TRENCIN NA DLANI Virtual Cache

Vdaka svojej strategickej polohe v udoli Vahu patril Trencin oddavna k vyznamnym mestam na Slovensku. Jeho uzemie bolo osidlene uz v dobe kamennej. Ked Rimania zaciatkom nasho letopoctu posunuli hranice svojej rise az k Dunaju a vybudovali Limes Romanus, zakladali opevnene tabory aj severne od Dunaja. Najsevernejsim z nich na nasom uzemi bola vojenska osada Laugaritio.
V 11. storoci sa stredne Povazie aj s rodiacim sa Trencinom stalo sucastou Uhorska. Prva pisomna zmienka o Trencine je z roku 1111. K jeho rozkvetu doslo pocas panovania Matusa Caka koncom 13. a zaciatkom 14. storocia. Nasledne v roku 1412 kral Zigmund Luxembursky povysil Trencin na slobodne kralovske mesto.
V stredoveku mesto trpelo morovymi nakazami, poziarmi, povodnami, tureckymi najazdami, stavovskymi povstaniami. V 19. storoci a stalo obchodnym a hospodarskym centrom stredneho Povazia. Po vybudovani zeleznice doslo postupne v druhej polovici 20. storocia k dalsiemu rozmachu mesta. Dnes je nasim najmensim krajskym mestom.

Encyklopedie sa vsak uz nezmienuju o drobných zaujímavostiach Trencina.
Do ziadnej z nich sa nezmestil napríklad pribeh z jari 1939, ked okolie Trencina obsadil Wermacht a jeho prvou obetou sa stal somar. Somar Hansi, ktory po tej istej ceste rozvazal na svojom chrbte uz vyse 10 rokov mlieko. Vtedy sa v Ceskoslovensku jazdilo este po lavej strane cesty, nemecki vojaci vsak uz isli po pravej strane, tak ako sa u nas jazdi dnes. No a stretli sa so somarom v protismere. Vodic aj Hansi boli rovnako tvrdohlavi. O vitazovi neferovo rozhodla zbran vo vojakovych rukach.
Takisto v encyklopedii nenajdete ani zmienku o tom, ze v roku 1956 az 13 miest na uzemi Trencina bolo oznacenych ako terce pripadneho utoku USA.
Naopak, o najznamejsom pribehu o Trencine sa ucia uz stvrtaci na vlastivede. Je nim pribeh o Omarovi, Fatime a Studni lasky.
Jeho malou bodkou je, ze na mieste, kde mala Fatima stratit svoj závoj, ked utekala s Omarom z hradu, bol postaveny prvy hostinec na Povazi (volal sa Zavoj); dnes je na tomto mieste restauracia nesuca jej meno (8.zastavka za chrbtom).
Pozornosti encyklopedii sa vyhol aj pribeh, ktory sa viaze k slavnosti pri prilezitosti ustanovenia posledného grofa Illeshazyho za zupana Trencianskej stolice v juli roku 1800. Vtedajsi trenciansky senator Jozef Zlattary na nu priniesol svojho vina. Ako sa chcel predviest a siel s jeho pitim ostatnym prikladom, senatorovo srdce ucinky trencianskeho vina nevydrzalo a priamo na oslave zomrel (zle jazyky vravia, ze trencianskym vinom mucili kati zlocincov uz v stredoveku).
O obyvateloch Trencina co to napovedaju aj menej obvykle podujatia, ktore sa tu organizuju.
Okrem SPLANEKORu (splav netradicnych korabov na Vahu, od 1981) je nepreliadnutelnym najma turisticko-pivny pochod Kukanova desina, ked sa zaciatkom juna vecernym mestom tmolia davy obzvlast unavenych turistov. Kedze uz v 30. rokoch 20. storocia v Trencine, ktory mal vtedy 11.000 obyvatelov, bolo celkom 31 hostincov (popri tom 7 kaviarni a niekolko restauracii), vcelku neprekvapi, ze toto mile podujatie zapustilo korene prave tu.
Velkej pozornosti sa nedostalo ani trencianskemu nareciu. Posobi totiz na prvy pohlad nevyrazne, posudte sami: vyše (viac), Fátma (Fatima), orginalny (originalny, povodny), drigovica (mikina), ricky (pospiatky), nochty (nechty).

