Spomienka na vyhorenie mesta
16. augusta si Kysucké Nové Mesto každoročne pripomína smutné výročie veľkého ničivého požiaru z roku 1904.
Požiar 1904
Toho roku bolo mimoriadne teplé leto. Mesto trápili silné horúčavy a inak tomu nebolo ani v ten osudný utorok. V meste sa práve konal výkladný jarmok. Okolo 11. hodiny zasiahli námestie mračná dymu, ktoré sa valili z miest, kde mali pri Kysuci hospodárske budovy obyvatelia Hornej ulice. Ohniskom požiaru bola stodola Jána Lukáča, kde sa dvaja chlapci hrali so zápalkami. Keďže v polovici augusta už bolo po žatve, stodoly humná boli plné pokoseného obilia. Ľudia sa snažili zachrániť svoj majetok, najmä dobytok. Situácia sa však stávala čoraz vážnejšou. Kombináciou horúceho počasia a veľkého sálavého tepla z požiaru vznikol tepelný vír, ktorý napomáhal rozširovaniu plameňov po celom meste, ba dokonca sa preniesol i na ľavý breh Kysuce, kde v Budatínskej Lehote zhoreli tri drevené domy.
Neskôr boli v Terchovej nájdené ohorené spisy z mestského domu, čo vypovedá o sile tohto zvláštneho úkazu. Z ohniska požiaru na Hornej ulici sa požiar šíril južným smerom, teda nanešťastie z okraja mesta do jeho centra. Prvá budova, ktorá mu v tejto časti padla za obeť bol farský kostol svätého Jakuba. V strešnej konštrukcii prehoreli drevené nosníky, na ktorých boli zavesené zvony, ktoré pri páde prerazili klenbu. Kostol bol úplne zničený, rovnako i najcennejšie predmety z jeho vybavenia: monštrancia a iné liturgické predmety, oltárny obraz – dar grófa Suňoga z roku 1714 i staré cechové zástavy. Spadnuté zvony sa roztavili...
Po kostole nasledovala fara a námestie. Radová meštianska zástavba s podlubím prišla o drevené strechy, našťastie samotné podlubie, ako jeden z najvzácnejších architektonických prvkov, zostalo zachované, aj keď len ako ohorené ruiny. Bohužiaľ požiar mal taký rýchly priebeh, že samotné hasenie bolo nemožné, navyše dve studne, ktoré boli v tom čase na námestí, boli zasypané ruinami.
Z dnešného pohľadu, keď sme zvyknutí na vysokú profesionalitu príslušníkov hasičských zborov, až tragikomicky pôsobí situácia, keď miestnym hasičom zhorela drevená ručná striekačka skôr, ako stihli rozvinúť hadicové vedenie. Na pomoc boli povolané hasičské zbory zo Žiliny, Čadce a Veľkej Bytče a vojaci 71. pešieho pluku z Trenčína. Velenia zásahu sa ujal Ján Moravčík zo žilinského DHZ. Ten správne usúdil, že ďalšiemu šíreniu požiaru zabráni tým, že zlikviduje horľavé látky v smere jeho postupu. Najhorľavejšími materiálmi boli strechy s drevenými krovmi a šindľovou krytinou, preto nariadil ich strhávanie. Toto postihlo i strechu Mariánskeho kostola. Na samotné hasenie pre nedostatok vody dokonca použili i kapustnicu.
Cez noc obyvatelia uložili deti do domov svojich spoluobčanov v Malej Dúbravke (dnes ulica 1. mája), ktorá bola od ohňa ušetrená a sami pokračovali v krotení živlu. Bohužiaľ ani noc nepriniesla zlepšenie situácie a zhoreli ďalšie domy. Rovnaká situácia panovala i s nástupom nového dňa. Vyslobodenie od pokračovania tej hroznej skazy prinieslo až predpoludnie stredy 17. augusta 1904, keď sa náhle vietor obrátil smerom do poľa a požiar zastavil v tesnej blízkosti Mariánskeho kostola.
Aj keď väčšina občanov mesta statočne bojovala s pohromou, mimoriadnu odvahu prejavili najmä Ján Majerčík – vojak z trenčianskeho pluku, ktorý vyniesol z horiaceho domu päť detí a mladá žena Piroška Matuškovičová, ktorá vbehla do Mariánskeho kostola, kde si pre hrozné sálavé teplo nikto netrúfol, a zobrala odtiaľ monštranciu s cibóriom. Tieto predmety potom zahrabala do hliny na roli v mieste, kde dnes stojí pamätník k 40. výročiu od vyhorenia mesta (s letopočtami 1904-1944) v tesnej blízkosti nábrežia Kysuce.
