Geologický vývoj pohoria Vtáčnik
Na západe, severe a severovýchode ohraničuje pohorie Vtáčnik Hornonitrianska kotlina, na východe Kremnické vrchy a Žiarska kotlina. Južným smerom susedia Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec, západným smerom pohorie Tribeč.
Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú.
Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného badenu po panón (16,5 – 8,5 miliónov rokov). Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom badene. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.
Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty badenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom badene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú badenského veku.
Stredná štruktúrna etáž vo vrchnom badene je vlastne výplň kremnického grabenu. Na začiatku vývoja sa v oblasti Vtáčnika aktivoval explozívno-extruzívny vulkanizmus hyperstenicko-amfibolických andezitov, došlo k výstupu extruzívnych dómov v okrajových zlomoch grabenu na západnej strane. Spodná časť grabenu je tvorená lávovými prúdmi bazaltických, pyroxenických a leukokrátnych andezitov, autochtónnych a redeponovaných pyroklastík ako aj epiklastík (ich hrúbka sa pohybuje od 350 do 500 m). Vyššia časť výplne je tvorená 500 metrov hrubým komplexom lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov. Najmladšie výplne sú roztrúsené extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov.
Vrchná štruktúrna etáž prekrýva okrajové zlomy. Je zložená z niekoľkých menších stratovulkánov pyroxenických andezitov. Stratovulkány pri západnom a severozápadnom okraji grabenu (aj vtáčnický stratovulkán) budujú od stredu k okrajom uložené lávové prúdy, pyroklastické brekcie a aglomeráty v oblasti centrálnej a blízkej vulkanickej zóny.
Biely kameň (1135 m n. m.)
Biely kameň je mimoriadne zaujímavý, sčasti bralnatý vrchol v severovýchodnej časti pohoria Vtáčnik. Nachádza sa medzi mestom Handlová a obcou Podhradie. Na východnom úpätí pramení Handlovka a Lutilský potok.
Vrch pokrýva zmiešaný les, no severné a východné svahy tvorí strmo sa zvažujúci skalnatý zráz, predstavujúci prekrásnu ukážku stĺpovitého erozívneho rozpadu lávových prúdov. Veľká časť vrcholu patrí do prírodnej rezervácie Biely kameň, ktorá chráni práve rozpadávajúce sa lávové prúdy. Tento rozpad stále prebieha (niekedy je v lokalite dokonca počuť praskanie), kvôli čomu bralu hrozí odtrhnutie. Prírodnú rezerváciu pokrývajú zmiešané lesy miestami (najmä pod spomínaným skalným amfiteátrom) priam pralesovitého charakteru. Západné a južné svahy klesajú len mierne a pokračujú na sever k Tlstému dielu (1 016 m n. m.) a západ k Jančekovej skale (843 m n. m.).
Z vrcholových častí sa naskytá vynikajúci polkruhový výhľad, možno odtiaľ pozorovať veľkú časť okolitej krajiny od Veľkej Fatry po Štiavnické vrchy.
Niekde som sa dočítal, že vraj plošina pod Bielym kameňom, ako aj mohutné skaly Bieleho kameňa, vznikli prepadnutím sa enormne ťažkej vrcholovej andezitovej plošiny, ale neviem to s určitosťou potvrdiť. Tým sa aj otvára priestor na diskusiu, resp. svoj názor na vznik tejto plošiny napíšte v jednej z úloh tejto earth cache.
Biele veže (1031 m n. m.)
Biele veže sme spolu s ďalšími horolezeckými kamarátmi objavili v roku 2007, pričom sa na moje potešenie ujala moja verzia ich pomenovania podľa ich umiestnenia pod vrcholom Bieleho kameňa. Nachádzajú sa v nadmorskej výške cca 1031 m n. m. (sektor Amfiteáter). Sú tvorené andezitovými vežičkami zoskupenými v blokoch. Skala je na rozdiel od vrcholovej skaly Bieleho kameňa poväčšine pevná a kompaktná, s miestnymi malými zlomami. Príroda v okolí Bielych veží je neskutočne atraktívna, zaujímavá, drsná, s množstvom rôznych skalných útvarov, ako aj prepadlísk a širokých rozostupujúcich sa dier vedúcich snáď niekde do pekla... Čas akoby tu zastal a už chýbajú snáď len dinosaury, pochodujúce po pralesnej plošine pod Bielym kameňom a nad Bielymi vežami, kadiaľ Vás táto earth cache tiež prevedie.
