História a architektonický vývoj hradu Hrušov

Ing. arch. Martin Bóna

Pomerne známa zrúcanina Hrušovského hradu sa nachádza na tiahlom skalnatom hrebeni tvoriacom súčasť východných výbežkov Tríbečského pohoria.

Doterajšie poznatky o architektúre hradu sa  začali kryštalizovať od vyhotovenia prieskumovej správy a grafickej dokumentácie J. Könyökim v roku 1887.¹  Na tieto materiály onedlho nadviazal vojenský historik E. Soós, ktorý sa na základe vlastného prieskumu v roku 1912 ako prvý pokúsil o etapizáciu stavebného vývoja hradu. ² Nakoľko sa doposiaľ na lokalite neuskutočnil hĺbkový stavebno-historický výskum, najnovšia pamiatková literatúra zväčša preberala staršie poznatky D. Menclovej, ktorá z prieskumu v roku 1954 zhotovila vlastný pôdorys so stavebnou etapizáciou, spracovala evidenčný pamiatkový list a hrad typologicky zaradila.³

Predkladaná interpretácia stavebného vývoja hradu Hrušov sa opiera o poznatky získané priebežným prieskumom zrúcaniny autorom článku v rokoch 1991-93, pričom vyhodnotenie etapizácie a časové zaradenie jednotlivých etáp je adekvátne obmedzenej vypovedajúcej hodnote zrúcaniny s absenciou datovateľných architektonických článkov a rozsiahlym novodobým zásahom do murív z obdobia konzervácie. 

O existencii hradu na konci 13. storočia nás nepriamo informuje údaj o ceste vedúcej popod „Horsov“ v klížskej listine z roku 1293, ktorá je falzum z obdobia okolo roku 1330. ⁴ Prvá zmienka o hrušovskom kastelánovi Ladislavovi z rodu Péčovcov pochádza až z roku 1316, keď ho pre zradu väznil a mučil Matúš Čák. Keďže ešte v roku 1308 bol v Matúšových službách, historici predpokladajú Čákovcov ako staviteľov hradu.⁵ K možnosti, že výstavba hradu v priebehu posledného dvadsaťročia 13. storočia mohla byť snáď iniciovaná Matúšovými mocenskými ambíciami, sa prikláňa časovo paralelný zánik blízkeho románskeho hradu na Michalovom vrchu. Oproti tomuto mal novovybudovaný hrad Hrušov svojou polohou nad horskou komunikáciou z Požitavia na horné Ponitrie priamejší kontakt s Požitavím, ktoré sa na prelome 13./14. storočia stalo súčasťou Matúšovej dŕžavy. Tento kontakt bol zabezpečený vizuálnym prepojením s požitavskými hradmi Gýmeš, Čierny hrad a asi aj s hrádkom v Topoľčiankach.

Prieskumom identifikovanú najstaršiu zástavbu hradu tvoril dva metre hrubý obalový múr, vymedzujúci oválne jadro 26 x 22 metrov. Hlavný vstup bol situovaný do zaobleného výbežku na severozápade, pričom pôvodná prístupová komunikácia pravotočivo prekonávala hradný svah. Vnútorná zástavba pozostávala z palácového dvojkrídlového objektu, zvnútra napojeného na obalový múr, čím sa v strede vytvorilo malé nádvorie. Menší priestor na prízemí severného krídla mal strieľňu orientovanú oproti vstupu do hradu. V ďalšom krídle sa okrem pôvodných štrbinových vetrákov na prízemí zachovali dva vstupy z nádvoria. Ukončenie tohto krídla na juhovýchode znemožňujú mladšie prestavby a sutiny.  Riadkované murivo prvej stavebnej etapy je výlučne z miestneho kremenca, lámaného pri hĺbení šijovej priekopy v juhozápadnom predpolí hradu. Charakter prvotnej stavby s obrannou prioritou obvodovej hradby, ktorú vnútorná zástavba neprevyšuje, dovoľuje zaradiť Hrušov v zhode s D. Menclovou k typom hradov s obalovým múrom. Takéto typy sa najčastejšie objavujú ku koncu 13.storočia na Morave a v Sliezsku⁶ , čo pripúšťa zaradiť výstavbu hradu Hrušov do rovnakého obdobia v súlade so spomenutými historickými podmienkami.

