Voda je najbežnejšia kvapalina, nevyhnutná pre život ľudí, zvierat a rastlín. Túto čistú, bezfarebnú kvapalinu pozná dôverne každý z nás. Zatiaľ ešte stále považujeme vodu za samozrejmosť a jej dôležitosť vieme oceniť len málokedy. Až 97,4 % svetovej vody predstavuje slaná voda oceánov a morí a iba zvyšných 2,6 % predstavuje pitnú vodu, ktorá musí postačovať pre 7 miliárd ľudí na Zemi.
Pri používaní vody sa zväčša nezamýšľame nad tým odkiaľ voda pochádza a ako dlho jej zásoby vydržia.
Voda je skrytá v akomkoľvek potravinovom ako aj úžitkovom výrobku, ktorý používame "vodná stopa".
Spotreba vody každý rok stúpa. Postupne sa tak zvyšuje jej nedostatok, čo súvisí aj so zmenou klimatických pomerov na Zemi. Vo vyspelom svete človek denne spotrebuje okolo 160 a viac litrov vody na konzumáciu a hygienu. Vysoká spotreba vody súvisí aj s jej priemyselným a energetickým využitím nielen v priemysle ale aj v bežných domácnostiach - používaníe klimatizácie, spŕch, práčok a umývačiek riadu.
Predstavujem vám vodu (oxidán) v pravom slova zmysle, ktorú každý veľmi dobre pozná. Je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života, či už nás ľudí alebo ostatných živých foriem našej planéty. Prečo je tak nesmierne dôležitá a v čom všetkom nám prospieva?
Voda je najdôležitejšou zlúčeninou na zemskom povrchu. Je to chemická zlúčenina vodíka a kyslíka. Pokrýva 70% zemského povrchu. Popri pôde má prvoradý význam na zabezpečenie výživy ľudstva.
Voda tvorí 2/3 nášho tela. Mozog je z 85% voda. Krv je z 80% voda. Vlasy obsahujú 10% vody a pritom sú suché. Jednoducho voda nás sprevádza počas celého života, hoci si to neuvedomujeme a spravidla jej nevenujeme dostatočnú pozornosť. Je súčasťou každej bunky tela a hrá dôležitú úlohu pri každom procese. Naše telo je závislé na dostatočnom množstve vody, len problém je v tom, že všeobecne pijeme veľmi málo.
Viete aké je zdravotné minimum vody, ktoré by mal človek (muž či žena) denne vypiť? Sú to 4 dcl na 10 kg váhy. Takto si vieme každý vypočítať, aké je minimum čistej vody denne na to, aby všetky procesy v bunkách fungovali správne. Ak máte nadváhu mali by ste vypiť na každých 11 kg o jeden pohár navyše. Samozrejme vodu prijímame aj v strave a to 0,8 l a približne 0,4 l tvorí takzvaná metabolická voda, ktorá je produktom našich metabolických funkcií.
Naše telo musí prirodzene vodu aj vylučovať, a to sa deje viacerými spôsobmi: 0,8 l močom, 0,5 l kožou, 0,3 l stolicou a 0,4 l dýchaním. Ak vodu pravidelne neprijímame, máme problém. Nedostatok zapríčiňuje ukladanie toxických látok a tukov, s čím sú spojené závažné zdravotné problémy. Signálom nedostatku sú napr.: bolesti hlavy, chrbta, zápcha, podráždenosť, slabosť, celulitída a mnoho mnoho iných.
Ak niet dosť vody, odpad sa zle vylučuje. Predstavte si, že za 24 hodín obličky prefiltrujú až 200 l krvi, čo je jeden veľký sud. Na to potrebujú dostatočné množstvo vody. Bez nej sa v tele všetko zahusťuje a obličky vylučujú koncentrovaný moč. To je často príčinou rakoviny konečníka. Najviac vody ( až 2/3 doporučeného množstva) by sme mali vypiť v čase od 4 hodiny rána do pravého poludnia. Vtedy je tzv. obdobie vylučovania a obličky fungujú naplno. Dehydrovaná môže byť aj naša pokožka. Je suchá, tvoria sa výrazné vrásky a celkovo vyzerá staršie. Voda je tzv. elixír krásy a zdravia!