Vďaka vyššej nadmorskej výške a umiestnení v lese (väčšina lezeckých ciest je v tieni) ponúkajú výborné podmienky na lezenie v letných horúčavách. Lezecké možnosti sú tvorené tromi hlavnými sektormi (Amfiteáter, Jánošík, Čučoriec) s výškou veží cca 12 až 18 metrov, v ktorých je momentálne preistených 13 lezeckých ciest. Cesty sú kvalitne preistené novými nitmi, na väčšine z nich je osadená dvojica vrcholových nitov. Cesty sú označené názvami pri nástupoch. V sektore Amfiteáter pod cestou Agrahám Linkol je osadená schránka s knihou. Prosíme zapíšte prelezy aj prípadné názory na istenie a hodnotenie.
V sektoroch sa otvárajú možnosti preistenia ďalších ciest (otvorený priestor pre iniciatívu). Výhľadovo ponúkajú hlavné 3 sektory možnosti pre cca 20 ciest. Mimo hlavné sektory je v okolí nespočet menších vežičiek a celkov vhodných pre ďalšie jednotlivé cesty, prípadne aj menšie školské cesty a bouldre.
Prístup k Bielym vežiam je prehľadne zameraný a popísaný v jednotlivých orientačných bodoch.
Názov cesty Obtiažnosť Poznámka
1. Bhutan ?
2. Agrahám Linkol 6+/7- môže byť spresnené po ďalších prelezoch
3. Modrohríb 5+
4. Klaustrofóbia 5+
5. Zalabené v abolabe 6+/7- môže byť spresnené po ďalších prelezoch
6. Ľavou zadnou 5
7. Panika ?
8. Deštrukcia ?
9. Pyšní a nadutí 6-
10. Cibuľa 5+
11. Čučoriedka ?
12. Čučohustá ?
13. Hmyzák ?
Andezit
Andezity sú výlevnými ekvivalentami dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, menovite andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú. Pravidelnými akcesóriami bývajú apatit, granát, illmenit, olivín a cordierit. Farba andezitov je rôzna, svetlosivá až čierna. Tie, ktoré boli postihnuté premenami sú svetlé, zelenkasté, ružovkasté až fialkasté. Textúru majú všesmernú, ale aj prúdovitú, pórovitú, mandľovcovú. Štruktúra býva väčšinou porfyrická, u mladších andezitov až celistvá. Andezity sú takmer vždy sprevádzané vulkanoklastickými horninami.
Na Slovensku majú andezity a ich pyroklastiká hlavný podiel na stavbe neovulkanických pohorí (Štiavnické a Kremnické vrchy, Vtáčnik, Pohronský Inovec, Krupinská planina, Javorie, Poľana, Slanské vrchy, Vihorlat). Vyskytujú sa na Klenovskom Vepri a v Zemplínskych vrchoch.
Andezity sa používajú ako drvené kamenivo, štet, dlažby, oporné múry a dekoračný kameň.
Stĺpcová odlučnosť lávového prúdu vo vrcholových oblastiach Vtáčnika
Kamenné more
Kamenné more je rozsiahly plošný balvanový pokryv (chaotická kumulácia) na úpätí horských chrbtov a na svahoch. Väčšinou je výsledkom rozpadu skalných odkryvov, postupného hromadenia a gravitačného premiestňovania úlomkov hornín na svahoch. Kamenné moria môžu mať podobu súvislých plôch pokrytých kameňmi či väčšími balvanmi až blokmi, pretiahnutých kamenných prúdov, riek a sute. Delia sa na autochtonné (pôvodné) a na alochtonné (zavlečené z iného miesta). Vznik kamenných morí závisí hlavne na druhu horniny, sklonu svahu a geologických podmienkach (priebeh puklín a bridlicových vrstiev, spôsob odlučnosti a podobne). Kamenná moria vznikali spravidla mrazovým zvetrávaním (tzv. gelivácia) skalných odkryvov v periglaciálnom podnebí starších štvrtohôr (podnebie pred kontinentálnym ľadovcom), avšak pomaly sa vytvárajú i v súčasnej dobe. Úlomky uvoľnené mrazovým zvetrávaním sa vyznačujú ostrými hranami. V menšej miere sa kamenné moria utvárajú podpovrchovým chemickým zvetrávaním, podporeným rozpadom horniny a následným odnosom jemných zvetranín. Kamenné moria s väčšou hrúbkou majú mikroklimatický význam, pretože sa v nich udržuje po celý rok podobná teplota, a tak priestor medzi balvanmi slúži ako úkryt mnohým druhom lesnej zveri a organizmom.
