Kamenné more Štrosy/Felsenmeer Štrosy
Ak sa vyberiete z Donovál po červenej značke na Kečku, kúsok pod Baraňou hlavou narazíte priamo na chodníku na Štrosy, kamenné more, ktoré sa z ničoho nič objaví priamo nad chodníkom.
PR je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany ojedinelého ostrovčekovitého výskytu kamenitých sutí v stredných polohách Slovenska ako významného ekosystému so špecifickými rastlinnými a živočíšnymi stanovišťami. Časť CHÚ leží v ochrannom pásme NAPANT.
Štrosy sú lesnou rezerváciou, ktorá bola vyhlásená v roku 1999. Rezervácia leží na priečne položenom, na východnej strane pomerne výraznom hrebeni, kolmom k hlavnému hrebeňu Kečka - Kozí chrbát. Výmera rezervácie je 94 ha. Leží v katastri obcí Donovaly a Podkonice v okrese Banská Bystrica. Z hľadiska geologického rezervácia patrí do oblasti jadrových pohorí, podoblasti Starohorských vrchov.
Územie je tvorené spodnotriasovými bazálnymi kremencovými horninami - pieskovcami, zlepencami s vložkami bridlíc. Geomorfologicky patrí územie do celku Starohorské vrchy. Ide o vysočinový, podhôľny reliéf na vrásovo - blokovej fatransko-tatranskej morfoštruktúre. Jedná sa o tektonický zlom, ktorý podmienil vznik typického zlomového svahu s výskytom strmých skalných stien a blokových kamenných sutín. Územie odvodňuje niekoľko menších nestálych tokov s nepravidelným režimom odtoku výrazne závislom od množstva zrážok (snehovo- dažďový režím odtoku).
Vzhľadom na podmienky a charakter územia druhová pestrosť nie je veľká. V drevinovej etáži prevláda smrek obyčajný (Picea abies) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), v bylinnej etáži je to najmä brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus) a miestami i paprade - papraď samčia (Dryopteris filix-mas), papraď rozložená (Dryopteris dilatata), papraď ostnatá (Dryopteris carthusiana) metluška krivolaká (Avenella flexuosa), podbelica alpínska (Homogyne alpina), čermeľ lesný (Melampyrum sylvaticum). Na sutiach sa vzácne vyskytuje chvostník jedľový (Huperzia selago). Vzhľadom na vyššie spomenuté podmienky nevznikol na celej ploche súvislý les, ale na niektorých miestach sa vytvoril len nezapojený nesúvislý porast smreka a jarabiny. Zo zoologického pohľadu je územie typickou ukážkou zoocenóz na rozhraní týchto stupňov . Keďže ide o špecifické prostredie lesa so skalnými sutinami, nachádzame tu druhy pre tieto lokality a nadmorské výšky netypické. Ide hlavne o druhy bezstavovcov. Podrobný inventarizačný prieskum nebol vykonaný.
Hlavným dôvodom vyhlásenia prírodnej rezervácie je ochrana kamenných sutín ako geomorfologického fenoménu i ako veľmi zriedkavého biotopu so špecifickými mimoriadne extrémnymi podmienkami. Územím prechádza hlavný červeno značkovaný turistický chodník.
Kamenné more
Kamenné more je rozsiahly plošný balvanový pokryv (chaotická kumulácia) na úpätí horských chrbátov a na svahoch. Väčšinou je výsledkom rozpadu skalných odkryvov, postupného hromadenia a gravitačného premiestňovania úlomkov hornín na svahoch. Kamenné moria môžu mať podobu súvislých plôch pokrytých kameňmi či väčšími balvanmi až blokmi, pretiahnutých kamenných prúdov a riek, sute. Delia sa na autochtonné (pôvodné) a na alochtonné (zavlečené z iného miesta).
Vznik kamenných morí závisí hlavne na druhu horniny, sklonu svahu a geologických podmienkach (priebeh puklín a bridlicových vrstiev, zpôsob odlučnosti a podobne). Kamenná moria vznikali spravidla mrazovým zvetráváním (tzv. gelivácia) skalných odkryvov v periglaciálnom podnebí starších štvrtohôr (podnebie pred kontinentálnym ľadovcom), avšak pomaly sa vytvárajú i v súčasnej dobe. Úlomky uvolnené mrazovým zvetráváním sa vyznačujú ostrými hranami.V menšej miere sa podpovrchovým chemickým zvetráváním podporeným rozpadom horniny a následným odnosom jemných zvetranin utvárajú kamenné moria. Kamenné moria o väčšej hrúbke majú mikroklimatický význam, protože se v nich udržuje po celý rok podobná teplota, a tak priestor mezi balvanmi slúži ako úkryt mnoha druhom lesnej zvere a organizmom.
Kamenné more autochtonné
Vyskytujú sa prevažne na mieste svojho vzniku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a dosahujú hrúbku až desiatok metrov. Za autochtonné sa považuje napríklad andezitové kamenné more (CHPV) pri Malej Lehotke v Pohronskom Inovci, vzniknuté rozpadom lávového prúdu.