Zdravé telo má mierne zásadité prostredie. Ak prijímame málo tekutín, prekysľujeme ho, čo je príčinou vzniku rôznych chorôb. V medzibunkovom prostredí sa neustále hromadia odpadové látky typu kyselín. Pri nedostatku vody sa koncentrujú a poškodzujú bunky a acidobázickú rovnováhu v tele.
Nie je voda ako voda. Veľa ľudí si myslí, že pitie sladených nápojov je to isté ako prijímať vodu. Nie, nie je! Každý sladený nápoj obsahuje kyselinu fosforečnú. Nemyslím si, že keby sme ju mali naliatu v pohári s vedomím, čo to je, tak by sme ju aj vypili. Dostatočné množstvo vody je dôležité aj pri spaľovaní tukov. Ak zlepšíte svoj pitný režim, ľahšie si udržíte štíhlu líniu.
Pätnásť najzaujímavejších faktov o vode
Voda tečúca z kohútikov, je pre mnohých z nás banálna samozrejmosť. Má však svoje tajomstvá, ktoré vyplavuje na povrch. Zaujímavé fakty potvrdzujú iba jediné, čistá voda predstavuje skutočný poklad.
- Na jedno umytie rúk potrebujeme 0, 6 litra vody. Čistenie zubov spotrebuje 2 litre vody, na holenie stečie do umývadla 5 litrov pitnej vody.
- S jediným spláchnutím toalety minieme približne 10 tekutiny, ktorú by v mnohých krajinách vyvažovali zlatom.
- Voda je univerzálne rozpúšťadlo, takže obsahuje všetky prvky, s ktorými sa po ceste stretne. Existuje len veľmi málo látok , ktoré sa vo vode nerozpúšťajú.
- Kvapkajúca batéria s priepustnosťou len jedinej kvapku za minútu nás stojí 2 tisíc litrov vody za rok.
- V najbližších pätnásť rokov bude žiť 1,8 miliardy ľudí v krajinách alebo regiónoch s akútnym nedostatkom vody.
- Krv človeka sa skladá z 83% vody.
- Melón je zložený z 93% vody.
- Každý deň sa zo zemského povrchu vyparuje asi 1,000,000,000,000 (bilión) ton vody.
- Celkové množstvo vody na Zemi sa odhaduje asi na 1,3 miliardy km3.
- Okamžitá hmotnosť človeka po športovaní klesá úbytkom vody v tele, nie tuku.
- Voda pokrýva 70 – 75% povrchu Zeme.
- Približne 4 milióny životov ročne si vyžiadajú problémy s nekvalitou, alebo nedostatkom vody.
- Typický Američan počas dňa minie až 500 litrov pitnej vody denne, pritom na pitie sú optimálne 2 – 4 litre.
- Je prekvapivé, že 18 litrov vody váži až 20 kilogramov.
- Päťminútová sprcha minie viac vody, ako človek v rozvojovej krajine za celý deň.
Čo vie verejnosť o pitnej vode?
Výrobcovia minerálnych a stolových vôd i najrozličnejších druhov prifarbovaných a prisladzovaných nealko nápojov i výrobcovia a predajcovia filtrov na vodu, i keď ajú neraz protichodné záujmy, sa v jednom zázračne zjednocujú - v šírení neprávd o pitnej vode z vodovodu.
Výrobcovia minerálnych vôd argumentujú tým, že ich výrobky obsahujú minerálne látky potrebné pre ľudské zdravie - na rozdiel od pitnej vody, ktorá je vraj na ne chudobná. Človek ju vypije, no jeho telu nič nedodá. Výrobcovia stolových vôd verejnosť ohlupujú tým, že ich voda je čistá, nie je prechlórovaná ako voda z vodovodu, ktorá sa jednoducho nedá piť bez toho, aby si človek nepoškodil pečeň a ostatné vnútornosti. Niet nad balenú vodu!