Kamenné more autochtonné:
Vyskytujú sa prevažne na mieste svojho vzniku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a dosahujú hrúbku až desiatok metrov. Za autochtonné sa považuje napríklad andezitové kamenné more (CHPV) pri Malej Lehôtke v Pohronskom Inovci, vzniknuté rozpadom lávového prúdu.
Kamenné more alochtonné:
Kamene sú premiestnené soliflukciou – pôdotokom, „plávaním“ v hlinenom materiály a často prerastené vegetáciou. Práve tieto polia pokladajú niektorí autori za tzv. „pravé kamenné more“, kde sú od seba jednotlivé kamene vzdialené a pokrývajú povrch aspoň z 50%. Ich hrúbka na rozdiel od autochtonných býva veľmi malá, niekoľko desiatok centimetrov až meter. Nachádzame ich skôr na úpätí miernych svahov.
Earthcache úlohy:
1.) Na súradniciach waypointu č. 1 odmeraj v centimetroch rozmer A podľa nákresu na fotke (lezecká cesta "Cibuľa") [andezitové stĺpy obnažených treťohorných vyvrelín].
2.) Na súradniciach waypointu č. 1 (lezecká cesta "Cibuľa") urči farbu andezitu, zaraď ju do farebnej škály zodpovedajúcej andezitu a uveď, aké farby môže andezit vo všeobecnosti mať [andezitové stĺpy obnažených treťohorných vyvrelín].
3.) Na súradniciach waypointu č. 2 zvrchu odmeraj v centimetroch výšku skaly (lezecká cesta "Modrohríb") podľa nákresu na fotke - môžeš použiť napr. špagát, malý kameň a meter [andezitové stĺpy obnažených treťohorných vyvrelín]. POZOR NA NEBEZPEČNÝ TERÉN - VÝŠKU MERAJ Z MALEJ PLOŠINY NAVRCHU LEZECKEJ CESTY, K PLOŠINE PRISTUPUJ ODZADU S MAXIMÁLNOU OPATRNOSŤOU!!!
4.) Na súradniciach waypointu č. 2 (lezecká cesta "Modrohríb") pozorovaním zisti zrnitosť andezitu, zaraď ju do škály zrnitosti zodpovedajúcej andezitu a uveď rozsah zrnitosti, akú andezit môže vo všeobecnosti mať [andezitové stĺpy obnažených treťohorných vyvrelín].
5.) Na súradniciach waypointu č. 3 pozorovaním zisti typ kamenného mora a odôvodni výber konkrétneho typu [kamenné more pod Bielym kameňom].
6.) Na súradniciach waypointu č. 3 odmeraj nadmorskú výšku na mieste označenom na fotke [kamenné more pod Bielym kameňom].
7.) Pod súradnicami waypointu č. 3 sa nachádza veľká plošina pod celými andezitovými skalami Bieleho kameňa. Napíš svoj názor na vznik tejto plošiny.
8.) Dobrovoľná úloha: Prilož k logu fotografiu z Bielych veží alebo Bieleho kameňa.
Logovať môžete ihneď. Vyriešené úlohy č. 1 až 7 mi, prosím, pošlite v správe do troch dní, inak budem musieť log vymazať.
POZOR, TERÉN JE T4,5, V OBLASTI SA NACHÁDZAJÚ STRMÉ KAMENNÉ ZRÁZY, NEBEZPEČNÉ DIERY MEDZI KAMEŇMI A VEĽKÉ DIERY A PREPADLINY NA PLOŠINE NAD BIELYMI VEŽAMI A POD BIELYM KAMEŇOM!!! V TERÉNE SA POHYBUJEŠ NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ, BUĎ NANAJVÝŠ OPATRNÝ!!!
Prajem príjemný zážitok v nádhernom, dramatickom prostredí :)