súvrství vznikajú travertínové zlepence.
Travertín sa delí na:
- Sinter - vzniká pod zemským povrchom v jaskyniach
- Penovec - vzniká vyzrážaním z krasových vôd na povrchu
- Pramenit - vzniká z minerálnych vôd
Výskyt travertínu na Slovensku samozrejme nie je len v Bojniciach. Na Slovensku sa vyskytujú travertíny prevažne holocénneho veku v okolí Ružomberka (Bešeňová, Lúčky), Levíc, Gánoviec, Sliača a Spišského Podhradia (Dreveník, Sivá Brada), Vyšné Ružbachy. V Bešeňovej a Sivej Brade sa tvorí ešte aj dnes. Travertíny známe z okolia Levíc sa ťažili a boli známe ako levický zlatý ónyx, ktorý je pruhovaný. Dreveník je spolu s travertínovou kopou Spišský hradný vrch, na ktorej stojí Spišský hrad súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
A samozrejme travertín nenájdete len na Slovensku, ale aj vo svete. Významné objemy travertínov sa nachádzajú v Taliansku v Tivoli blízko Ríma. Práve skomolenina geografického názvu mesta Tivoli, ktoré sa za rímskych čias nazývalo Tibur sa stala označením pre travertín. V Chorvátsku, budujú tieto horniny 16 veľkých prírodných hrádzí, Plitvických jazier. Podobné prírodné hrádze sa nachádzajú v Afganistane v Band-i-Amir, v Číne v údolí Huang Long, ale aj v Semuc Champey v Guatemale a Pamukkale v Turecku.
A ako takmer na všetko, človek aj v prípade travertínu našiel využitie: využívajú ako stavebný a obkladový kameň. Toto využitie je bežné aj na Slovensku, pretože tu patria travertíny medzi najmladšie horniny a teda aj najmenej postihnuté tektonickými procesmi, vďaka čomu nie sú popraskané. Z tohto dôvodu sú aj zaujímavým objektom výskumu neotektoniky, ktorá skúma najmladšie tektonické procesy.
Toľko o travertíne vo všeobecnosti, teraz prejdime k tunajšej lokalite – jej popis nám pomôže pochopiť, prečo travertínová kopa vznikla práve tu.
Bojnický hrad s Bojnicami leží na západnom okraji Prievidzskej kotliny, obkolesenej zo všetkých strán masívom vysokých hôr. Západný okraj lemujú Strážovské vrchy, na severu zasahujú južné výbežky Malej Fatry, na východe Žiar a vulkanický Vtáčnik, na juhu vystupujú severné výbežky Tribeča.Odvodňovacou tepnou kotliny je rieka Nitra, prameniaca pod Reváňom (1205 m.n.m.), ktorá si úzkym hrdlom pri Partizánskom preráža cestu z kotliny ďalej na juh.
Pohoria Strážovské vrchy, Malá Fatra, Žiar a Tribeč sú jadrové pohoria so žulovým jadrom v strede, okolo ktorého ležia sedimentárne série, budované hlavne vápencami a dolomitmi. Strednotriasové vápence a dolomity jadrových pohorí su sčasti skrasovatelé a vytvorili sa v nich priepasťové jaskyne typu “aven” ako napr. v Temešskej skale (916 m.n.m.), kde ich je sedem, na Strážove (1214), na Rokoši (1010), pri Horných Vesteniciach a pri Sklenom. Významné sú aj krasové vyvieračky ako prameň Nitry pod Reváňom a pri obci Vrícko, ako aj vyvieračka Besná pri Ráztočne.
Prievidzská kotlina, ktorá je súčasťou Hornonitrianskej kotliny, predstavuje priekopovú prepadlinu, ktorá je na východnom úpätí Malej Magury ohraničená zlomom, tiahnúcim sa od SSV na JJZ, od Dubnice, cez Bojnice, Chalmovú až k Brodzanom. Pozdĺž tohto zlomu vyvierajú termálne pramene, z ktorých najvýznamnejšie sú Bojnické kúpele s teplotami 34-46 stupňov Celzia. Pochopiteľne, že atmosférické vody, presakujúce vápencami a dolomitmi, ako aj eocénnymi vápencami a pieskovcami na južných svahoch Malej Magury sa cestou do veľkých hĺbok nielen oteplia, ale aj výrazne nasýtia uhličitanom vápenatým. Tie sa potom vyzrážajú na povrchu vo forme travertínových kôp. Takéto travertínové kopy budujú povrchový terén v okolí Bojníc a Bojnických kúpeľov, a na jednej z nich je postavený aj Bojnický zámok s Bojnicami. Travertíny ľahko podliehajú krasovým procesom, čím sa v nich vytvárajú podzemné dutiny, z ktorých sú v Bojniciach známe dve – jaskyňa Studňa pod zámkom, a Prepoštská jaskyňa.