Výrobcovia sladených a prifarbovaných nápojov argumentujú tým, že voda z vodovodu je jednoducho nechutná, ba doslova hnusná a odporná, a to najmä pre vysoký obsah chlóru, a preto treba piť ich nápoje, ktoré nie sú prechlórované a navyše sú lahodné. Jednoducho povedané, nedá sa im odolať.
Predajcovia filtrov na vodu, aj keď sú a priori proti výrobcom stolových a minerálnych vôd, tiež nevedia nájsť pre pitnú vodu z vodovodu pekné slovo. Obsahuje vraj toľko rôzneho svinstva, že dlhodobo ju piť znamená samovraždu. Predajcovia hneď menujú množstvo železa, vápnika, horčíka a tak ďalej, nehovoriac už o chlóre, ktorého je vo vode toľko, že je až biela, keď vyteká z vodovodného kohútika. Avšak po vypití pohára prefiltrovanej „čistej“ vody sa človek cíti hneď zdravý a svieži. Jeden predajca zo stredného Slovenska inzeruje, že z filtra vychádza “krištáľovo-čistá voda najvyššej kvality.“
Vyvracaniu týchto a ďalších podobných fám a klamstiev o pitnej vode sme sa už vo Vodárenských pohľadoch veľakrát venovali. A tak len stručne zhrňme, že pitná voda z vodovodu obsahuje minerálie v množstve potrebnom a spravidla aj dostatočnom pre ľudský organizmus a dôležitý je aj prirodzený a vyvážený pomer horčíka a vápnika. Na rozdiel od vody, ktorá prejde filtrom s reverznou osmózou, je demineralizovaná, a ktorej pitie odoberá z tela potrebné živiny. A tiež na rozdiel od minerálnych vôd,ktoré naopak pre vysoký obsah niektorých minerálov nie sú vhodné pre pravidelnú konzumáciu.
Aj preto úrady verejného zdravotníctva na svojich webových stránkach,ale aj inými kanálmi pravidelne upozorňujú, že pitie minerálnych vôd pre vysoký obsah niektorých látok jednostranne zaťažuje ľudský organizmus. Ich pravidelná konzumácia najmä vo väčších dávkach sa može podpísať pod vznik viacerých chronických ochorení. Všeobecne platí, že minerálne vody by sa nemali konzumovať dlhodobo a vždy len v obmedzených množstvách. Odporúčania zdravotníkov sú jednoznačné: S minerálkami to netreba preháňať, treba ich piť v obmedzenom množstve a aj tak ich treba striedať. Zato však čistej pitnej vody z vodovodu môžeme piť koľko len chceme.
Po sladkastom nápoji
zostaneme smädní
Argumenty dobre prosperujúcich výrobcov prisladzovaných a prichucovaných nápojov ani nemožno brať vážne. Azda každý priemerne vzdelaný človek vie, že ich konzumácia sa výrazne podpisuje pod také civilizačné neduhy ako zvýšená kazivosť zubov, nadváha,
ale aj znížená imunita. Ale aj bez prihliadnutia na spomínané civilizačné ochorenia by sa človek mal vyhýbať sladeným a prifarbovaným
nápojom z pragmatického dôvodu - repný cukor v nich obsiahnutý spomaľuje vstrebávanie vody a po ich vypití naďalej zostaneme
smädní. Prifarbované nápoje sú navyše plné tzv. éčiek čiže prídavných látok, vrátane syntetických farbív.Aj keď sa v dnešnom modernom svete éčkam celkom nevyhneme, malo by platiť zlaté pravidlo: znížiť ich prísun na rozumné minimum.
Odborníci na zdravú výživu upozorňujú, že vždy, keď sa rozhodujeme či pohár vody alebo koly, máme sa riadiť osvedčenou zásadou: Čistá pitná voda zrieďuje koncentráciu farbív a ďalších prídavných látok, ktorých v tele už aj tak máme dosť. Keď vypijeme prifarbovaný sladený nápoj, zaťažujeme telo ďalšími nežiadúcimi látkami...