Po dvoch desivých dňoch 16.-17. augusta 1904 prišiel čas bilancovania. Hneď v prvý deň požiaru zhoreli Veronika Tichá (+62), Magdaléna Tabačková (+56), Anna Bielková (+20), Anna Šlopková (+60), Štefan Vendrinský (+5), Mária Kotirová (+6), pod utekajúcimi židovskými občanmi Móricom Weilom (+71) a jeho dcérou (+?) sa prelomila lavička a obaja sa vo vriacej vode uvarili! Z 21 ťažko popálených obyvateľov ďalší štyria neprežili. Zhorelo 350 domov a zostalo asi 30. Škody boli vyčíslené na sumu 800. 000 vtedajších rakúsko uhorských korún. V knihe pokrstených na farskom úrade vykonal vtedajší dekan Šmída zápis: „Zhorel farský kostol, Sviatosť oltárna a všetky cenné predmety. Bolo všetko zničené, znehodnotené. Zhorela fara, škola, meštiansky dom, colnica, súd, notárstvo, synagóga, školy – slovom všetky významné budovy. V Dolnej ulici zostalo 10 domov a Malá Dúbravka. Dolný kostol bol tiež z troch strán zasiahnutý ohňom a podarilo sa ho zachrániť vďaka niektorým ľuďom. Tento deň sa dá nazvať jeruzalemská tragédia, na ktorú budú celé generácie spomínať. Boh zavaruj od tejto tragédie.“
Trvalo dlhé roky, kým sa mesto z tejto apokalypsy spamätalo. K smutnému výročiu napísal náš kysucký básnik Dlhomír Poľský báseň Žalostné výročie. To sa už však nad celou Európou schyľovalo k ďalšiemu obrovskému požiaru. 28. júla 1914 vypukla 1. svetová vojna...Mário Janík
Použitá literatúra: GALVÁNEK, Viliam : Vznik a osídlenie Kysuckého Nového Mesta, II. časť. In: Kysucké Nové Mesto kedysi a dnes, Kysucké Nové Mesto : MsNV, 1965. s. 36 – 117. STRAŇAN, Milan : Kysucké Nové Mesto. Žilina : RUN,2001. 176 s. ISBN 80-968501-0
Pamätník vyhorenia mesta
Na mieste kde statočná Kysučanka pani Matuškovičová priniesla a zahrabala do zeme posvätné nádoby z Mariánskeho kostola a zachránila ich tak pred veľkým požiarom v roku 1904, postavili mešťania vysoký kríž z červeného smreka. Po rokoch sa však začal rozpadávať, a tak Dr. Andrej Paldan, ktorý v roku 1944 vo farnosti pôsobil, dal vyrobiť pomník z bieleho terchovského kameňa. Bol na ňom bronzový reliéf, zobrazujúci monštranciu a obraz horiaceho mesta pri kostole sv. Jakuba. V roku 1991 bol pomník obnovený a upravený terén v jeho okolí.
zdroj:www.kysuckenovemesto.sk
Úlohy:
1. K logu pripojte dve fotografie. Na prvej bude vaša ruka, ktorá bude ukazovať písmeno ,,O" ako oheň, v pozadí s kostolom Panny Márie (stage 1).
Druhú fotografiu urobte pred pamätníkom vyhorenia mesta (stage 2). Vaše prsty na ruke budú ukazovať písmeno ,,V" ako voda, alebo víťazstvo.
2. Dobrovoľná úloha, ale poteší ma, ak ju splníte.
Skúsme sa vrátiť v čase do roku 1904. Predstavte si, že ste Piroška Matuškovičová, ktorá z horiaceho kostola určite utekala. Na stage 1.(kostol) si zapnite stopky, ktoré má väčšinou každý v mobile a začnite bežať podľa trasy v mapke. Na stage 2.(pamätník) stopky vypnite a dosiahnutý čas v tvare 00:00:00 uveďte vo svojom logu. Ak nevládzete bežať celý úsek, kombinujte to s chôdzou. Starší a chorí jedinci môžu napísať aj čas chôdze. :-) Trasa križuje cesty, takže si dávajte na seba pozor.
Tasks:
1. Attach two photos to the logo. The first will be your hand, which will show the letter "O" as a fire (slovak -OHEŇ) in the background with St Mary's Church (stage 1).
Make the second photo in front of the monument (stage 2). Your fingers on your hand will show the letter "V" as water or victory.
2.Voluntary task
Let's go back in time to 1904. Imagine you are Piroška Matuškovič, who has certainly escaped from the burning church. On the Stage 1 (church), turn on the stopwatch and start running along the route in the map. Turn off the stopwatch on stage 2. (stop) and include the time in your logo. If you can't run the whole section, combine it witha walk. Older and sick people can also write walking time. :-) The route crosses the road so be careful.
Mapka trasy
Venované môjmu rodnému mestu a prvej keške, ktorú som našla. Bola to keška Horí! (GC150NA) od vladoza, venovaná pamätníku vyhorenia mesta. Našla som ju 4.6.2009 presne desať rokov pred tým, ako som dostala možnosť urobiť túto virtuálnu kešku. Happy caching!
Virtual Rewards 2.0 - 2019/2020
This Virtual Cache is part of a limited release of Virtuals created between June 4, 2019 and June 4, 2020. Only 4,000 cache owners were given the opportunity to hide a Virtual Cache. Learn more about Virtual Rewards 2.0 on the Geocaching Blog.