Osobnosti Kežmarku # 4
JAKUB KRAY
Cache sa nachádza na frekventovanom mieste.
Prosím buďte veľmi opatrní.
Cache neobsahuje pero.
Cache is located in a busy place.
Please be very careful.
Bring your own pen.
Postoj, pútnik! Čítaj a zažiaľ nad mužom, hodnejším jasnejšieho náhrobku večnosti, ktorý - keď zmizla z mesta statočnosť - bol zaliaty osudnou červeňou nevinnej krvi: hoci kedysi stál vo vysokej hodnosti, teraz odpočíva pod náhrobným kameňom, Kodrus kežmarskej obce, vznešený pán Jakub Kray...
Tieto slová v latinskom znení sú vyryté na náhrobnom kameni Jakuba Kraya, legendárneho kežmarského richtára, ktorý podobne ako aténsky kráľ Kodrus sa sám obetoval, aby jeho mesto nebolo zničené.
Kto bol vlastne Jakub Kray?
Jakub Kray sa narodil 24.apríla l66l - jeho otec bol v tom čase kňazom slovenskej evanjelickej obce v Bardejove. Študoval v rodnom meste a právnické štúdiá absolvoval v Debrecíne. Po skončení štúdií začal pracovať Jakub Kray v Prešove v kancelárii pána Szentpéteryho, hlavného notára Šarišskej župy.
Chýr o šikovnosti Jakuba Kraya sa zrejme rýchlo rozletel po východnom Slovensku, pretože sa oňho začalo zaujímať aj slobodné kráľovské mesto Kežmarok. V Kežmarku sa v roku 1685 uvoľnilo miesto hlavného notára a hoci mali oň záujem niektorí Kežmarčania, na úrad bol povolaný Jakub Kray.
Úrad hlavného notára v Kežmarku vonkoncom nebol ľahký. Hoci Kežmarok mal oddávna práva slobodného kráľovského mesta, dve storočia bol pod nadvládou zemepanských rodín, ktoré sídlili v hrade, postavenom priamo na území mesta. Spory mesta a hradu vyvrcholili za čias Thökölyovcov, ktorých mesto napokon r. l65l vyplatilo. Členovia tejto rodiny sa napokon zaplietli do proticisárskeho sprisahania, za čo im cisár majetok konfiškoval. Hoci cisár Leopold sľúbil, že hrad prejde do vlastníctva mesta, nestalo sa tak. Leopold hrad predal Ferdinandovi Rueberovi a jeho príchodom na kežmarský hrad sa spory medzi mestom a hradom obnovili. Zvady boli hlavne kvôli majetkom, na ktoré si robili nárok mesto i hrad. Toto všetko bolo treba nejako vyriešiť. A táto úloha čakala na mladého notára Jakuba Kraya.
V r. l686 sa zosobášil s mladou vdovou po Tomášovi Cornidesovi, Máriou Roxerovou. O túto krásnu ženu mal záujem aj kežmarský mešťan Martin Dévay. Na svojho soka nezabudol a to sa Jakubovi Krayovi stalo nakoniec osudným.
Jakub Kray začal pätnásť rokov dlhé vybavovania s cisárskym dvorom o majetky mesta Kežmarku. Po dlhých vyjednávaniach sa podarilo pána Ruebera presvedčiť, aby hrad predal mestu za 8O OOO zlatých. Bola to obrovská suma, mesto si muselo požičať - pôžičky opäť vybavoval Kray. Po smrti Ruebera sa Kray dohodol s jeho dedičmi na kúpe a r. l7Ol sa hrad definitívne stal majetkom mesta Kežmarku.
Kežmarok sa Krayovi štedro odmenil - prepísal na neho niekdajšie hradné panstvo v blízkej osade Rakúsy, kde bola aj kúria. Kray mal v Kežmarku tri domy, v oblasti Tokaja si kúpil vinice a pravdepodobne aj s vínom obchodoval. Najvyššiu odmenu za svoju prácu dostal od kežmarských mešťanov, ktorí si ho v roku l7O4, l7O5, l7O6 a l7O7 zvolili za svojho najvyššieho predstaviteľa - za richtára.
V októbri l7O3 povstalecké vojská obkľúčili Kežmarok a ten sa im vzdal bez boja. Kray bol jedným z mestských vyjednávačov - podarilo sa mu presadiť, aby povstalecké kurucké vojsko nesiahlo na majetky mesta a aby neobsadilo hrad pre seba. Kray šiel od Rákócziho a jeho najvyššieho veliteľa Mikuláša Bercsényiho vybaviť pre mesto ochranný list! Najvyšší predstavitelia povstalcov si ho dobre všimli. A už r. l7O5 ho požiadali o spoluprácu - stal sa obchodným vyslancom Rákócziho v Gdansku, jednal s Francúzskom, Ruskom, Holandskom i Pruskom o vojenskej pomoci a napokon ju sám aj zabezpečoval.
Po niekoľkých rokoch sa karta obrátila a cisárske vojská začali obsadzovať Slovensko. Kray pomáhal riadiť obranu mesta proti cisárskym. Dňa l2.decembra l7O9 sa cisárskym vojskám podarilo prelomiť mestské múry a podpáliť mesto. Do mesta vstupujú cisárske vojská a ich poľný maršal Heister. Z Kežmarku vyháňajú evanjelických kňazov a učiteľov, viacerých predstaviteľov mesta odvádzajú do väzenia. V meste sa žiaľ nachádzali aj prívrženci cisára. Medzi nich patril Martin Dévay, ktorého maršal menoval za nového richtára. A Dévay patrí k tým, ktorí ukazujú prstom na prívržencov Rákócziho. Napokon cisársky súd troch odsúdi na trest smrti sťatím. Je to Jakub Kray, veliteľ mestskej obrany Martin Lány a ďalší bojovník Šebastián Toportzer. Poprava sa konala l6.decembra l7O9. Bezhlavé telá museli ostať na popravisku. Mŕtvoly boli istý čas zahrabané v záhrade rodiny Krayovej a potom len tak pochované na mestskom cintoríne - každý si však všimne, že náhrobné kamene sú už vlastne mimo cintorínskej čiary, akoby vonku z cintorína. Kray, Lány a Toportzer neumreli prirodzenou smrťou. Boli popravení ako zločinci, hoci sa ničím neprevinili. Ale práve preto museli byť v tom čase pochovaní za múry cintorína.
© Nora Baráthová, upravené
Ku keške:
Keška Vás privedie na miesto s názvom Krvavé pole – návršie za hradbami mesta, kde sa pravdepodobne poprava obrancov mesta konala.
|