Ďalej sa budeme venovať jaskyni Studňa, ktorá súvisí s hradom a jeho okolím viac. Nachádza sa totiž priamo pod zámkom. Je vytvorená zo svetložltých pórovitých travertínov. Vchod do jaskyne tvorí umelo rozšírená studňa na 4. nádvorí zámku vo výške 325,7 m.n.m. Studňa má rúrovitý tvar o šírke v hornej časti 3,7 m. Smerom dolu sa zužuje na 2 m v priemere. V hĺbke 23 m od povrchu ústi do priestrannej siene kruhovitého pôdorysu v priemere 22 m. Výška siene v strede dosahuje až 6 m, kým k okrajom oblúkovite klesá. Dno siene vyplňuje sekundárne vyzrážaný travertín, pokrytý na povrchu úlomkami travertínu a bahnitou hlinou. Umelo vytesaná studňa pokračuje od skalného výbežku dna siene ešte do hĺbky 4 m a je vyplnená vodou. Znížený južný okraj jaskyne ako aj jej severovýchodnú časť vyplňujú zelenomodré jazierka, dosahujúce pri južnom okraji siene až 9 m hĺbky. Hladiny obidvoch jazierok sú v tej istej nadmorskej výške, čo ukazuje na ich podzemnú spojitosť. Za druhým jazierkom v severovýchodnej časti siene sa tiahne smerom na juh pomerne úzka a nízka chodbička, bohato pokrytá hroznovitými tvarmi vyzrážaného vápenca svetložltej farby. Po rozšírení otvoru na jej konci sa nepodarilo preniknúť do ďalších jaskynných častí, lebo po 4 m sa končí úplným zasintrením.
Na kvapľovú výzdobu je hlavná sieň pomerne bohatá. Neobjavujú sa tu bežné formy kvapľových útvarov ako vo vápencových jaskyniach, ale kvapľové formy, typické pre travertínové jaskyne. Previslé miesta stien pokrývajú hroznovité vyzrážaniny uhličitanu vápenatého svetložltej farby. Vo vyšších polohách sú tieto vyzrážaniny vápenca stĺpovite usporiadané a na spodnej časti akoby uťaté. To všetko ukazuje na vyzrážanie vápenca pod hladinou vody, keď jaskynná dutina bola zaplavená vodou. Hladina jaskynných jazier dávnejšie siahala omnoho vyššie (až o 3 m), o čom svedčia vodorovne uložené travertínové doštičky na povale siene. Severovýchodnú časť siene vyplňuje kvapľový vodopád, formovaný stĺpovými tvarmi vyzrážaného vápenca. Na rozdiel od predošlých útvarov tento už nemá jasnú svetložltú farbu, ale pod vplyvom zvetrávania šedohnedú. Povala siene v najyyšších častiach nemá kvapľové polevy a sintrové usadeniny; vystupuje tu korodovaný pôvodný travertín. Tu, na rozdiel od ostatných častí, pokrýva povalu jaskyne tenká vrstvička mangánových zlúčenín, čím povala nadobúdla čierne sfarbenie. Ešte markantnejšie sfarbenie do čierna ukazuje odkrytý profil na severovýchodnej stene jaskyne. Tu vidíme pravidelné striedanie viacerých tmavých zón s bielymi vrstvičkami vyzrážaného vápenca. Z tmavých zón najväčšiu hrúbku (až 1,5 cm) dosahuje najvnútornejšia zóna, kým ostatné sú oveľa tenšie (0,5 - 2 rnm).
