Tri na Jednom Traditional Geocache

Na jednom mieste sa nachádzajú tri zaujímavosti obce Liptovský Ján.

1. Evanjelický kostol a Farský úrad cirkvi e. a. v.
   je druhou vertikálnou dominantou obce, bol postavený v roku pána 1785, prestavaný po požiari v roku 1907 v pseudogotickom slohu, má sieňový priestor s dvoma klenbovými poľami. Farský úrad-fara slúži ako trvalá ubytovanie pre službukonajúcich kňazov.

2. Čajakovci sú to tri generácie slovenských spisovateľov, prechádzajúce literárnymi obdobiami od romantizmu cez realizmus až k medzivojnovému synkretizmu slohov. Najstarší z nich je štúrovský básnik Janko Čajak (5.1.1830 Paludza - 4.2.1867 Liptovský Ján), ktorý začal publikovať v porevolučných rokoch a teda patril do druhého sledu romantických tvorcov. Pôsobil od roku 1851 ako domáci učiteľ v rodine hlavného župana Liptovskej stolice Martina Szentiványiho v Liptovskom Jáne. Tu ho v roku 1858 dramatik Ján Chalupka vysvätil za ev.kňaza. 30.9.1861 cirkev svätojánska ho zvolila za kazateľa. Janko Čajak sa oženil s mladučkou Adelou rodenou Medveckou, sestrou Terézie Vansovej. V jeho básňach, písaných v duchu ľudovej piesne, prevládajú melancholické a smutné melódie. Jeho rozsiahle dielo, vychádzajúce časopisecky, vyšlo posmrtne v súbornej knižke Básne Janka Čajaka a v knihe "Zrná" ktorú zostavil Rudo Brtáň. Zomrel na tuberkulózu po nachladení, vo veku 37 rokov, zanechajúc 3 ročného syna. Od r.1861 bol aj liptovským seniorálnym notárom a dekanom. Liptov sa mu stal bohatou námetovou i jazykovou inšpiráciou. Pavol Dobšinský po smrti svojho priateľa Janka Čajaka požiadal o ruku vdovu Adelu Medveckú Čajakovú, ktorá priviedla na drienčanskú faru malého syna Jána Čajaka.                                                                                                                                                                                                                                     Ján Ján Čajak (19.12.1863 Liptovský Ján - 29.5.1944 Báčsky Petrovec, Juhoslávia) bol realistickým prozaikom i dolnozemskej tematiky. Na štúdiách ho prenasledovali pre národnostné povedomie a musel viackrát prestúpiť na inú školu. Po maturite začal študovať teológiu v Bratislave, kde ho vylúčili pre slovenské zmýšľanie. Rozhodol sa preto pre učiteľskú dráhu. Na Slovensku pôsobil na viacerých miestach napr. v Liptove, Kokave, Kráľovej Lehote a v r.1893 odišiel na Dolnú zem, kde najprv učil v Selenči a v r.1899 prešiel do Petrovca. Medzi dolnozemskými Slovákmi našiel bohaté pole pôsobnosti. V Petrovci začal literárne tvoriť už ako zrelý 40tnik. Námety čerpal spočiatku zo slov.prostredia zo spomienok na Liptovskú a Gemerskú dedinu. Do literatúry vstúpil s druhou vlnou realistických spisovateľov, avšak väčšina jeho próz nesie znaky začiatočného obdobia nášho realizmu. Prevažná časť jeho diela je poznačená autorovými svetonázorovými a umeleckými koncepciami. Ján Čajak napísal: Predaj hory, Prvé spomienky, Pred oltárom, Ja si svoj mliečnik nenačnem, Strýc Miško, Ujčekov Miškov posledný deň, Jožkova svadba, Vysťahovalec, Obyčajná história, Báťa Kaliský, Suchoty, Únos, Vohľady, Eccehomo, Cholera, román Rodina rovesných. Literárna tvorba Jána Čajaka má pre dolnozemských Slovákov zakladateľský význam a zároveň má popredné miesto v domácich slovenských reláciách literárneho charakteru. V Petrovci sa Ján Čajak oženil v r.1895 s Kornéliou rod. Belohorskou, a 18.júla 1897 sa mu narodil prvorodený syn Ján a tento sa stal nielen pokračovateľom rodového mena, ale aj spisovateľskej tradície, a to spolu so sestrou Adelou.                                                                                                                                                                                V tretej generácii Ján Čajak ml. čestný občan Lipt.Jána (18.7.1897 Selenča, Juhoslávia - 3.7.1982 Bratislava), bol tiež prozaikom, písal najprv dolnozemské príbehy s bohatým lokálnym zafarbením a nárečovým slovníkom a až po druhej svetovej vojne prešiel na slovenskú tématiku. Študoval v Báčskom Petrovci, Sarvaši, Novom Vrsabe a Novom Sade ,v Bratislave, v Prešove, v Belehrade. Bol profesorom na gymnáziu v B.Petrovci, v Liptovskom Mikuláši, pritom bol redaktorom viacerých časopisov. Písal poviedky, romány, drámy, publicistické články, prekladal z juhoslovanskej tvorby a v druhej polovici 30. rokov sa scenármi podieľal na tvorbe slovenských etnografických filmov v Juhoslávii. Z jeho dolnozemských próz vyšla knižka folklórno-humoristických poviedok Dumný briežok, Zuzka Turanová a po vojne satirický román Zypa Cupák. Povstalecké zážitky spracoval v črtách knihy Po stopách generála Viesta , neskoršie vydal Miscellanea. Vyvrcholením jeho prozaickej tvorby je historický román V zajatí na Holíčskom hrade. Pretože so svojou manželkou Editou rod. Harsádyovou nemali potomstvo, ním vymrel po meči Čajakovský rod, ktorého bol dôstojným reprezentantom ako publicista a spisovateľ.                                                                                           Minulosť i súčasnosť Svätého Jána je zachytená v piesňach a rozprávkach, ktoré zapísali Štúrovci Ján Klimo a Ján Kalinčiak.

3. Pamätník obetí 1. a 2.svetovej vojny