Okresné mesto Svidník leží v severnej časti Nízkych Beskýd, na nivnej terase pri ústí rieky Ladomirky do Ondavy v nadmorskej výške okolo 230 m. Obec vznikla roku 1944 zlúčením dvoch obcí - Nižný Svidník, ležiaci pri ľavom brehu Ladomirky a Vyšný Svidník, ležiaci pri pravom brehu Ondavy.
Stopy o osídlení Svidníka a jeho okolí sú zreteľné už v praveku. Sú to nálezy mamutích klov a zubov a kamenného sekeromlatu z mladšej doby kamennej. Roku 1992 pri rieke Ondava pri Svidníku bol nájdený strieborný denár z čias cisára Marca Aurélia (r.161-180), čo dokazuje existenciu starovekej jantárovej cesty prechádzajúcej cez Svidník.
V polovici 18. storočia význam Svidníka vzrastá, pretože sa stáva sídlom tretieho okresu Makovického panstva. Jeho majetky vlastnili Erdődyovci a Szirmaiovci. Svidník bol neskôr aj sídlom slúžnovského okresu.
Zemepisná poloha Svidníka a jeho okolia v pohraničnom pásme bola príčinou, že jeho obyvateľstvo sa neraz ocitlo vo víre zlomových udalostí. Väčšinou pokojný Dukliansky priesmyk, slúžiaci ako obchodný tranzit, ukázal občas aj odvrátenú tvár. Po jeho cestách prechádzali vojenské vozy so zbraňami a vojskom. Na jar 1799 prechádzali cez Svidník do severného Talianska ruské vojská pod vedením generála G. L. Rebindera. V marci 1800 to boli kozáci Suvorovovho vojska a ako dokazuje i pamätná tabuľa na budove, v ktorej sídlia úrady štátnej správy, v roku 1806 pobudli v obci vojská generála Kutuzova.
Veľmi kruté voči miestnemu obyvateľstvu bolo devätnáste storočie. Po neúrodných rokoch vypukla cholera. Nepriaznivé hospodárske pomery a bieda boli v poslednej tretine 19. storočia hlavnými príčinami hromadného vysťahovalectva na Dolnú zem i do zámoria.
Situácia sa ešte zhoršila v období prvej svetovej vojny, kedy ustupujúce jednotky cisársko-kráľovskej armády podpálili Svidník.
Po prvej svetovej vojne Svidník a okolité obce patrili medzi najbiednejšie v republike. Košikárstvo, podomový obchod, ani ďalšie drobné činnosti na obživu nepostačovali. Svidník a jeho okolie zachvátila ďalšia vysťahovalecká horúčka.
Dlhé roky tu pôsobil národný buditeľ A. I. Pavlovič. Národnostne sa obyvateľstvo i v rokoch najtuhšej maďarizácie hlásilo vo väčšine k rusínskej (ruskej) národnosti. V roku 1930 sa k tejto národnosti vo Vyšnom Svidníku prihlásilo 61% a v Nižnom Svidníku až 85% obyvateľov. Čiastočne sa zlepšili aspoň možnosti spoločensko-kultúrneho rozvoja. V roku 1932 bola vo Vyšnom Svidníku otvorená meštianska škola. Aktivitu vyvíjal spolok A. Duchnoviča.
Príslovečná bieda, zaostalosť a chudoba však sprevádzali obyvateľstvo tohto regiónu až do skončenia druhej svetovej vojny. Nie každú dedinu či mesto postihlo toľko vojnových hrôz počas oboch svetových vojen ako Svidník. Dukla a samotné mestečko Svidník sa stali natrvalo symbolom obetí druhej svetovej vojny.
Historické boje z konca druhej svetovej vojny tu pripomína Pamätník Sovietskej armády a Vojenské múzeum vo Svidníku s rozsiahlym prírodným areálom Pamätníka Československej armády na Dukle, národnou kultúrnou pamiatkou.
Od roku 1956 sa v miestnom amfiteátri každoročne konajú Slávnosti kultúry Rusínov – Ukrajincov Slovenska. V meste sídli SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry. Jeho súčasťou je skanzen a galéria Dezidera Millyho. Z unikátneho súboru východoslovenských drevených kostolíkov (cerkví) sa 12 národných kultúrnych pamiatok nachádza v blízkosti Svidníka. Najstaršou sakrálnou pamiatkou v meste je gréckokatolícky chrám z druhej polovice 18. storočia. V roku 1994 bol vybudovaný nový pravoslávny chrám a roku 1996 dokončený rímskokatolícky kostol.
Povojnové obdobie je v znamení intenzívneho rozvoja celého svidníckeho regiónu. Postavilo sa mnoho objektov občianskej vybavenosti, rodinných domov, bytov i významné priemyselné závody. Spriemyselnenie znamenalo pre obyvateľstvo fakt, že jeho celoživotným údelom už nie je len práca na poli a v lesoch. Výstavba odevných závodov, strojárskych závodov potravinárskeho priemyslu, viacerých podnikov miestneho významu a zariadení služieb urýchlili rast mestečka. Vybudovali sa nové školy a moderná nemocnica, nesúca meno čestného občana Svidníka, armádneho generála Ludvíka Svobodu.
Keď v roku 1948 mal zlúčený Svidník 1037 obyvateľov, v roku 1991 to bolo už 11520 obyvateľov. Dnes je mesto Svidník administratívnym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom okresu.