Chemicky čistá okráda telo
A pre úplnosť aspoň niekoľko protiargumentov k ohlupovaniu verejnosti zo strany predajcov filtrov na vodu. Predajcovia argumentujú tým, že pitná voda z vodovodu nie je vhodná na pitie, lebo to nie je chemicky čistá voda, ale obsahuje všeličo...Treba povedať priamo na rovinu, že pitná voda z vodovodu naozaj nie je chemicky čistá voda, ale obsahuje vyvážené množstvo minerálnych látok, ktoré sú nielenže pre
zdravie človeka neškodné, ale sú dôležitou súčasťou metabolizmu.
Vráťme sa však k chemicky čistej vode niekoľkými poznámkami. Po prvé, výskyt chemicky čistej vody v prírode nie je prirodzený, a tak ani vodárenské spoločnosti v celom tom kolobehu vody s chemicky čistou vodou nepracujú (s výnimkou laboratórií) a ani ju nemôžu dodávať spotrebiteľom. Po druhé, chemicky čistá voda (získaná napríklad destiláciou, reverznou osmózou alebo aj inými spôsobmi) sa na pitie nehodí. Je zdraviu škodlivá, keďže “hladná voda” odčerpáva z tela dôležité minerálne látky.Profesorka chémie na jednom z košických gymnázií na otázku žiakov, čo by stalo, keby vypili destilovanú vodu, odpovedala, že nič. „Nič by nestalo, nebojte sa, neumreli by ste. Akurát, že by vám nechutila a doslova by kradla minerálne látky z vášho tela, z kostí by vyplavovala vápnik...“
Bublinky rozptýlené vo vode
Ďalšia poznámka sa týka obávaného a doslova preklínaného chlóru. Stáva sa totiž, že pitná voda z kohútika nie je vždy bezfarebná, ale máva výrazné biele sfarbenie, čo je pre laikov „jasným signálom“, že je v nej priveľa chlóru. Podľa vedúcej útvaru chemicko-technologických činností Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice, Ing. Nataše Riganovej, ktorá je aj odborným garantom seriálu Čo vieme o pitnej vode?, je spomínané biele sfarbenie spôsobené nasýtením vody vzduchom.
„Napríklad pri kontakte studenej vody z verejného vodovodu s teplejšími vnútornými rozvodmi v dome alebo pri opravách vodovodného potrubia, kedy sa do siete dostane vzduch, vzniká množstvo drobných bubliniek, rozptýlených vo vode, ktoré vytvárajú dojem bielej farby.“
Napokon o také isté bublinky sa výdatne starajú aj tzv. perlátory, ktoré si niektorí spotrebitelia montujú na vodovodné batérie.
„Treba zdôrazniť, že biele sfarbenie vody nemá žiaden vplyv na jej kvalitu a neohrozuje zdravie konzumenta,“ vysvetľuje inžinierka Riganová a dodáva, že z „estetického hľadiska“ sa bieleho sfarbenia možno ľahko zbaviť tým, že necháme vodu chvíľku odstáť. „My vodári sme si vedomí toho, že biele sfarbenie si laická verejnosť mylne vysvetľuje ako údajné prechlórovanie vody. Treba trpezlivo a neustále vysvetľovať, že pôvod bieleho sfarbenia nemá nič spoločné s chlórovaním či dokonca údajným prechlórovaním, pre ktoré sa dnes niektorí ľudia boja piť vodu z vodovodu.“
Aj táto skutočnosť ukazuje, že vodárenskej osvety nikdy nie je dosť.
Už viac ako 50 rokov
„Žiadna vodárenská spoločnosť na Slovensku nedodáva spotrebiteľom „prechlórovanú“ vodu. Ak sa na dezinfekciu používajú dezinfekčné prostriedky na báze chlóru (plynný chlór alebo roztok chlórnanu sodného), v distribučnej sieti v pitnej vode musí byť koncentrácia voľného chlóru v rozmedzí od 0,05 do 0,3 mg / liter. Koncentrácia voľného chlóru je totiž presne vymedzená Nariadením vlády SR č. 354/2006 v znení NV SR č. 496/2010 Z.z a je veľmi prísne kontrolovaná!“ poznamenáva inžinierka Riganová.
