Všetci sa s pravidelnosťou stretávame s výrazom nadmorská výška, či pri geocachingu, bikovaní, turistike, alebo iných aktivitách. Väčšina z nás však nevie ako a prečo je táto veličina definovaná. Aspoň v základe by sme však mohli vedieť ako to funguje.
Geodetické základy predstavujú referenčný podklad na jednoznačnú priestorovú a časovo určenú lokalizáciu priestorových a fyzikálnych informácií v geodetických referenčných systémoch s predpísanou presnosťou; ich súčasťou sú
body špecializovaných štátnych geodetických sietí (štátna priestorová sieť, štátna trigonometrická sieť, štátna nivelačná sieť a štátna gravimetrická sieť), systém prostriedkov a postupov definujúcich ich parametre s predpísanou presnosťou a dokumentáciou,
referenčné modely vyjadrujúce vzťah medzi realizáciami geodetických referenčných systémov a
služby umožňujúce v geodetických referenčných systémoch v reálnom čase alebo dodatočne pracovať, alebo údaje medzi nimi transformovať.
Označenia jednotlivých bodov v mapách:
|
 |
Štátna priestorová sieť (ŠPS - B) |
 |
Štátna priestorová sieť (ŠPS - C) |
 |
Štátna gravimetrická sieť (ŠGS) |
 |
Štátna nivelačná sieť (ŠNS) |
 |
Štátna trigonometrická sieť (ŠTS) |
A takto to vyzerá v reáli:
|
 |
|
 |
| Trigonometrický bod |
|
Nivelačný bod |
Štátna nivelačná sieť
Geodetické body ŠNS reprezentujú body GZ, ktoré majú určené presné normálne výšky podľa Molodenského v platnej realizácii Baltského výškového systému po vyrovnaní. Vybrané geodetické body ŠNS majú určené aj presné normálne výšky podľa Molodenského aj v platnej národnej realizácii Európskeho vertikálneho referenčného systému s charakteristikami presnosti.
Baltský výškový systém po vyrovnaní (Bpv)
Baltský výškový systém po vyrovnaní je kinematický výškový referenčný systém vztiahnutý na strednú hladinu Baltského mora prostredníctvom referenčného bodu, ktorým je nula morského vodočtu v Kronštadte (Fínsky záliv). Bpv používa normálne výšky v zmysle Molodenského teórie, t.j. pri výpočte výšok bodov vyrovnaním sa uplatňujú aj redukcie z tiažového zrýchlenia na namerané prevýšenia získané meraniami v nivelačných sieťach.
Európsky výškový referenčný systém (EVRS)
EVRS je kinematický výškový referenčný systém. Definícia EVRS je založená na štyroch konvenciách:
- Vzťažná výšková hladina je definovaná ako ekvipotenciálna plocha, na ktorej je potenciál tiažového poľa Zeme konštantný W0 = W0E = konšt., a ktorý je vo výške vodočtu NAP (Normaal Amsterdams Peil) v Amsterdame.
- Jednotka dĺžky je meter (sústava SI), jednotka času je sekunda (sústava SI), mierka je konzistentná s geocentrickým koordinovaným časom v súlade s rezolúciami Medzinárodnej astronomickej únie a Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky (Viedeň, 1991), čo je zabezpečené vhodným relativistickým modelovaním.
- Výškové zložky predstavujú rozdiely ∆WP medzi potenciálmi WP tiažového poľa Zeme prechádzajúcimi bodmi P a potenciálom W0E konvenčnej nulovej hladiny EVRS. Rozdiel potenciálu – ∆WP je označovaný aj ako geopotenciálna kóta cp, takže platí – ∆Wp = cp = W0E – WP. Normálne výšky sú ekvivalentné s geopotenciálnymi kótami za predpokladu, že je špecifikované referenčné tiažové pole.
- EVRS je definovaný pre nulový slapový systém, čo je v súlade s IAG rezolúciami č. 9 a 16 prijatými v Hamburgu v roku 1983.
Informácie o všetkých bodoch GZ (geodetických základov) pre potreby geomeraní v SR sú uvedené na
geoportáli a príslušnej mape geodetickej siete.