Svetložlté travertíny, v ktorých je vyhĺbená jaskyňa, sú zreteľne vrstevnaté. Avšak sklon vrstiev na povrchu travertínovej kopy nie je všade rovnaký. Napríklad pod jazdeckými schodmi na juhovýchodnej strane majú sklon 25 ° na JV (150 °), za tunelom 23 ° na SV (20 °), kým na prvom nádvorí za hlavným vchodom 23 ° na SZ. Tieto skutočnosti len potvrdzujú vznik travertínovej kopy z jedného termálneho prameňa, z ktorého sa voda rozlievala na všetky strany, čím vznikli vrstvy so sklonom do rôznych smerov. Pri vytváraní sa travertínovej kopy nezapĺňala podzemnú dutinu (terajšiu jaskyňu), ale vystupovala na povrch úzkym sotva 20 cm širokým puklinovým kanálom.
Terajšia podzemná dutina jaskyne sa vytvorila omnoho neskoršie, keď termálna voda prestala vytvárať kopu a odsťahovala sa na iné miesto. Zaoblené tvary jaskynných stien a povaly, v ktorých možno vidieť i prierez travertínových vrstiev, ukazujú na korozívny pôvod jaskyne. Atmosferická voda, hodne nasýtená kysličníkom uhličitým (CO2), vnikala bývalým kráterom a výstupným kanálom dovnútra travertínovej kopy, kde chemickým spôsobom rozpúšťala okolité steny. Nasýtená uhličitanom vápenatým potom prenikala puklinami do nižších polôh travertínovej kopy a vytekala na povrch v podobe prameňov. Kruhovitý pôdorys jaskyne, rozložený takmer rovnomerne od stredu prívodného kanála ukazuje, že atmosferické vody pracovali korozívne rovnomerne na všetky strany a že v miestach terajšej jaskyne sa na čas aj zastavili. Kvapľové povlaky karfiolovitého tvaru na stenách jaskyne sa vytvorili až po vytvorení jaskynnej dutiny, a to pod vodou silne nasýtenou uhličitanom vápenatým. Hladina týchto vôd v priebehu vývoja jaskyne silne kolísala, na čo ukazujú aj kvapľové platničky v rôznych výškach na povale. Jaskyňa Studňa pod Bojnickým hradom sa nevytvorila súčasne so vznikom travertínovej kopy (nie je syngenetického pôvodu), ale vznikla neskoršie korozívnymi procesmi (je teda epigenetického pôvodu), ako ostatné travertínové jaskyne na Slovensku (napr. Jelenecká jaskyňa).
Jaskyňa Studňa bola pravdepodobne objavená pri kopaní studne v mieste vyschnutého jazierka na terajšom IV. nádvorí. To sa asi stalo zároveň s výstavbou hradu v stredoveku. V prístupnom historickom materiáli však o tom nie je nijakej zmienky. Existenciu jaskyne pod zámockou studňou po prvý raz spomína G. Strämpl (1915), ktorý začiatkom r. 1914 robil v okolí Bojníc speleologické výskumy. Do jaskyne však pre nedostatok technických prostriedkov nezostúpil. Uvádza len, že jaskyňa pod hradnou studňou slúžila vo vojnových časoch ako úkryt obyvateľom hradu. V r. 1951 zostúpil do studne na IV. nádvorí hradu J. Kováčik a zameral všetky dostupné priestory jaskyne, o čom svedčí aj jaskynný plán v archíve Vlastivedného múzea v Bojniciach. Speleologický výskum z roku 1963 nielen objasnil otázky týkajúce sa jej vzniku, ale aj navrhol jaskyňu sprístupniť verejnosti a to prerazením nového vchodu.
A teraz už prejdime k praktickým veciam a otázkam, ktoré by vás mali naučiť spoznať travertín aj jeho vlastnosti. Úvodné súradnice vás dovedú na miesto, kde vyššie spomenutý travertín preráža až na povrch, aby ste nemuseli platiť kvôli keške vstupné, a tak sa dostať do jaskyne. Travertín je ten istý na súradniciach aj dole – aspoň pôvodom :-)
Aby ste nemuseli veľmi dumať nad odpoveďami, dám ku každej otázke nejaké možnosti – takže si stačí len vybrať tú správnu, čo by nemalo byť zase až také ťažké
- aká je farba travertínu?
A – toto musí byť svetový unikát – tyrkysovo-modrý travertín sa nespomína nikde, ani v odbornej literature. Vďaka za ukázanie takéhoto niečoho!