Dusu mestu vsak nedavaju hole fakty, ale jeho obyvatelia a ich pribehy.
No a kto tu okrem Omara, Fatimy, grofa Illeshazyho a senatora Zlattaryho zil, alebo sa aspon narodil? Vselikto, ved posudte sami: Vojtech Zamarovsky (historik), Milos Alexander Bazovsky (maliar), Lubomir Vajdicka (divadelny reziser), hokejisti (skoro vsetci okrem Jozka Golonku a Vinca Lukaca), Frantisek Palacky (otec ceskeho naroda), Jan Svorada (cyklista, vitaz 3 etap Tour de France), Alexander Dubcek (politik), Ivan Engler (lekar, vedec, posobiaci v Salzburgu, drzitel kolektivnej Nobelovej ceny), V.P. Borovicka (autor literatury faktu), Pavol Barabas (reziser), Kornel Foldvari (spisovatel), Vaclav Mika (byvaly riaditel RTVS), Nora Mojsejova (nikto), Nataly DiAngello (pornoherecka), Karol Kallay (fotograf), Ivan Krajicek (herec, reziser), Vladimir Repcik (brat Aleny Heribanovej), Alena Heribanova (sestra Vladimira Repcika) a mnohi ini.

Pre kadeho z obyvatelov, alebo rodakov, znamena Trencin nieco ine. Taky Kornel Foldvari ho v mladosti vnimal takto: „Ja som Trencin ako chalan naozaj miloval. To slovo nenavidim, ale tu mi nenapada nic ine. Mal som dobry pocit, že Trencin je taky, aky je. Velmi sa mi pacil. Vtedy to bolo uhladne, pekne mestecko. Drobne, do ruky. Take vreckove vydanie knihy.“

Takze drobne mestecko do ruky? To treba odmerat, najlepsie s metrom opreteky. Ked nebude do ruky, nech je aspon ako na dlani.

Ludova mudrost: Meter treba vziat, by si nesiel s prazdnou spjat.

Ku skrysi
Caka Vas prechadzka centrom Trencina, na konci ktorej nie je ziadna krabicka.

1. ZASTAVKA: MESTECKO DO RUKY - N 48° 53.687 E 018°02.442
Mierove namestie, uplne centrum mesta. Dodnes su na jeho severnej strane (smerom k Vahu) domy o nieco honosnejsie. Dovod bol prozaicky, bohatsi ludia si vyberali „lepsiu“ stranu namestia, bola lepsie osvetlena slnkom.
ULOHA: Na modeli mesta je vzdusna vzdialenost Mestskej veze a Matusovej veze (to je ta najvacsia) na hrade po zaokruhleni na desiatky A cm.

2. ZASTAVKA: POVINNA HISTORIA – N 48° 53.760 E 018°02.650
Hotel Elizabeth dal na prelome 19. a 20. storocia postavit v pseudosecesnom style baron Armin Popper. Povodny nazov Erszebet mal odkazovat na manzelku cisara Frantiska Jozefa – Sissi.
Z terasy hotela mozno vidiet rimsky napis na trencinskej skale z roku 179 dokazujuci pritomnost Rimanov na tomto uzemi.
Pristup k napisu je mozny iba cez hotel (suradnice oznacuju vstup do hotela), je bezplatny a je mozny denne medzi 7,00-22,00 hod. Cestu Vam ukazu tabule v hoteli, ale aj ochotni recepcni.
ULOHA: Sírka sklenenej tabulky v presklenom vyklenku na 1. poschodi hotela, odkial vidno napis (nachadza sa tam aj tabula s prekladom napisu), je cca B cm (neparne cislo).
Ak z akehokolvek dovodu tento stage nenavstivite, mozete cislo B ziskat na zastavke 11.