Stavebný materiál a spôsob murovania síce zostáva v nasledujúcej etape rovnaký, avšak dochádza k zásadnej zmene v dispozícii a obrannej stratégii fortifikácie. Nebezpečný a výškovo konkurujúci skalný hrebeň juhozápadne od hradu tu vyvolal stavbu predsunutej útočišnej veže, ktorá sa zvonka napojila na obalový múr hradného jadra. Jej trojboký pôdorys vytvára v smere proti očakávanému útoku nevýrazný tupouhlý brit, armovaný kamennými kvádrami. Mladšie prestavby a zásypy interiéru veže nedovoľujú určiť primárnosť polozasypanej cisterny v jej strede a ani pôvodnú výšku veže. Starší obalový múr bol vtedy zvnútra zosilnený a nadstavaný. Pravdepodobne v tejto etape vybudovali na jeho korune vonkajšiu drevenú ochodzu Z jej konštrukcie sa zachovali len tri kapsy vo fragmente muriva nad vstupnou časťou. Zároveň obostavali nádvorie novými, dnes silno zdeštruovanými objektmi a pred pôvodným vstupom vybudovali malé preddvorie, ktorého zvyšky vidno v spodných konštrukciách renesančného paláca. Predpokladané časové zaradenie tejto stavebnej etapy do začiatku 14. storočia vychádza tak zo zhodnosti stavebnej technológie prvých dvoch etáp, ako aj z predpokladanej aktívnej účasti Čákovcov na modernizácii pevnosti. Čákovcom sa totiž pripisuje i výstavba gotického jadra Oponického hradu s valcovou vežou opatrenou britom.⁷ Vzhľadom na ojedinelosť takýchto veží na území Slovenska tu má uvedený predpoklad opodstatnenie a to pre malú vzdialenosť medzi oboma hradmi, ako aj pre podobné rozmery veží a ich totožnú polohu v dispozícii.

Po smrti Matúša Čáka hrad spravujú kráľovskí kasteláni a jeho strategický význam narastá obnovením ryžovania zlata v potokoch na hradnom území. V priebehu 2. polovice 14. storočia si ochrana dôležitej komunikácie s mýtnym miestom vynútila výstavbu kamennej strážnej veže pri Jedľových Kostoľanoch, patriacich hradu.⁸ Od roku 1387 sa hrad s panstvom stáva šľachtickým majetkom.

Počas proti kráľovského sprisahania v roku 1403, keď hrad násilne držia Kanizsaiovci, je pod vedením Petra Forgácha násilne dobýjaný z novopostaveného opevnenia oproti hradu ⁹. Jeho zvyškom je pravdepodobne valové opevnenie elipsovitého pôdorysu s osami 40 a 20 metrov, ktoré obopína pahorok vo vzdialenosti približne 280 m južne od hradu. Funkciu obliehacieho opevnenia tu predpokladá priehľad na prístupový cestu do hradu a vizuálny kontakt s hradom.

Z písomných prameňov sa dozvedáme o rozsiahlej obnove hradu Kolomanom z Topoľčianok po roku 1446¹⁰. Podľa charakteru štrbinových strieľní a vzájomných pozícií murív možno najneskôr do tohto obdobia zaradiť úpravy poschodí objektov v juhovýchodnej zástavbe na nádvorí horného hradu a výstavbu časti predhradia s trojpodlažnou vežou lichobežníkového pôdorysu. Hradba predhradia z tejto stavebnej etapy sa na povrchu terénu nezachovala. Ešte v priebehu 2. polovice 15. storočia opevnili čelný múr tejto veže na prízemí a zvonka ho podopreli pilierom. Zrejme s týmito úpravami súvisí aj výstavba nového opevnenia predhradia s polvalcovými, dovnútra otvorenými vežičkami na východnej a južnej strane . S ich súdobými analógiami sa stretávame na vonkajšom opevnení hradov Branč, Lietava, Banská Štiavnica – Starý zámok a Šariš.

Z charakteru strieľní, určených už pre palné zbrane, možno do prelomu 15/16. storočia zaradiť predmurovanie čelnej steny kvadratickej veže a spevnenie juhozápadnej časti predhradia masívnejšou, 1,6 m hrubou hradbou.

V rokoch 1504 – 1550 hrad vlastní zámožná rodina Salcerovcov zo Záblatia, z ktorej Ján prijal prímenie Hrušovský¹¹. S ich stavebnou aktivitou možno spájať vznik dvoch objektov obdĺžnikového pôdorysu, ktoré sú z východnej a západnej strany napojené na horný hrad. Východný objekt so zamurovanými strieľňami svojím nárožím narušil polvalcovú vežičku staršej hradby. Výstavbou obytného paláca na mieste staršieho preddvoria na západnej strane bol zatarasený pôvodný vstup do horného hradu, ktorý prebudovali na jeden zo vstupov do paláca. Hlavný vstup na horný hrad premiestnili do východného objektu a zmenenému priebehu prístupovej komunikácie prispôsobili múr pri bráne do predhradia. Ten po strhnutí zalomili a celý nadstavali spoločne so susednou vežou, zakončenou cimburím. Autentický vzhľad hradu po tejto prestavbe nám približuje strohá kresba na Laziovej mape Uhorska z roku 1556, znázorňujúca hrad od juhozápadu.

Po dlhoročnom úsilí pánov zo susedných Topoľčianok, sa títo od roku 1554 stávajú dedičnými vlastníkmi Hrušova. Takto dochádza k spojeniu hrušovského a topoľčianskeho panstva¹². Z rodiny vynikol predovšetkým Ján, preslávený v bojoch proti Turkom. Okrem novostavby vodného hradu v Topoľčiankach opevňuje aj Hrušov o čom informoval na hrade nápis s letopočtom 1585, viditeľný ešte v 18. storočí¹³. Pozornosť venoval hlavne rekonštrukcii západného paláca a staticky narušenej útočišnej veže. Túto po podopretí piliermi nadstavali novým podlažím s reprezentačnou miestnosťou a výškovo zjednotili so susednými objektmi horného hradu. Okrem novej budovy s odpadovou šachtou v severnom nároží predhradia zdokonalili delostreleckú obranu južného predpolia novou delostreleckou baštou. Pri murovaní vo zvyšnej miere používali tehlu a v záklenkoch otvorov, ako i v klenbách – tuf.

