Táto keška vám pripomenie minulosť našich predkov . Pojednáva o bytostiach ktoré uctievali naši predkovia konkrétne o Rusalke. Treba si preložiť text a v ňom nájsť súradnice kešky je písaný v hlaholike prvom našom písme ktoré tu prišlo i s kresťanstvom vyhnať bohov našich predkov. Keďže hlaholika nepoznala niektoré dnešné písmená v texte nájdete aj niečo z latinky a ešte jedna informácia, hlaholika nemala čísla ale niektoré písmená mali číselnú hodnotu ja som súradnice napísal slovom.
• Parom – najdôležitejší slovanský boh, ktorý vládol ostatným. Bol bohom blesku, hromu, búrok a vojny. V mnohom sa podobal na boha Thora germánskej mytológie, kde mal určitú podobnosť aj v sekere. Tá bola jeho symbolom, kým symbolom Thora bolo kladivo. Perún vytváral blesky pomocou dvoch mlynských kameňov. Obetovali mu býka a len výnimočne aj ľudské obety.
• Chors – boh nejasného zasvätenia, spájaný so Slnkom a inokedy s Mesiacom
• Simargel – posol bohov, ktorý má byť prostredníkom medzi nebom a zemou.
• Mokoš – zosobnenie Matky zeme je zároveň bohyňou plodnonosnej sily a úrodnosti. Počas osláv jej sviatku si prišli na svoje milovníci sexu. Sexuálne oslavy boli totiž vecou tradícií a povinnosti, ktorá nepochybne lákala viacero generácií. Uctievali ju prevažne východní Slovania.
• Svarog – je jedným z najstarších a najvýznamnejších staroslovanských bohov. Bol bohom Slnka a ohňa, taktiež často zobrazovaný ako boh tepla. Mal zhotoviť nebeský kotúč, čiže Slnko, v kováčskej vyhni. Je akousi obdobou gréckeho Hefaistona a ľuďom mal zoslať kliešte, cenný nástroj pri obrábaní kovov. Na jeho miesto neskôr mali nastúpiť v niektorých západných oblastiach jeho syn Svarožič, a na východe Dažbog.
• Radegast – pre každého Čecha a Slováka je to prioritne značka piva, pre každého Moravskoslezáka je to kopec a pre každého Slovana to bol Boh. Predpokladá sa, že šlo o iné meno pre Svarožiča. Malo ísť zrejme o boha úrodnosti a hojnosti. Hovorilo sa, že jeho helma je z býčej hlavy, no zasväcovali mu diviaky.
• Zirnitra – pre srbských Slovanov boh kúziel v podobe draka.
• Živa – bohyňa života a životnej sily tiež nazývaná ako Siwa, Živena, alebo Rašiva, dáva život rastlinám aj zvieratám. Jej matkou je Mokoš a sestrou Morena.
• Morena – Jedna z najväčších zaujímavostí klasických slovenských tradícií, ktoré sú dodnes spojené so slovanským náboženstvom, je spomínanie Moreny v mnohých pesničkách a tradíciách. Vynášanie Moreny, bábky zo slamy, či látky a jej hádzanie do vody či z mosta do rieky na jar, je symbolom konca jej vlády. Vládla totiž smrti a zime. Po jej vláde prišla vláda bohyne Vesny.
• Vesna – bohyňa jari, mladosti a života zaháňala Morenu a prinášala oživenie zmrznutej prírody a oživovala všadeprítomnú zeleň. Bola jej zasvätená breza. Informácie o nej sa zachovali len ak v našich končinách a aj o nich sa nedá povedať, že ide s istotou o pôvodnú postavu, prípadne či sa naozaj volala Vesna.
• Veles – bol bohom čried, ochranca pastierov a bol jedným z najstarších bohov Slovanov vôbec. Pre niektoré národy bol bohom podsvetia.
• Trihlav – je mladším bohom, ktorý bol vyznávaný len v niektorých oblastiach západných Slovanov. Každá z hláv symbolizovala nebo, zem alebo podsvetie a mal vysoký význam najmä v oblasti okolo súčasného severozápadu Poľska.
