Lahár
Lahár, občas nazývaný krátko lahar (niekedy trochu nesprávne aj bahnotok) je polotuhá zmes, pozostávajúca z vody, úlomkov hornín, sopečného popola a prachu, ktorá býva sprievodným javom pri sopečných erupciách. Laháry sú veľmi nebezpečný sopečný fenomén, možno nebezpečnejší ako samotná tečúca láva, pre ich veľkú pohyblivosť (môžu dosiahnuť rýchlosť až niekoľko desiatok metrov/s), čo v kombinácii s veľkým objemom presunutej sa masy (najväčšie lahárové teleso malo hrúbku 140 m) má zničujúce účinky na všetko, čo im stojí v ceste.
Lahár zo sopky Pinatubo na Filipínach.
Príčinou vzniku laháru môže byť napr. roztopenie snehovej pokrývky sopky prebiehajúcou erupciou; kombinácia silných zrážok s nespevneným vulkanickým materiálom; zemetrasenie, ktoré rozvibruje a uvoľní sopečný popol usadený na svahu sopky...
Detail štruktúry laháru.
Lahár je charakteristický tým, že v jeho stavbe možno nájsť rôznorodý materiál, od jemného bahna, cez piesok až po masívne balvany s objemom niekoľko metrov kubických. Materiál je nevytriedený, už na pohľad pôsobí chaoticky.
Stratovulkán Vtáčnik
Vtáčnik je sopečné pohorie, ktorého hlavná aktivita prebiehala v geologickom období sarmat, čo bolo približne pred 14 miliónmi rokov. Sopečné produkty z tohto obdobia pokrývajú približne 60 % územia pohoria a dosahujú hrúbku až 600 metrov. Vtáčnický stratovulkán mal svoju centrálnu zónu približne v závere Kľakovskej doliny, jeho stavbu tvoria vrstvy lávových prúdov a vrstvy pemzy, tufov a popola. V oblasti Cígľa sa vyvinuli aj parazitické kužele.