|
Závadské jaskyne sa nachádzajú v južnej časti Súľovských vrchov, južne od obce Zemianska Závada na západnom svahu vrchu Skálie (714 m). Polohou jaskyne patria do katastrálneho územia obce Horný Moštenec.Veľká Závadská jaskyňa (Veľká temná jaskyňa, 607 m n. m.) dosahuje dĺžku 100 m. Jej hlavná chodba sa vytvorila pozdĺž výraznej tektonickej poruchy.
Na základe výskytu rozličných tvarov vyhĺbených v skalných stenách možno indikovať bývalé hydrografické podmienky a procesy vývoja skúmaných jaskýň. Viaceré oválne skalné tvary, najmä stropné hrnce, menšie dierovité až špongiovité vyhĺbeniny, vyskytujúce sa v oboch jaskyniach, svedčia o freatickej modelácii podzemných priestorov, keď ich úplne vypĺňala voda. Komínovité otvory a evorzné hrnce na povale a stenách sa vymodelovali koróznou a eróznou činnosťou zrážkovej vody. Viaceré takéto vyhĺbeniny sú v Hlavnej chodbe Veľkej Závadskej jaskyne. Navyše na zsz. okraji tejto chodby možno sledovať stropné koryto vytvorené bývalým vodným tokom.
Menšie stropné diery vyhĺbené v Hlavnej chodbe Veľkej Závadskej jaskyne sa vytvorili účinkom zmiešanej korózie. Vidieť ich v miestach miešania sa agresívnych zrážkových vôd presakujúcich pozdĺž spomenutej tektonickej poruchy s viac nasýtenými vodami vyplňujúcimi podzemné dutiny. Vo viacerých výškových pozíciách sa pozorujú skalné tvary, ktoré zodpovedajú koróznej modelácii pozdĺž hladiny podzemnej vody, keď voda vypĺňala iba spodné časti podzemných priestorov. Vo Veľkej Závadskej jaskyni sa epifreatickými bočnými zárezmi zväčšili do šírky spodné časti stien jej hlavnej chodby.
Opísané oválne skalné tvary v jaskyni vznikli koróznou alebo korózno-eróznou činnosťou vody v čase freatického a epifreatického vývoja jaskyne. Strop a steny Veľkej Závadskej jaskyne sú zväčša hladké, pomerne jemne vymodelované, viac-menej iba ojedinele narušené stopami po oddrobení väčších balvanov alebo rútení. Z korózne modelovaných povrchov zväčša vyčnievajú obkorodované výčnelky menej rozpustných stmelených okruhliakov.
Na bývalé rúrovité prúdenie vody vo Veľkej Závadskej jaskyni najviac poukazuje spomenuté stropné koryto, ako aj sčasti oválny tvar jej hlavnej chodby. Vo vzťahu k modelácii jaskýň vodným tokom sa predpokladá vtekanie vôd od západu, t. j. z bývalého menej rozčleneného terénu či z pôvodnej pradolinky smerom dovnútra cez ich terajšie vstupné časti. Do jaskýň sa mohli dostávať aj prívalové záplavové vody, ktoré v podzemí zvyknú vytvárať slepé chodby alebo bočné vyhĺbeniny. Uvažuje sa však aj o toku vody vytekajúcej z podzemia na povrch, ktorá sa v jaskyni koncentrovala zo zrážok.
V Závadských jaskyniach sa typické lastúrovité jamky (scallops), ktoré by jednoznačne poukázali na smer prúdenia bývalých vôd, nepozorujú. V klastokrasových horninách vzhľadom na ich odlišné litologické vlastnosti sú menej vhodné podmienky na modeláciu lastúrovitých jamiek ako vo vápencoch. Z menších oválnych tvarov v Závadských jaskyniach dominujú stropné hrnce a iné slepé dierovité až špongiovité vyhĺbeniny na stropoch a stenách, ktoré sa vytvárali najmä v podmienkach rozptýleného prúdenia či vírenia vôd; tie dlhodobo vyplňovali podzemné dutiny alebo do podzemia krátkodobejšie prenikali v čase záplav. Viaceré, najmä hlbšie skalné diery sú predurčené tektonickými poruchami.
Zdroj:
http://www.speleostrazov.sk/nase_jaskyne/zavadske_jaskyne.htm
|