Kamenné more alochtonné
Kamene sú premiestnené soliflukciou – pôdotokom, „plávaním“ v hlinenom materiály a často prerastené vegetaciou. Práve tieto polia pokladajú niektorí autori za tzv. „pravé kamenné more“, kde sú od seba jednotlivé kamene vzdialené a pokrývajú povrch aspoň z 50%. Ich hrúbka na rozdiel od autochtonných bývá veľmi malá, niekoľko desiatok centimetrov až meter. Nachádzame ich skôr na úpätí miernych svahov.
Pre zalogovanie, je nutné odpovedať na nasledujúce otázky:
1. Aká je rozloha uvedená na informačnej tabuli (z každej strany je jedna, sú o dačo skôr)?
2. Zmerajte nadmorskú výšku na zadaných súradniciach.
3. O aký typ kamenného poľa ide v tomto prípade?.
4. Odfoťte sa na publikovaných súradniciach pred morom kameňov, hanblivý odfoťte svoju ruku ukazujúcu na more. Fotku priložte k svojmu logu. Na každom obrázku musí byť jeden kešer. Logy bez fotky budu zmazané.
Zalogovať môžete hneď, odpovede štandartnou cestou cez profil, pokiaľ mi do 3 dní neprídu odpovede, log bude zmazaný.
If you walk on red marked tourist trail from Donovaly to Kečka, slightly below Barania hlava just above trail path will suddenly appear directly felsenmeer Štrosy.
Nature reserve is declared to ensure the protection of a unique rocky islet occurrence of debris as an important ecosystem with specific plant and animal habitats. Part of the protected area is located in the protection zone NAPANT.
Štrosy are forest reserve, which was proclaimed in 1999. Size of area is 94 hectares. It is located near Donovaly and Podkonice district Banská Bystrica. In terms of geological reserve falls within the core mountains, hills Starohorské subregion.
The area is made up of lower triassic basal quartzite rocks - sandstones, conglomerates with inserts shale. Geomorphological area belongs to the Starohorské hills. Area was created by tectonic fault that built steep slope with the occurrence of slope steep rock walls and block of stone rubble. The territory is drained by several small streams with unstable irregular runoff regime highly dependent on rainfall (snow - rain runoff regime).
Because of the conditions and character of area species diversity is not great. The predominant tree species storey spruce (Picea Abies) and Rowan (Sorbus aucuparia), the herbaceous layer is especially Bilberry (Vaccinium myrtillus) and local ferns - male fern (Dryopteris filix-mas), broad buckler fern (Dryopteris dilatata), narrow buckler-fern (Dryopteris carthusiana). On debris is rarely found northern firmoss (Huperzia selago).
The main reason declared a nature reserve is to protect the stone debris as geomorphological phenomenon as well as very rare habitat with specific particularly extreme conditions.
Felsenmeer
Felsenmeer is a large surface covered by boulders (chaotic accumulation) at the foot of the mountain ridge and on the slopes. It is mostly created by collapse of the rocky outcrop, the gradual accumulation and gravitational movements of rock debris on the slopes. Felsenmeer may take the form of contiguous areas covered by stones or boulders, large stone blocks, stone streams and rivers debris. They are divided into autochthonous (the original) and allochthonous (introduced from another location).
Creation of felsenmeer mainly depends on the type of rock, slope and geological conditions (cracks progress and shale layers). In a felsenmeer (also known as a block field), freeze-thaw weathering has broken up the top layer of the rock, covering the underlying rock formation with jagged, angular boulders. Freeze-thaw weathering occurs as water that is trapped along micro cracks in rock expands and contracts due to fluctuations in temperature above and below the freezing point. Felsenmeers are formed in situ, meaning that they are not transported during or after their creation. However there are cases where the blocks and boulders can move down slope of where they formed by gravity related processes. On steep slopes the boulders could be moved down slope by mass wasting processes like landslides and rock falls.
Autochthonous felsenmeer
They are created in situ - locally derived, occur mostly at his place of or in the immediate vicinity and reach a thickness of up to tens of meters. Autochthonous blockfields are formed from the underlying bedrock material. For example, is considered autochthonous andesite felsenmeer (CHPV) at Mala Lehôtka in Pohronský Inovec, created by collapse of the lava flow.
Allochthonous felsenmeer
Means from out of that area and possibly derived from glacial till deposited there. The stones are moved by solifluction, "swimming" in clay materials and often overgrown by vegetation. Stones should keep distance from each other and cover the surface of at least 50%. The thickness is unlike autochthonous usually very small, a few tens of centimetres to meter. We find them on foot of gentle slopes.
You have to answer next questions, for possibility to log the cache:
1. What is size of area written on information board near blockfield? There is information from both sides and number is in second line (its only number on the board).
2. At given coordinates meassure altitude above the see.
3. What felsenmeer type you can see here?
4. On published coordinates take photo of yourself in front of felsenmeer. For shy cachers - take picture of your hand pointing at felsenmeer. Attach picture to your log. Logs without picture will be deleted.
You can log cache immediately, answers standart way through profile, but if I don’t receive answers within 3 days, your log will be removed.
A ak budete mať šťastie a vyrazíte v správnu dobu, cestou sa vytešíte takouto krásou..
