|
Súľovské vrchy, ktoré zväčša budujú karbonatické zlepence, sú pozoruhodným prírodným celkom Západných Karpát. Známe sú najmä bizarnými skalnými útvarmi a krajinnými scenériami, avšak mnohých odborníkov zaujmú aj zo speleologického hľadiska. V rámci zlepencových Súľovských skál, ktoré sú geomorfologickým podcelkom Súľovských vrchov, sa registruje 38 jaskýň. Najznámejšími jaskyňami sú Šarkania diera, Malá a Veľká Závadská jaskyňa, ktoré dosahujú dĺžku niekoľko desiatok metrov až sto metrov. Oproti jaskyniam vytvoreným vo vápencoch, ktoré v Západných Karpatoch výrazne dominujú, Závadské jaskyne sú vytvorené v litologicky odlišných horninách s viac-menej rozdielnymi vlastnosťami čo sa týka krasovatenia.
Závadské jaskyne sa nachádzajú v južnej časti Súľovských vrchov, južne od obce Zemianska Závada na západnom svahu vrchu Skálie (714 m). Polohou jaskyne patria do katastrálneho územia obce Horný Moštenec.
Malá Závadská jaskyňa (Malá temná jaskyňa) dlhá 45 m je takisto vytvorená pozdĺž výrazných tektonických porúch. Jaskyňa predstavuje horizontálnu jaskyňu asi 80 m nad dnom Temnej dolinky. Sčasti sa skladá z lomených chodieb, ktoré menia smer pozdĺž križujúcich sa tektonických porúch. V sedimentoch uložených na podlahe jaskynných chodieb je množstvo autochtónnych okruhliakov uvoľnených zo stropu a stien následkom rozpustenia, prípadne mechanického rozrušenia tmelu zlepencov, resp. oddrobená zlepencová sutina premiešaná hlinou. Miestami vidieť zrútené bloky zlepencov. Zo sintrových výplní sa vytvorili stalagmity, sintrové náteky na stenách, ako aj krátke stalaktity či sintrové jazierka.
Z litologického hľadiska Malá Závadská jaskyňa predstavuje pozoruhodnú jaskyňu, ktorá sa zaraďuje do klastokrasu. Termínom klastokras sa označuje súbor povrchových a podzemných tvarov a javov, ktoré vznikajú rozpúšťaním zŕn klastických hornín alebo tmelov rôzne spevňujúcich horniny. Ak ide o karbonatické klastické horniny, takéto tvary a javy sa klasifikujú ako semikras. Podobne v prípade Súľovských vrchov sa považujú za polokrasové, t. j. semikrasové javy. Skalné a jaskynné formy v karbonatických zlepencoch Súľovských skál sú na prechode medzi krasovými a pseudokrasovými javmi, pretože rozpúšťanie vápnitého tmelu vedie k rýchlejšiemu rozpadu hornín. Pri vývoji bralových foriem Súľovských skál zohrali určitú úlohu i procesy krasovatenia.
Prvoradým činiteľom modelácie jaskýň bola erózna a korózna činnosť zrážkových vôd. Medzi autochtónnymi sedimentmi sú okruhliaky oddrobené alebo zrútené následkom chemického rozrušovania tmelu. Mechanické zvetrávanie, ktoré sa uplatnilo najmä vo vstupných častiach jaskýň, malo len druhoradý význam. Výrazný vplyv korózie pri vzniku jaskýň usúdil už Bukovinský (1954), pretože ich pomerne mohutná a bohatá sintrová výplň sa mohla vytvoriť iba v dobre rozpustných karbonatických zlepencoch.
Závadské jaskyne sa z hľadiska genézy do určitej miery odlišujú od jaskyne Šarkania diera situovanej SV od Súľova na západnom svahu Roháča (803 m), ktorá sa údajne vytvorila prevažne mechanickým zvetrávaním, avšak takisto za spolupôsobenia presakujúcich zrážkových vôd. Tieto postupne rozpúšťajú a uvoľňujú vápnitý tmel. Z dôvodu veľkej drobivosti zlepencov sa v jaskyni nemôžu vytvoriť sintrové náteky väčších rozmerov.
Zdroj:
http://www.speleostrazov.sk/nase_jaskyne/zavadske_jaskyne.htm
http://www.vypadni.sk/sk/mala-zavadska-jaskyna
|