3. ZASTAVKA: OTEC NARODA – N 48° 53.711 E 018°02.376
Vah az do jeho regulacie opakovane zaplavoval nizinu v okoli Trencina a nezriedka sposoboval aj povodne. Najvacsia z nich bola v roku 1813.
Dna 25.8.1813 sa ubytoval v hostinci na Sihoti aj mlady Frantisek Palacky. Po tom, co sa ubytoval, ho navstivil brat jeho priatela Frantisek Bakos a presvedcil ho, aby siel nocovat k nemu domov na Farsku ulicu.
V noci sa prihnala znicujuca povoden, ktora zmietla aj hostinec na Sihoti, z ktoreho nik neprezil.
Takto nahoda zachranila zivot F. Palackeho, ktory sa neskor stal „otcom ceskeho naroda“.
ULOHA: Vyska rysky znazornujucej vysku hladiny pri povodni z roku 1813 od zeme na kamennom mure Piaristickeho gymnazia je po zaokruhleni na desiatky cca C cm.

4. ZASTAVKA: MOR – N 48° 53.690 E 018°02.390
Zaciatok 18.storocia znamenal pre obyvatelov mesta velke utrpenie, ked najprv trpeli dosledkami kuruckych vojen, v r. 1708 podlahlo poziaru prakticky cele mesto, o rok neskor ho zasa postihla povoden.
Uplne ich vsak odrovnal rok 1710, ked v meste vypukla morova nakaza. Ta si vyziadala az do 1.600 obeti. V dosledku tejto nepriazne mal Trencin v roku 1711 iba okolo 1.000 obyvatelov.
Nasledny rozvoj mesta bol iba pozvolny, o com svedci aj to, ze este v roku 1850 mal iba 2.600 obyvatelov.
ULOHA: Vyska moroveho stlpu bez postavca a schodov (teda tej casti, ktora mava kruhovy prierez) zaokruhlena na desiatky je cca D cm.

5. ZASTAVKA: BARANOK – N 48° 53.671 E 018°02.369
Ked bol v roku 1665 Juraj Chlebana odsudeny za kradez barana z ovcinca senatora Szilvaya, skoncil v hradnom vazeni.
Pre ostatnych Trencanov je baranok symbolom mesta uz od 14. storocia a do sucasnosti je neoddelitelnou sucastou jeho erbu. Odpociatku symbolizuje Krista, jeho posobenie a zivot. Za socializmu sa jeho vyznam vykladal tak, ze ma odkazovat na odevny priemysel v Trencine (vlna).
ULOHA: Vyska baranka (od vrchu hlavy po spodok kopytka pravej prednej nohy) na tabuli na stene byvalej synagogy informujucej o tejto kulturnej pamiatke je cca E cm (neparne cislo).

6. ZASTAVKA: VELKA LASKA – N 48° 53.642 E 018°02.356
Vodnik Valentin, rodak z Hornej Lhoty pri Luhacoviciach, sa v Trencine usadil az v dospelosti. Jeho zalubou bolo sledovat zvlastne tvory, ktore zili, pre neho nepochopitelne, na suchu - ludi.
Nakoniec sa zalubil do pernikarky Anicky. Ta lubila Valentina tiez, ale ludia im nepriali. Jedneho dna zacal horet Anickin dom. Ked to uvidel Valentin, vybehol z Vahu, otvoril nove pramene, aby mohol poziar zahasit. Vbehol do domu, Anicku este stihol zachranit, no sam neprezil. Na mieste, kde pricinenim Valentina vytriskla zo zeme voda, na jeho pamiatku mu obyvatelia Trencina postavili sochu – fontanu.
ULOHA: Dlzka kapra v sieti za Valentinom (od ust po najvzdialenejsi koniec chvostovej plutvy) je po zaokruhleni na desiatky F cm.

7. ZASTAVKA: PAN BRAT – N 48° 53.586 E 018°02.378
Sam Ludovit Stur v Trencine neposobil. Narodil sa tu ale jeho brat Karol a posobilo tu niekolko clenov jeho rodiny.
V kazdom pripade stopa Ludovita Stura je taka velka, ze aj v Trencine je neprehliadnutelny.
ULOHA: Dlzka pravej nohy (topanky) L. Stura z vnutornej strany je po zaokruhleni na desiatky cca G cm.