Ako ďalej dodáva, „uvedený limit pre dávkovanie chlóru v pitnej vode je stanovený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a jeho hranica 0,3 mg/l zaručuje, že ani pri dlhodobom užívaní tejto vody nemá chlór negatívny vplyv na ľudské zdravie.“ Chlór a jeho zlúčeniny zohrali v histórii vodárenstva a hygienického zabezpečenia pitnej vody dôležitú úlohu a prispeli k záchrane veľkého množstva ľudských životov. Chlórovanie je metódou dezinfekcie, ktorá sa používa už viac ako 50 rokov na celom svete a má svoje miesto aj v súčasnosti.
„Chcela by som ešte doplniť, že ani prípadné krátkodobé prekročenie limitu voľného chlóru v čase mimoriadnych udalostí (napríklad počas povodní) neznamená žiadne zdravotné riziko, naopak prináša istotu, že sa nevyskytnú žiadne epidémie z požitia alebo použitia vody.“
Filtre: Móda a modla
Najnovším hitom sú filtre na vodu. Podľa vzoru niektorých západných krajín sa filtre na vodu stávajú už aj na Slovensku módou a modlou. Je už pravidlom, že ak príde do bytu návšteva, domáci ukazujú návšteve pekný nábytok, krb, obrazy rozvešané po stenách a potom otvoria dvierka na kuchynskej linke a hrdo ukážu na filter na vodu so slovami: „Stál 1.300 eur, ale viete, táto voda sa bez úpravy nedá piť, veď to je o život...!“
Mnohí distribútori filtrov totiž robia naozaj neférové ťahy. Pri získavaní ďalších a ďalších predajcov typu multi- level marketing (sieťový predaj) inštruujú svojich budúcich spolupracovníkov, aby ľuďom otvorene hovorili, že voda z vodovodu je zlá, škodlivá, že bez náležitej úpravy vo filtri nie je vhodná nieže na priamu konzumáciu, ale ani na varenie, umývanie riadu.
„Ja napríklad zákazníkom vždy poviem, že jedna moja blízka príbuzná pracuje na hygiene, a teda dobre viem, o čom hovorím. Nie je to pravda, ale aj vám odporúčam, aby ste spomenuli, že niekto z vašej rodiny pracuje u hygienikov a teda, že máte informácie o vode z prvej ruky. To spravidla vždy zaberie.“
Takýmito slovami jeden z väčších predajcov inštruuje tých, ktorí sa mu prihlásia na inzerát. Nezabudne pritom ani na to najobávanejšie. „Treba hovoriť o chlóre, že je prudko jedovatý - toto si ľudia určite pamätajú zo školy a keď sa im to pripomenie, hneď to v nich zarezonuje. Treba im hovoriť, že chlór, ktorý je vo vode, rozožiera pečeň i žalúdok, že spôsobuje rakovinu a tak ďalej. Ľudia sa boja o svoj život a filtre na vodu kupujú ako cukor. Keď budete ľuďom otvárať oči, budete v predaji viac ako úspešní.“
V záujme objektívnej pravdy treba povedať, že slovenskí predajcovia filtrov na vodu, ktorých počínanie často hraničí s trestným činom všeobecného ohrozenia, v ničom nezaostávajú za svojimi zahraničnými kolegami.
Šarlatánstvo a pseudoveda
Pracovník Státního zdravotního ústavu (SZÚ) v Prahe, MUDr. František Kožíšek, CSc., ktorý sa zaoberá problematikou pitnej vody a je v tejto oblasti medzinárodne uznávaným odborníkom, pred časom na stránkach SZÚ upozornil na to, že nezákonné praktiky predajcov filtrov na Novom Zélande musel zastaviť až súd. Podľa rozhodnutia tamojších súdov propagácia zariadení na „úpravu vody“ obsahovala šarlatánské tvrdenia a pseudovodecké informácie.