B – tu niekde je nejaký travertín? Ja tu vidím len samú trávu a nejakého dinosaura…
C – je svetložltý, tak ako sa písalo v listingu vyššie
D – je šedohnedý, presne tak, ako sa písalo v listing vyššie
- čo sa dá z farby travertínu usudzovať?
A – je úplne čerstvý, ešte včera tu snáď tiekla voda
B – čo je to za otázka? Z farby sa predsa nedá nič usúdiť, iba samotná farba
C – travertín je dosť starý, keďže jeho farba dokazuje, že je zvetraný
D – takáto farba môže znamenať iba to, že ten travertín je vždy v zlej a pochmúrnej nálade
- pozoruj štruktúru travertínu. Aká je?
A – je hladký ako mramor, z čoho usudzujem, že to nie je travertín, ale mramor
B – v podstate je jednoliaty, len sem tam sa vyskytne nejaká puklina, alebo dierka
C – je porézna, veľa, hlavne malých, ale aj väčších dierok nepravidelného tvaru
D – štruktúra sa nedá určiť, na mieste je už len kôpka “štrku”, travertín sa zrejme rozpadol
- zisti približné rozmery viditeľnej časti travertínu, tvoriacej takú minikopu. Šírku a výšku.
A – šírka je cca 20 metrov a výška? To si netrúfam odhadnúť
B – šírka je cca 10 yardov a výška cca 25 stôp
C – šírka je od buka do buka (či to nie sú buky?), výška tak 3/5 šírky
D – šírka je 8,3 metra a výška 0,74 metra
- zisti približné rozmery útvaru na obrázku v miestach šípiek
A – zvislý má cca 40 cm, vodorovný o kúsok menej
B – zvislý má cca 5 cm, vodorovný zo 7 cm
C – no to čo je? Takýto útvar sa tu na týchto súradniciach nenachádza
D – ani jedno z tohto - mnou namerané údaje sú:
- premiestnite sa na waypoint pod zámkom. Je na stavbu ochranného múra nad priekopou použitý travertín?
A – travertín používať na stavebný účel? To určite nie, travertín sa takto nevyužíva
B – jasné, že áno, tvorí významnú časť použitého materiálu
C – nedá sa zistiť, celý múr je obložený drevom, prevažuje tatranský profil
D – nie, všade je normálna tehla a na nej škrabaná omietka
- zahľaďte sa smerom na zámok, a pozorujte travertín tesne nad dnom priekopy, pri ohradenom vstupe k jazierku. Odhadnite výšku nezarastenej časti a uveďte orientáciu vrstiev
A – nedalo sa, bola taká hmla, že až tam som nedovidel(a)
B – nič nie je vidieť, travertín je celý zarastený trávou a krovinami
C – výška je cca 4 metre a vrstvy sú vodorovné, ako sa písalo v listingu vyššie
D – travertín je od dna priekopy až k začiatku hradného múra, vrstvy nie sú, je to monoblok
- premiestnite sa k hlavnému vchodu do zámku a skúste nakuknúť do nádvoria zámku, ak je otvorené, to by sa malo dať. Je aj na nádvorí vidno nejaký prírodný travertín?
A – jednoznačne áno, hneď za bránou je vidno, že stena zámku stojí na travertínovom brale
B – neviem posúdiť, nedostal som sa tam, bola nejaká akcia a rad na lístky sa ťahal až dole na námestie, tak som to ani neskúšal, možno nabudúce
C – neviem posúdiť, nedostal som sa tam, hradné stráže sa nedali ani prehovoriť, ani podplatiť
D – neviem posúdiť, bol som tu mimo otváracích hodín
- dobrovoľná úloha – priložte foto seba/telefónu/SWG s nejakým travertínom v okolí zámku
A – na nejaké fotenie je nemám čas
B – je mi ľúto, ale nemám so sebou foťák
C – rád/a by som, ale neviem, ako sa s týmto novým foťákom fotí :-(
D – fotku s travertínom? Veď tu žiadny nikde nie je, táto úloha sa nedá splniť
E – môžem namiesto fotky napísať log v elfštine? Ďakujem, s pozdravom Galadriel
F – jasné, prikladám moju kreatívnu fotku
Logovať môžete hneď, odpovede mi, prosím, pošlite do 3 dní s tým, že keď bude niečo zle, ozvem sa.
zdroje: Wikipedia, správa “Bojnické jaskyne” od Antona Droppu z roku 1963