Fričovce
Fričovce je obec na východnom Slovensku, ležiaca v krásnom prostredí Šarišskej vrchoviny, pýšiac sa bohatou históriou. Obec má rozlohu 8,570 km2 a žije v nej 1089 obyvateľov. V minulosti prevládal poľnohospodársky charakter obce. Mnohé kultúrne a prírodné pamiatky v spojení s pohostinnosťou Fričoviec dávajú dobrý základ pre rozvoj cestovného ruchu v obci. Návštevníkov zaujme kostol sv. Bartolomeja, ktorý bol postavený v roku 1738. Novodobou dominantou obce je od roku 1994 rímskokatolícky kostol Sv. Košických mučeníkov. K svetským pamätihodnostiam patrí renesančný kaštieľ pochádzajúci z roku 1630, ktorý je v súčasnosti využívaný na rôzne spoločenské udalosti ako aj príjemné posedenie. V jeho blízkosti sa rozprestiera park so vzácnymi drevinami, ktorý bol vyhlásený za chránené územie práve pre vzácnu flóru.
Zo spoločenských organizácii činnosť v obci vyvíjajú Červený kríž, organizujú spoločenské akcie pre členov a pravidelný odber krvi. Ďalej Slovenský zväz zdravotne postihnutých, Telovýchovná jednota, Dobrovoľná požiarna ochrana, Únia žien, Miestny spolok záhradkárov, Dychová hudba ktorá funguje už od roku 1937, a od roku 2008 obnovený detský folklórny súbor Slniečko.
V katastri obce vznikla v nedávnej minulosti stanica rýchlej záchrannej služby. K občianskej vybavenosti obce patrí aj farská a obecná knižnica.
kašieľ
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1320 po rozdeleni majetku sľachtického rodu Mersovcov. V tom roku už mala obec svoj samostatný chotár.
Roku 1330 uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou použil pozemky obci Bertotovce, Hendrichovce, Fričovce, Široké a Víťaz na výmenu za hrad Slanec. Slanecký hradný pán Peter Aba pridelil pozemky svojím synom. Majiteľom Fričoviec sa stal Ján Frychy.
Rod Frych pôsobil vo Fričovciach až do konca 17. storočia.
Názvy obce:
1773 Frics, Fricžowcze,
1786 Fricsch, Fričowze,
1808 Frics, Fřičow, Fryčowce,
1863-1913 Frics,
1920 Fričovce, Fričovec,
1927 – súčastnosť – Fričovce
Pamiatky obce
Renesančný kaštieľ
Bol postavený v rokoch 1623 – 1630 majstrom Michalom Sorgerom. Kaštieľ dal postaviť šľachtic Valent Berthóty. Kaštieľ je dvojpodlažná stavba so štvorcovým tvarom, na okrajoch sú nárožné vežičky. Na fasáde sú trojdielne okná, nad ktorými sú strieľne. Polkruhová slepá arkatúra je ukončená bohato vykrajovanými štítkami. Slepé arkády sú zdobené mytologickými a historickými postavami staroveku, stredoveku a novoveku, ktorých tu pôvodne bolo 150. V arkádach východného priečelia sú postavy v dobovom magnátskom úbore, medzi ktorými je aj postava igrica s lutnou. Kaštieľ bol postavený na močaristom teréne medzi Šindliarskym potokom a Veľkou Svinkou. Na močaristý terén nadväzovali vodné priekopy, ktoré boli odstránené v 19. storočí. Rozsiahlejšia prestavba kaštieľa bola v roku 1840.
Neskorobarokový kostol sv. Bartolomeja
Bol postavený v roku 1737 – 1738 na mieste, kde predtým stál kostol z 14. – 15. stor. postavený v gotickom štýle. Kostol je jednoloďová stavba. Oltár je od levočského majstra J. Keblinga z roku 1752. Uprostred oltára je obraz Panny Márie a Jana Nepomuckého. Po stranách oltára sú zobrazené postavy sv. Petra a sv. Pavla. Nadstavcová časť oltára má vo výklenku sochu sv. Bartolomeja, po bokoch sú umiestnené sochy Pax. Vobis a sv. Barbory. Na vrchole oltára je socha sv. Jozefa z 18. stor.
Na dvoch bočných oltároch z 18. stor. sú sedembolestná Panna Mária a sv. Rozália. Na drevenej kazateľnici sú zobrazený evanjelisti a socha dobrého pastiera. Na drevenom chóre orientovanom na západnú stranu sú zobrazení Apoštoli. Krstiteľnica je v neskoršom neobarokovom štýle. Na nádrži je zobrazené súsošie – Krst Krista z 2 pol. 19. stor. Niektoré vzácnosti boli z kostola odcudzené v noci z 12. – 13. marca 1992. Pod kostolom sa nachádza podzemná krypta, zahalená rúškom tajomstva. Otvor do nej bol zabetónovaný pri úprave podlahy. Je to hrobka zemanov z fričovskej vetvy Berthótyovcov. Pri kostole je pochovaný Prof. ThDr. Jozef Špirko.
Pohrebná kaplnka
Z čelnej strany kostola sv. Bartolomeja je pohrebná kaplnka postavená v roku 1811. Má charakter malého mauzólea. Kaplnka má empírovú podobu. V tom istom štýle sú schody vedúce ku kaplnke a zároveň ku kostolu. Na vonkajších podstavcoch sú dve sfingy, ktoré chránia tajomstvo tejto kaplnky. Na vrchole je umiestnený kamenný kríž a maska znázorňujúca smrť. Uprostred kaplnky na mramorovom podstavci je umiestnený sarkofág a vedľa neho plačúca matka, ktorá roní slzy nad stratou syna. Kaplnku dal postaviť v roku 1811 vtedajší majiteľ šľachtického sídla barón generál Gabriel Splény. Pod kaplnkou sa nachádza hrobka, v ktorej je pochovaná matka syna a ďalší členovia rodu Gillany.