Doktor Kožíšek na stránkach SZÚ píše aj o tom, ako sa pred niekoľkými rokmi zúčastnil v americkom Baltimore na medzinárodnom sympóziu o zdravotných aspektoch vápnika a horčíka v pitnej vode. Sympózium usporiadala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a ďalšie medzinárodné inštitúcie. „Po dlhých rokoch to bola opäť vrcholová akcia venovaná otázke prospešných účinkov pitnej vody,“ zdôraznil doktor Kožíšek.
Ako ďalej uviedol, na podujatí sa hlavná téma točila okolo toho, aby pre pitnú vodu bol celosvetovo stanovený minimálny obsah vápnika, horčíka a ďalších minerálnych látok. Pretože sú pre život nepostrádateľné. Odzneli tam aj informácie z výskumov potvrdzujúce tzv. obrátený vzťah medzi obsahom minerálií, najmä vápnika a horčíka v pitnej vodea výskytom rôznych druhov rakoviny či kardiovaskulárnych
ochorení. Obrátený vzťah podľa doktora Kožíška znamená, že čím bol nižší obsah vápnika a horčíka v pitnej vode, tým vyššia bola úmrtnosť.
Na sympóziu, ako upozornil doktor Kožíšek, však bolo možné vedľa nestranných vedcov vidieť aj iných diskutérov, najmä zástupcov asociácií združujúcich výrobcov a predajcov osmotických filtrov pre domácnosť, ktorí sa všemožne snažili spochybňovať prednesené poznatky a ktorí sa aj vyhrážali. Dopredu (aj písomne!) varovali Svetovú zdravotnícku organizáciu, aby sa ani nepokúšala zaviesť nejaké doporučenia pre minimálny obsah prvkov v pitnej vode.
Oni totiž - v rozpore s vedeckými poznatkami - naďalej trvajú na tom, že pre človeka je najvhodnejšia a najzdravšia osmoticky čistá voda
zbavená všetkého. Predaj filtrov je totiž dobrý biznis.
Neverte reklamám,
ale zdravotníkom!
Ak vidíte reklamu niektorého výrobcu filtrov na vodu, neverte jej! - hovoria zdravotníci. Neverte ani známym osobnostiam, keď v reklame vypijú pohár kvalitne osmoticky vyfiltrovanej vody a pochvaľujú si, ako hneď cítia, že tá absolútne čistá voda doslova robí zázraky s ich zdravím.
Úrady verejného zdravotníctva v súvislosti s rozšírením rôznych typov filtračných zariadení na úpravupitnej vody v domácnostiach, upozorňujú, že zariadenia na báze reverznej osmózy, destilácie, deionizácie alebo nanofiltrácie sú jednoznačne nevhodné. Filtre, ktoré pracujú na tomto princípe, vyrábajú ultračistú technickú vodu a zbavujú ju látok, ktoré sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné !
Úprava vody uvedenými technológiami sa využíva na prípravu tzv. čistej vody pre technické a laboratórne účely. „Takto upravenú vodu nemožno považovať za pitnú vodu,“ uvádza sa v stanovisku Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v Bratislave. „V oblastiach, kde je zabezpečené zásobovanie vodou z verejného vodovodu, ktorý je pod neustálou kontrolou regionálnych úradov verejného zdravotníctva, je kúpa filtračného zariadenia neopodstatnená!“ prízvukuje ÚVZ SR.
Podľa štúdie odborníkov pražského SZÚ hlavnými zdravotnými rizikami pitia demineralizovanej vody súnepriaznivé účinky na črevnú sliznicu a metabolizmus minerálnych látok, nárast chorobnosti na kardiovaskulárne choroby, úbytok vápnika v tele a s tým spojený výskyt neurodegeneratívnych chorôb a niektorých typov rakoviny, ako aj zvýšené riziko zlomenín u detí. Taktiež je tu zvýšené riziko toxického pôsobenia ťažkých kovov prijímaných stravou, a to práve v dôsledku nedostatku vápnika a horčíka, ktoré bránia vstrebávaniu niektorých toxických prvkov.
