Dubovica

leží v severozápadnej časti Šarišskej vrchoviny v doline dubovického potoka, pravého prítoku Torysy, 2 km južne od centra mesta Lipany. Nadmorská výška v strede obce je 420 m n. m. a v chotári 381 – 1028 m n. m. Zväčša odlesnený chotár na vyššej pahorkatine a rozčlenenej hornatine tvorí centrálnokarpatský flyš. Prevládajú hnedé lesné, miestami oglejené, menej hnedozemné a nivné karbonátové pôdy. Kataster obce má rozlohu 1680 ha. Katastrálne susedí s obcami Renčišov, Ďačov, Lipany, Vysoka  a Rožkovany.
V súčasnosti rastie význam obce ako strediska cestovného ruchu vďaka neďalekej rekreačnej oblasti Dubovica – Žliabky s výbornými podmienkami pre chatárov a zimné športy. Rímskokatolícky kostol bol postavený v 13. storočí. Najvzácnejšou hnuteľnou vecou v kostole je gotický kalich. Obec spravuje Základnú školu s Materskou školou. Dejiskom kultúrnych akcií v dedine je spravidla kultúrny dom. Vedenie obce venuje dostatočnú pozornosť rozvoju športových aktivít. Obec je splynofikovaná, má vlastný vodovod a kanalizácia je napojená na čističku odpadových vôd. Rozvoj cestovného ruchu v obci sa prejavil aj zriadením stravovacích a ubytovacích zariadení.

Pred rokom 1278 časť majetku Dubovice odpredal zeman Budhko Tekulovcom, ktorým od roku 1278, ako to potvrdzuje listina kráľa Ladislava IV. patril celý dubovický chotár. Písomnosti z 13.-16. storočia uvádzajú našu obec pod názvom DOBÓU a DOBÓ. Je to maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu, koreniaceho v slove dub. Svedčí o tom, že polia a sídlisko vzniklo na mieste vyklčovaného dubového lesa. Dubovické polia a sídlisko vzniklo rozšírovaním polí a budovaním nových osád obyvateľmi ešte starších susedných dedín. Obec Dubovica vznikla v 11.-12. storočí.

Symboly

Z historických dokumentov vyplýva, že obec Dubovica vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou na miestach vytvorených po vyklčovaní dubov. Či je tomu naozaj tak, sa môžeme len domnievať, no v každom prípade Dubovica ako taká už od svojich prvopočiatkov má veľmi blízky vzťah k tomuto stromu, ktorý sa neodráža len v samotnom názve obce, ale bol stvárnený aj v oficiálnej pečati obce. Na zachovaných listinách zo stredoveku bola obecná pečať vyobrazená ako dva dubové stromy s okrúhlym obtekajúcim latinským nápisom znamenajúcim v preklade „pečať obce Dubovica“. V neskorších obdobiach – pred r. 1900 bola pôvodná dubovická pečať zrejme pod maďarizačnými štátotvornými tlakmi nahradená novou pečaťou v ktorej už dominujú namiesto stromov – dubov len dva dubové výhonky.  Takéto „zmladzovanie“ obecných symbolík vtedajšou úradnou mocou bolo charakteristické hlavne v starých slovanských osídleniach, ktoré mali svoju pôvodnú slovenskú históriu a dokladovaný slovenský pôvod. Originálne staré, pevné, trváce stromy (rozumej: s vlastnou históriou)  boli nahradené mladými výhonkami, teda práve zasadenými ratolesťami.  Nebyť toho, že v obci sídlili páni maďarského rodu, ktorí mali v prídomku svojich mien „z Dubovice“, možno predpokladať, že zmena obecnej symboliky by sa bola udiala v oveľa tragickejšej forme.

Vyššie uvedená „vynovená“ podoba sa stala základom pre vyhotovenie súčasného erbu obce Dubovica.  Tento kopíruje uvedenú pečať z konca 19. storočia. Na bielom pozadí symbolicky z trávnatej pažite vyrastajú dva dubové výhonky. Tak pažiť ako aj výhonky sú vyhotovené v zelenej farbe. Umiestnené sú na štíte tzv. uhorského tvaru. Podobne aj obecná vlajka pozostáva z bieleho pozadia, avšak dva dubové výhonky sú nahradené dvomi vodorovnými zelenými pruhmi. Základom súčasnej obecnej pečate je v podstate obecný erb v pečatidlovej podobe.

Dňa 20. februára 1998 Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR posúdila a odporučila na schválenie používanie týchto obecných symbolov.