V meste sa nachádza Slovenské národné múzeum - Múzeum ukrajinskej kultúry, jedinečné, špecializované a najstaršie národnostné múzeum na Slovensku. Jeho súčasťou je skanzen ľudovej architektúry so vzácnym dreveným chrámom a Galéria Dezidera Millyho, ktorej dominantou je súbor ikon, patriacich medzi najstaršie zbierkové predmety múzea.
Autentické fotografie a nálezy z bojov, osobné pamiatky a rôzne druhy zbraní dokumentujú vo Vojenskom múzeu kapitolu vojnových dejín. Súčasťou múzea je Pamätník Sovietskej armády a cintorín vojakov, ktorí padli v bojoch o Dukliansky priesmyk.
K najnavštevovanejším miestam patrí rozsiahly prírodný areál Pamätníka Československej armády na Dukle, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a historické skvosty – sakrálne, murované a drevené chrámy východného obradu nachádzajúce sa v blízkosti Svidníka.
The district town of Svidník lies in the northern part of the Low Beskyds, on a floating terrace at the mouth of Ladomirka river to Ondava river at an altitude of about 230 m. The village was founded in 1944 by the merger of two villages - Nižný Svidník, lying at the left bank Ladomirka and Vyšný Svidník, lying at the right bank of Ondava.
The traces of Svidnik settlement and its surroundings are evident already in the foreground. These are the findings of mammoth claws and teeth and stone axillomate of the early Stone Age. In 1992, at the Ondava river near Svidník, a silver denier from the time of Emperor Marc Aurélia (161-180) was found, proving the existence of an ancient amber road passing through Svidník. 
In the middle of the 18th century, the importance of Svidnik is growing, because it becomes the seat of the third district of Makovický state. His possessions were owned by the Erdődy and Szirmai. Svidnik was later also the seat of the Slupsky district. The geographical location of Svidnik and its surroundings in the border zone was the reason why its population did not find itself in the belief of breaking events. The mostly peaceful Dukliansky Pass, serving as a commercial transit, has occasionally shown a turned face. On his journeys, the military wagons were carrying arms and troops. In the spring of 1799, a Russian troops crossed Svidnik to northern Italy under the command of General G. L. Rebinder. In March 1800, they were the cowboys of Suvorov's army and, as evidenced by the commemorative plaque on the building where the state administration offices reside, in 1806 the army general Kutuzov stayed in the village.
Very cruel to the local population was nineteen centuries. After the barren years, cholera broke out. In the last third of the 19th century, unfavorable economic conditions and misery were the main causes of mass emigration on the Lower Land and the Overseas.
The situation worsened even during the First World War, when the retreating units of the Imperial-Royal Army burned Svidnik. After the First World War, Svidník and the surrounding villages belonged among the most inhabited in the republic. Busy shop, street shop, or other minor activities were not enough to support. Svidnik and its surroundings were caught by another emigration fever.
For a long time, the national aviator Pavlovic worked here. The nationality of the population even in the years of the most severe Hungarianization was reported mostly to rusin nationality. In 1930, 61% were declared for this nationality in Vyšný Svidník and 85% of the population in Nižný Svidník. In part, at least the possibilities of socio-cultural development have improved. In 1932 a town school was opened in Vyšný Svidník. The activity was developed by A. Duchnovič. Repatriated poverty, backwardness and poverty have been accompanied by the population of this region until the end of the Second World War. Not every village or town has suffered so much warp horrors during the two world wars as Svidnik. Dukla and the town of Svidnik became a permanent symbol of the victims of the Second World War. Historical battles from the end of the Second World War are commemorated by the Soviet Army Monument and the Military Museum in Svidník with the extensive natural area of the Memorial of the Czechoslovak Army at Dukla, a national cultural monument.
Since 1956, in the local amphitheater there are annually celebrations of the Ruthenian - Ukrainians culture of Slovakia. In the town of SNM - Museum of Ukrainian Culture. It features a museum and gallery of Dezider Milly. From a unique collection of East Slovak wooden churches (cerkvi), 12 national cultural monuments are located near Svidník. The oldest sacred monument in the city is the Greek-Catholic church from the second half of the 18th century. In 1994, a new Orthodox church was built and a Roman Catholic church completed in 1996.
The post-war period is marked by the intensive development of the entire hilly region. There are many civic amenities, family houses, apartments and major industrial plants. Industrialization meant for the population the fact that his lifetime is no longer just work in the field and in the forests. The construction of garments, machinery of the food industry, several local businesses and service facilities accelerated the growth of the town. New schools and a modern hospital were built, bearing the name of an honorary citizen of Svidnik, Army General Ludvík Svoboda.
When in 1948 Svidník merged 1037 inhabitants, in 1991 it was 11520 inhabitants. Today, the town of Svidník is the administrative, cultural, recreational and sports center of the district. In the city there is the Slovak National Museum - Museum of Ukrainian Culture, the unique, specialized and oldest national museum in Slovakia. It features a folk architecture sculpture with a precious wooden temple and a gallery of Dezider Milly, which features a collection of icons belonging to the oldest collections of the museum. Authentic photographs and finds from fights, personal memorials, and various types of weapons document the Military Museum's chapter of war history. Part of the museum is the Soviet Army's Monument and the cemetery of the soldiers who fought for the Dukla Pass. The most visited places include the extensive natural area of the Czechoslovak Army Memorial at Dukla, which is a national cultural monument and historical treasures - sacral, brick and wooden churches of the eastern ceremony located near Svidník.