Ešte stále tu máme generáciu odchovanú na Mayovkách a westernových príbehoch. Do jedného takého westernového údolia vás pozýva
sedem statočných.
Tématickým oblečením zapadnete medzi nás starousadlíkov. Na bezpečnosť bude dohliadať miestny šerif, aby vyriešil prípadné spory a šarvátky medzi Apačmi a kovbojmi. Možno príde aj známa Dr. Quinn, Medicine Woman a Byron Sully, ak v Colorado Springs nevypukne epidémia. Najmenší možno stretnú aj kovboja Woodyho...
Kedy?................1.9.2018
O koľkej? ..........11:00 (min.30 min)
Divoký západ je zmesou histórie, mýtov, legiend a hrdinov, z ktorých jedni bránili dobro a druhí proste len vraždili. Lenže ten mix bol namiešaný presne tak akurát, aby na seba upútal pozornosť zvyšku sveta. Pritom tu tiekli hektolitre krvi pri zrážkach kovbojov, Indiánov, vlády a obchodníkov. Korene Divokého západu vedú až na začiatok 19. storočia. Keď bola osídľovania Amerika, dialo sa tak najprv od východu, pretože tam prichádzali lode z Európy s prvými osadníkmi. Väčšinou išlo o poľnohospodárov a pasákmi kráv, ktorí tu chceli skúsiť začať nový život.
Málokdo se odvážil
Na západ si okrem nich najprv trúfol málokto. Bol to neprebádaný kraj, v ktorom žili Indiáni, tiahla tadiaľ obrie stáda bizónov, žila tu divoká a nebezpečná zvieratá. Ako prvý sa sem vydávali najrôznejší dobrodruhovia. Putovali po stopách bizónov, pretože tí neomylne vyšliapal tie najlepšie cesty naprieč Amerikou.Keď tu bolo bielych mužov oveľa viac, začali bizóny vybíjať a počas niekoľkých rokov ich zostala len hŕstka. Po prériách sa vraj váľalo toľko ich vybielených kostier, že vyzerali ako zasnežené. V roku 1894 vláda začala bizóny zákonom chrániť a postavila pre nich rezervácie, ktoré existujú dodnes.Okrem bizónov, ale bieli muži, ako im hovorili Indiáni, vybíjali všetkých, ktorí im stáli v ceste pri dobývaní západu. A tak skoro vedľa bizónov prišli na rad aj Indiáni. Podobne ako Nemci za druhej svetovej vojny vyhladzovali ľudí židovského pôvodu, aj Američania chceli vymazať z mapy a budúcnosti celý národ. Aj z Indiánov nakoniec zostala len hŕstka, aj tú potom vláda začala chrániť a podobne ako pre bizóny, aj pre nich zriadila rezervácie, ktoré tiež existujú dodnes.
Kolty prekliato nízko
Tiekli tadiaľ potoky krvi, život tu bol drsný, kolty a pušky boli zákon. Z obyčajných honcov kráv sa stávali pištoľníci, pretože len so zbraňou v ruke alebo vďaka tvrdým pästiam sa tu dalo prežiť.Niet divu, že práve na takomto mieste sa rodili legendy ako huby po daždi. Kovboji a pištoľníci, salóny a rodea, úplatní šerifovia, banditi, ktorí prepadali dostavníky a neskôr aj prvé železnice. Životy týchto mužov by sa inde na svete odohrali úplne inak. Ale na Divokom západe sa z nich stávali zvieratá, ostrieľaní chlapíci s koltami prekliato nízko.Neboli to ale len kravy či pôda, o čo sa bojovalo. Keď v roku 1848 vypukla tzv. Zlatá horúčka, tiekla krv hlavne kvôli tomuto vzácnemu kovu. Preto tiež Mark Twain ére Divokého západu hovoril Pozlátené časy
Zlatá horúčka
Prvé zlato našiel istý Johann Sutter na svojich pozemkoch v Kalifornii. Vzal ďalších chlapov a s lopatami sa vydali po okolí, aby zistili, či by ho tu nemohlo byť viac. A bolo, za chvíľu sa sem začali schádzať davy ľudí z blízkych miest.Obchodníci opúšťali svoje obchody, námorníci chceli vyraziť tiež, a tak kapitáni zavelil odraziť lode od brehov, ale námorníci v túžbe po blýskavom mamone skákali cez palubu. Zlatá horúčka posadla aj Európanov. Napomohla tomu aj propaganda. La Presse vtedy napríklad napísal: "V obrovských zlatonosných oblastiach nie je ani meter štvorcový pôdy, ktorý by neobsahoval zlato ... Prítoky Sacramenta vyplavujú toľko zlatého piesku, že stačí do nich ponoriť sito a vyberať ho."Aj keď takýto opis situácie bol určite prehnaný, zlata bolo na Divokom západe naozaj veľa. Američania spočítali, že za 118 rokov vyviezli zlata za 7,7 miliardy. Tam, kde zlato došlo, zostávali po ľuďoch tzv. "Mŕtve mestá", mnohé na západe USA stoja dodnes.
Najslávnejšia éra Divokého západu
Najväčšiu slávu Divokého západu ale prinieslo krátke obdobie od roku 1865, kedy skončila občianska vojna Severu proti Juhu, až do konca 80. rokov. Občiansku vojnu vyvolal v roku 1861 nástup k moci republikánskeho prezidenta Abrahama Lincolna, muža zo Severu, ktorý bol proti otroctva na juhu a chcel rozdávať voľnú pôdu. Oboje juh naštvalo a vojna bola tu.Vyspelejší Sever nad zaostalým Juhom zvíťazil, otroctvo bolo zrušené, ľuďom sa rozdávala voľná pôda. Po tejto vojne v roku 1865 sa začala písať najslávnejšia éra Divokého západu.Po konci občianskej vojny totiž štáty na Severe hladovali, a tak im honáci kráv hnali z Juhu stáda dobytka, aby mali čo jesť. Kovboji, ako sa honákom hovorilo, hnali stáda po tzv. Dobytčích chodníkoch k najbližšej železnici, po ktorej potom kravy rozvážali do hladujúcich krajín. Taká cesta mohla byť dlhá aj 1600 kilometrov.
Tvrdí chasníci
Kovboji museli kravy ochrániť nielen pred divou zverou, ale hlavne pred banditami a Indiánmi. Krava bola veľký majetok, veľa jedla a kovbojom tak išlo vlastne neustále o život. Museli sa vedieť biť, museli skvele strieľať, byť chladnokrvní a nikomu neveriť.Takže nie je divu, že keď taký chlapík zrovna nemal prácu, robil to, čo mu išlo najlepšie. Vraždil, lúpil, zabíjal, bil sa, opíjal. Krajom sa túlali vrahovia ako Billy Kid, Jesse James, Calamity Jane. Poriadok tu zavádzali šerifovia, treba slávny a poctivý Wyatt Earp.Slávu Divokého západu predvádzal po celom svete vo svojej show aj slávny Buffalo Bill. V jeho jazdecké revue zvanej Wild West Show vystupovalo mnoho kovbojov, Indiánov, mustangov aj pištoľníkov, predvádzali tú Divoký západ tak, ako vyzeral. Buffalo Bill so svojou šou dvakrát obišiel zemeguľu, zastavil sa dokonca aj u nás.
Zdroj:
http://magazin.cz/pro-muze/2206-jak-se-psala-historie-divokeho-zapadu
|