Od roku 1615 po vymretí rodiny Topoľčianskovcov, sa novým majiteľom panstva stáva Ladislav Pethe z Heteša a neskôr, výdajom jeho dcéry Anny za Pavla Rákocziho, prechádza do rúk Rákocziovcov¹⁴. Niekedy na začiatku 17. storočia dochádza k rozšíreniu juhovýchodnej časti predhradia novou hradbou s ostrým nárožím, orientovaným proti vyvýšenine vo východnom predpolí hradu. Vzniknutý priestor pri hradbe obostavali a do traktu v severnej časti včlenili schodisko na horný hrad. Zo vzťahov omietkových vrstiev možno do tejto etapy zaradiť neskororenesančnú maľovanú výzdobu východného paláca, ktorú tu ešte počas prieskumu videl J. Könyöki.

O poslednú rozsiahlejšiu obnovu hradu pred rokom 1662 sa pričinil Ladislav Rákoczi, ako to pripomínal nápis nad vstupnou bránou.¹⁵ S touto aktivitou možno spájať vybudovanie kamennej hradby druhého predhradia spoločne s vežou nad vstupnou bránou na severnej strane. Základy veže tu ešte zachytil J. Könyöki, avšak dnes sú pod sutinami. Pôdorysný charakter hradby, tvorený z priamych línií s ostrými nárožiami v miestach zalomenia, je blízky opevneniu predbránia hradu Šariš zo začiatku 17.storočia, ako aj západnému bastiónovému opevneniu Bratislavského hradu z poslednej tretiny 17. storočia.

Po porážke vojsk Františka Rákocziho v roku 1708 hrad zanikol po demolácii cisárskymi vojskami, tak ako ostatné pevnosti obsadené povstalcami. Postupný zánik hradu nám verne dokumentujú litografie z 1.polovice 19. storočia.

Hrušov sa ako jeden z mála hradov už v rokoch 1928-30 dočkal kvalitnej konzervácie pod odborným vedením Ing. K. Kühna zo Štátneho pamiatkového úradu v Prahe¹⁶. K pozitívnym prínosom zvolenej metodiky patrí rešpektovanie tvaru ruiny a citlivé odlíšenie novodopĺňaných konštrukcií miernym ustúpením z líca pôvodného muriva pri použití pôvodného stavebného materiálu. Takto sa bez násilného upútavania podarilo zachovať čitateľnosť a sugestívnosť zrúcaniny. K negatívnym stránkam patria cementové pokrývky korún murív. Spôsobujúce dodnes deštrukciu korunného muriva, betónové podlahy nad klenbami pivníc horného hradu a novodobé schodiská na nádvorí poschodí veže, kde skresľujú jej pôvodné výškové členenie interiéru.

I keď nás pri dnešnej návšteve pamiatky skôr nemilo prekvapia následky vandalizmu a dlhoročnej absencie údržby areálu, môžeme sa presvedčiť o tých kvalitách zvolenej metodiky a technológie, ktoré by sme ťažko našli na väčšine novších realizácií pamiatkových obnov hradných ruín na Slovensku.

zdroj

Úloha: Zaslať odpoveď na otázku cez GC profil(správa) a zároveň vložiť fotku k "FI" logu podľa požiadaviek zadania.

OTÁZKA: Na ľavej strane pomníka T.G.Masaryk(súčasťou podstavca) je...

FOTKA POŽIADAVKY: Aby sa vylúčilo logovanie historickými fotkami z minulosti(napr. hradného eventu...) spred dátumu publikácie je potrebné urobiť gesto/pózu -> ako "POZOROVATEĽ" musí mať fotená osoba logujúca "FI" log ĎALEKOHLAD A POZOROVAŤ NÍM OKOLIE Z HORNÉHO PODLAŽIA. ĎALEKOHLAD si stačí spraviť z dlaní, skutočný ďalekohľad je už len dobrovoľná podmienka.

PS: atribút "teamwork required" - pokiaľ neviete nastaviť na fotoaparáte alebo telefóne samospúšť, poprípade máte potrebu si "začmárať tvár" na fotke a neviete to. Kto má problém s fotkou podľa zadania, alebo odpoveďou na otázku nech neloguje FI ale WN - inak bude FI log vymazaný. Ak to nezvládnete "začmárať" - minimálne mi ju pošlite cez GC profil do správy.

Ďakujem za návštevu národnej kultúrnej pamiatky hrad Hrušov.

Virtual Rewards 2.0 - 2019/2020

This Virtual Cache is part of a limited release of Virtuals created between June 4, 2019 and June 4, 2020. Only 4,000 cache owners were given the opportunity to hide a Virtual Cache. Learn more about Virtual Rewards 2.0 on the Geocaching Blog.