Na náučnom chodníku Benediktínskymi cestami sa nachádzajú dve výhľadové miesta. Keška je venovaná jednému z nich, podľa mňa tomu lepšiemu, s krajšími výhľadmi, príjemnejším pohodovejším posedením. Nájdete tu aj tri kríže podobné tým na konci kalvárie nad kostolom Malej Skalky. Keška sa nachádza viac-menej nad Benediktovou jaskyňou. A kto bol Benedikt ?
SV. BEŇADIK
Slovanská podoba jeho mena je sv. Benedikt , avšak používa sa hlavne podoba sv. Beňadik kvôli odlíšeniu od sv. Benedikta z Nursie, ktorý bol zakladateľom rádu benediktínov. Pravdepodobne pochádzal z Ponitria. V “ Zbierke svätcov Uhorska “ sa spomína ako “ Považan - sv. Benedikt Vážsky - pustovník v Uhorsku “. Podobne ako Svorad, aj on vstúpil do kláštora na Zobore a neskôr ho pridelili za pomocníka v starobe sv. Svoradovi. Po smrti svojho učiteľa žil na Skalke ešte tri roky. V r. 1033 ho prepadli zbojníci a žiadali peniaze a keďže žiadne nenašli, vytiahli ho z jaskyne, zabili a mŕtve telo zhodili do Váhu. Odvtedy ľudia vídali veľkého orla sedávať na brehu akoby čosi pozoroval. Po roku vytiahli Beňadikovo telo z vody celkom neporušené. Pltníci, plaviaci sa po Váhu okolo Skalky, uctievali sv. Beňadika ako svojho patróna a ochrancu.
Sv. Beňadik, ako aj Andrej-Svorad patril k rádu benediktínov, čo bola najstaršia kresťanská rehoľa v strednej Európe. Benediktíni boli pracovným rádom, ktorý šíril remeslá, nové poľnohospodárske plodiny a stavebné postupy medzi ľud. Ich základné povinnosti, resp. povinnosti rehole boli modlitby a fyzický práca. Tieto uskutočňovali v kláštoroch ( tzv. cenobiti ), alebo osamotene ako pustovníci ( tzv eremiti ) a riadiali sa heslom “ ORA ET LABORA “ - teda modli sa a pracuj. Podľa východnej tradície mohol člen rehole žiť ako pustovník až po prekročení 40. roku života.
Fotky s výhľadmi na okolie Skalky v rozličných časoch a obdobiach pripojené k logom potešia. Ďakujem .