SK: Nachádzate sa v príjemnom žilinskom parčíku, sadnite si a oddýchnite si na chvíľu pod platanmi. Je to jedno z miest s najstaršími dochovanými dôkazmi o osídlení územia - pochádza odtiaľto nález keramiky z obdobia 1250-700 pred Kristom. Jeho pomenovanie je po miestnom historickom
názve územia, kde sa nachádza - Studničky. Je to
jeden z najstarších názvov v Žiline a používal sa
už v stredoveku pre väčšie územie v smere od
Predmestskej ulice po dnešnú stanicu. Toto
historické pomenovanie dostalo územie podľa
prameňa, z ktorého v minulosti brávali Žilinčania
vodu a ženy sem chodili prať bielizeň piestami.
Výdatný prameň v tejto lokalite sa využíval do
roku 1994. Elektrické čerpadlá z neho čerpali do
mestského vodovodu 20 litrov vody za sekundu. V roku 1691 dostali žilinskí jezuiti od mesta pustý grunt pri prameni Na studničkách. Vybudovali tam rybníky, ktoré sú zaznamenané aj na mape žilinského chotára z roku 1747 v oblasti dnešného Hlinkovho námestia. V bezprostrednej blízkosti sú lokality Na stave a Rybníky, ktoré sa premietli aj do súčasných názvov ulíc, zachovajúc si svoje pomenovanie od 18. storočia až dodnes. Dnešné ulice sú už však v dôsledku asanácií podstatne kratšie. Vodný prameň už nie je využívaný - voda je už nevhodná pre pitné účely, kôli kontaminácii z priemyselných podnikov v Žiline. Park v oblasti Studničiek vznikol na začiatku 20. storočia. Za totality, kedy niesol pomenovanie Gorkého sad, bol zanedbaný, spustnutý a miestom schádzania sa "živlov". Už dávnejšie bol však sad zrekonštruovaný, vybudovali sa nové lavičky, chodníky, sadová úprava a umiestnila sa tu jednoduchá fontána a detské ihrisko. Nedávno tu pribudol pamätník príslušníkom vojenských táborov nútených prác, známym ako „pétepáci". Pomocné technické prápory alebo vojenské tábory nútených prác boli pracovné útvary Československej armády v rokoch 1950-1954. Z dôvodu politickej nespoľahlivosti v nich boli proti svojej vôli totalitným režimom zhromažďovaní občania, ktorí boli využívaní na ťažké a nebezpečné práce. Cez tábory prešlo asi 60 000 osôb. Na pamätníku sú vyryté názvy miest, v ktorých boli tábory umiestnené. V parku rastú väčšinou javory, lipy a platany javorolisté. Platan javorolistý (Platanus hispanica) je mohutný opadavý strom s košatou guľovitou korunou. Dorastá do výšky až 30 metrov a šírky 18 metrov. Obvod kmeňa môže dosiahnuť aj niekoľko metrov. Má ozdobnú odlupujúcu sa hladkú kôru, ktorá odlupovaním vytvára na kmeni a hrubých konárov typickú fľakatú kresbu. Má veľké ostro zárezové listy žiarivozelenej farby. Počas roka visia na výhonkoch zaujímavé guľovité súplodia. Je to jeden z najväčších a najkrajších u nás rastúcich stromov. Netrpí chorobami a dožíva sa veku až 600 rokov. Dorastá výšky 30 m a šírky 18 m. Môžte ho vidieť aj v Zámockom parku v Budatíne, Najprv sprav to čo je uvedené v hinte a potom spravíš historickú rešerš lokality a jej súvislostí takto: 1/ Uveď v ktorých rokoch bol PRAMEN zdrojom pitnej vody ktorý napájal verejný žilinský vodovod a kedy prebiehala výstavba viacposchopdových bytových komplexov ktoré ktoré boli zdrojom nedostaku pitnej vody v Žiline. 2/ Vodný zdroj PRAMEN je historicky popísaný v minulosti - kam a do ktorého vodného toku v Žiline odtekala voda ktorá odtial vytekala a kam vyteká aj dnes ak nie je využitý ako zdroj pitnej vody ? 3/ Uveď meno autora nedavnej architektonickej štúdie zameranej na revitalizáciu uvedeného vodného toku, ktorý dnes odvadza vodu z PRAMENA. Odpovede uveď do logu. .