• Belboh – bol bohom dňa a denného svetla, zasvätená mu bola biela farba, ale tiež dni letného slnovratu, kedy je deň dlhší ako noc.
• Černoboh – bol bohom noci, čiernej farby a zla. Bol Belbohovým bratom a zasvätené mu boli dni zimného slnovratu. Bratia počas roka spolu zápasili, v lete vyhrával Belboh, v zime Černoboh.
• Flin – lokálny boh v oblasti Srbska, kde plnil úlohu boha znovuzrodenia.
• Jarilo – boh vyobrazený ako mladý šťastný muž, ktorý vládne plodnosti a jarnému slnku. Patrí medzi mladších bohov, a pochádza z oblastí Pobaltia.
• Karevít – je ochrancom starobylého mesta Charenza z ostrova Rujana. Jeho vyobrazenie je komplikovanejšie. Pokiaľ je zobrazovaný ako jediná postava, má dve tváre a jeho telo dopĺňajú časti tiel z vola a kohúta. Ak je s bohom Rujevítom, má hláv šesť z toho dve ženské a na hrudi leviu hlavu.
• Rujevít – je ochrancom ostrova Rujana a je vyobrazovaný s až siedmymi tvárami a siedmimi mečmi s ôsmym v pravej ruke. Ďalšími bohmi na ostrove Rujana sú Porevít a Porenut, ktorí plnili taktiež úlohu ochrancov, hoci len ochrancov miest.
• Simargl – jeho funkcia je nejasná. Hoci sa nám zachovala o ňom zmienka, pre podobnosť výrazu z iránskeho jazyka sa dozvedáme o možnej spojitosti s démonom podobným psovi, ochrancovi rastliny. Môže však ísť o dvoch bohov a to Sima a Rgla, čo by mohlo znamenať dobytok a obilie. Druhá možnosť je viac pravdepodobná aj vzhľadom k veľkému významu obilia pre Slovanov.
• Devana – Perúnova dcéra, ktorej malo byť zasvätené nebeské svetlo a lokálne zasvetené aj to denné. V podobe zlatovlasého dievčaťa na zlatej stoličke si ju predstavujú zrejme skôr etnológovia a historici. Ide o predpokladanú bohyňu.
Víly – víly pozná mnoho mytológií. Aj Slovanská, kde sa však úloha a vznik víly môže zásadne líšiť. Kým u nás sú víly dievčatá, ktoré zomreli po zasnúbení ale pred svadbou, v iných slovanských krajinách to mohli byť aj ľahkomyselné dievčatá. Tie u nás obývali vodné plochy, alebo lesy, venovali sa tancu, oplývali krásou a mohli sa strácať a objavovať. Víly sa objavovali aj v blízkosti hrobov. Víly boli vždy dlhovlasé dievčatá s bielymi šatami. Rozlišujeme dobré a zlé víly. Ľudia si ich snažili nakloniť. Rastlinou, ktorá im bola zasvätená je dodnes cenená materina dúška.
Rusalky- prelož si :)
Kostej alebo Koščej – bytosť škaredého vzhľadu, ktorá bola zosobnením zla a vônec nebezpečného stretnutia. Obávali sa ho najmä ženy. Jeho meno je odvodené od slova kosť, pretože malo ísť o postavu kostnatého vyziabnutého veľmi škaredého nebezpečného starca. Nemožno ho zabiť, pretože jeho život je ukrytý v hlavičke ihly, ktorá je ukrytá vo vajci, to je ukryté vo vtákovi, ten zaas v zajacovi, ten v železnej truhlici a tá má byť zarastená v silnom dubovom kmeni, ktorý rastie na ostrove
Bujan. Raj posledného odpočinku menom Bujan Germáni mali Valhalu, Gréci svoje podsvetie, Slovania mali Bujan. Bájny ostrov, ktorý sa zjavoval a objavoval na rôznych miestach je akýmsi záhrobím pre Slovanov, kde končia duše mŕtvych a aj tých, ktorí sa nestihli narodiť.
