Prvá zmienka o kostole v Lednických Rovniach pochádza zo začiatku 17. storočia (r.1640), keď bola vlastníčkou lednického panstva Zuzanna Lorántffy. Dala ho údajne postaviť vedľa starej lipy, pod ktorou s obľubou sedávala.
Kostol bol filiálkou lednickej farnosti. Rákocziovci sa radili medzi feudálov s protestantskou náboženskou orientáciou a šíriace sa reformačné hnutie v tej dobe malo ich priamu podporu. Svojim postavením rozhodovali do určitej miery i o náboženskej príslušnosti svojich poddaných. Preto i kostol postavený ako katolícky sa stal zakrátko evanjelickým.
Keď v roku 1671 viedenský dvor vstúpil do rekatolizácie na katolícku vieru prestúpila i vtedajšia majiteľka lednického panstva Žofia Báthory so svojim synom Františkom Rákoczi l. Katolícka časť obyvateľstva sa začala tešiť veľkej priazni a evanjelická sa dostávala do nemilosti a utláčania. Rovniansky kostol bol evanjelikom odňatý a znova vysvätený.
Základným stavebným materiálom bol kameň, avšak veža bola postavená z dreva, čo nebolo práve výhodné. Veža sa kus po kuse časom rozpadla. Rekonštrukcie kostola sa chopil Jozef Matyášovský. Drevennú vežu dal rozobrať a postaviť novú - kamennú. Nad jej vchodom je dodnes osadená kamenná doska s erbom Matyášovcov a letopočtom 1751, súvisiacim s rekonštrukciou. Pôvodne renesančný objekt bol prestavbou upravený v štýle baroko - klasickom. Manželkou Jozefa Matyášovského bol doplnený interiér kostola o dva bočné oltáre - Matky Božej Čenstochovej a sv. Nepomuka.
V roku 1790 daroval gróf Aspremont kostolu pri narodení svojej dcéry monštranciu, jeho manželka drahé omšové rúcha. K zariadeniu už v tom čase patrila ranobaroková krstiteľnica z roku 1654 a kazateľnica, ktorá prešla roku 1812 renováciou. Najširšieho ošetrenia sa dostalo kostolu r.1802. Ján Gobert Aspremont Linden popri nákladnom budovaní parku pristúpil i k nevyhnutnej oprave kostola ako súčasti parku. K ďalším darom patril svätý hrob od panského inšpektora Jozefa Hampla v roku 1812. V roku 1817 to bol sklenený luster a v roku 1818 obraz svätého Michala od grófa Aspremonta. Z roku 1818 pochádzala i dubová skriňa v sakristii a z roku 1819 zo zbierok občanov organ. Úmrtím grófa Aspremonta kostol stratil štedrého mecenáša. Chátral niekoľko desaťročí a pribúdajúcimi rokmi padlo rozhodnutie – postaviť kostol nový. Starý kostol je národná kultúrna pamiatka, ale je žiaľ vo veľmi zlom stave a nevie sa, kedy sa dočká rekonštrukcie.
Keška je klasická geotuba Micro a pri založení obsahovala len logbook a ceruzku. Je ukrytá v kamennom múre. Nerozoberajte žiadnu časť múru!
Happy geocaching ;)