8. ZASTAVKA: PAN VAHU A TATIER – N 48° 53.639 E 018°02.547
Matus Cak sa uchylil na svoje panstvo do Trencina po tom, co sa postavil proti uhorskemu kralovi Ondrejovi III.
Postupne svoje panstvo rozsiril na 14 stolic a 50 hradov a zahrnalo uzemie celeho zapadneho, stredneho a vychodneho Slovenska po Spis. Na trencianskom hrade si vydrziaval vlastny dvor, ako panovnik.
Zaujimavym z jeho zivota je, ze bol celkom 2x exkomunikovany z cirkvi. Dovodmi boli jeho vyboje, ktorymi presadzoval svoje mocenske zaujmy.
O jeho vyzname svedci, ze este sto rokov po jeho smrti sa uzemiu, ktore ovladal, hovorilo „Matusova zem“.
Hoci bol madarskeho povodu, tak zohral dolezitu ulohu pri narodnouvedomovacom procese Slovakov, ked sa stal jeho symbolom.
ULOHA: Dlzka hornej hrany stitu na Cakyho erbe na stene Farskych chodov po zaokruhleni na desiatky je cca H cm.

9. ZASTAVKA: FILOZOF vs. HISTORIK – N 48° 53.660 E 018°02.545
O tom, ci bol Marcus Aurelius (Rimsky cisar, vojvodca, filozof) v Trencine, mozno dnes iba filozofovat.
Svoje by k tomu urcite vedel povedat trenciansky rodak Vojtech Zamarovsky (cestovatel a historik). A aky bol podla neho profil Marca Aurelia? Mal to byt "muz so statnickym rozhladom, vojvodcovskym nadanim, diplomatickym taktom a zmylom pre povinnost."
Tak sa na ten profil rimskeho cisaca pozrime.
ULOHA: Dlzka nosa Marca Aurelia z profilu na dlazbe pri rodnom dome Vojtecha Zamarovskeho po zaokruhleni na desiatky je cca I cm.

10. ZASTAVKA: MESTO NA DLANI – N 48° 53.620 E 018°02.497
Tak tu je, ako na dlani.
Uz len pre uplnost. Ta mensia budova oproti Farskemu kostolu je karner. Sluzila naraz dvom ucelom, v podzemnej casti bola kostnicou, v ktorej boli naukladane ludske pozostatky, ked uz nestacil cintorin, v hornej casti bola kaplnka.
Tiez sluzila ako zlievarenska dielna. A rovnako na dva ucely, podla toho, aka bola doba. Ak bol mier, liali v nej zvony, v case vojny zo zvonov liali zbrane.
ULOHA: Dlzka krajného (od mura) kresleneho kvadra v stvrtom rade od spodu na stene karnera oproti kostolu po zaokruhleni na desiatky je cca J cm.

11. ZASTAVKA: POVINNA HISTORIA 2 – N 48° 53.618 E 018°02.517
Ak ste neabsolvovali zastavku povinnej historie v hoteli Elizabeth, cislo B zistite, ked najdete pamatnu tabulu venovanu Ludovitovi Starekovi, zistite kolko rokov podla nej posobil v Trencine a k tomu pripocitate 3.

AKO SA ZALOGOVAT:
Zistene udaje treba doplnit do vzorca: A+B+C+D+E=XXX a F+G+H+I+J= YYY. Udaje XXX a YYY treba doplnit do mailovej adresy trencinXXXYYY@gmail.com a poslat mail na tuto adresu spolu so svojou fotkou a GPS s Trencianskym hradom v pozadi.
V pripade spravnosti Vam z nej pride potvrdzujuci mail. Nasledne mozete zapisat svoju navstevu.

NA NAJDENIE SKRYSE JE POTREBNÉ SI SO SEBOU ZOBRAT METER.

Informacie a fotografie: Jan Hanusin: Trencin na starych pohladniciach, Rektor Branecky: Co si mame pozriet v Trencine, Vlastiveda pre 4. rocnik ZS, wiki, Vojtech Brabenec