Vrch Sixova stráň leží na okraji Štiavnických vrchov nad slobodným královským mestom Saxones de Carpona. Slobodné královské mesto bolo obchodnou križovatkou na cestě via magna spájajúcej Krakov a Budín a nemenej dôležitou druhou cestou medzi kláštorom na Bzovíku a Banskou Štiavnicou. Bohaté obchodné styky spolu s objavením drahých kovov v Štiavnických vrchov stálo za rozmachom mesta, ale aj dlhotrvajúcími vojnami počas tureckého nebezpečenstva, morom aj hladomorom.
Pomenovanie Sixova stráň sa zrejme týka rodiny Sixajovcov (Sixa, Sixay...), ktoré sa vyskytuje v daňových registroch (bez uvedenia funkcie atp.) v rokoch 1693, 1696 a aj v nasledujúcich. Okrem toho, že boli mešťanmi mesta, nevieme aké mali zamestnanie, prípadne ešte aj nejaké funkcie v meste, magistráte. V starších záznamoch, je uvedený iba ich stav vdova, vdovec. To čo však vieme na 100% je, že Carpona bola v tomto čase europskym centrom bosoráckých procesov.
Sixova stráň druhé zastavenie - kamenný trón
Piateho decembra 1484 vysiela pápež Inocenc VIII. do Porýnia dvoch dominikánskych teológov a inkvizítorov z Kolína, Jacoba Sprengera a Heinricha Institora, aby tam vyšetrili prípady čarodejníctva a vyčistili územie od satanových posluhovačov. o dva roky na to vydávajú obaja autori obsiahli, azda najznámejší inkvizičný spis Malleus maleficarum, u nás známy ako Kladivo na čarodejnice, základnú príučku na boj proti čarodejníctvu a vymetaniu diabla, súvislý popis všetkých dovtedajších skúseností s praktikami a skutkami čarodejníkov a bosoriek.
Vďaka vynálezu kníhtlače sa do Európy dostávalo v porovnaní s predošlým stredovekým obdobím veľké množstvo Kladiva na čarodejnice, pretože vo svojej histórií bolo evidovaných až neuveriteľných 34 vydaní, posledné tri ešte na konci 17. storočia. Spolu mohlo byť v Európe približne 30 000 exemplárov knihy, čo ju dostáva medzi tlačenou novovekou literatúrou na druhé miesto hneď za Bibliou. Postupne sa v európskych dejinách vymkli inkvizičné súdy spod cirkevných rúk a boli v mnohých prípadoch nahradzované svetským súdom. Inak tomu nebolo ani v kráľovskom meste Krupine.
Nuž, a čo som na Sixovej stráni videl a vraj aj počul? Neostáva Vám iné, ako sa ísť sami presvedčiť. Na miesto zelenej masti odporůčam aspoň 50m lana, sedák, karabiny ... atd.
Nepreceňujte svoje sily a rešpektujte terén T5!
Odlov tejto keše je na vlastné nebezpečie!
Sixova stran #1#, Sixova stran #2#,Sixova stran #3#, Sixova stran #4#, Sixova stran #5#, Sixova stran #6#,
Literatura: LUKÁČ, Miroslav a kol.: KRUPINA – MONOGRAFIA MESTA.: Vydalo Štúdio HARMONY pre Mesto Krupina v roku 2014. 256 s. ISBN 978-80-971624-5-0.