Túto keš vytvoril Poliančár milujúci svoju obec.
Prosím aby ste na strom, kde je keš schovaná liezli opatrne a strom nepoškodzovali. Tiež vás prosím aby ste v lese neodhadzovali odpadky! Ďakujem za pochopenie...
Keš je ukrytá pri cyklotrase, ktorá je značená červenou farbou, no málo kto vie. že sa jej hovorí aj magistrála SNP. V časoch druhej svetovej vojny po potlačení povstania partizáni stále podnikali výboje. Svoje úkryty mali v kopcoch a lesoch (dôkazom prítomnosti partizánov v okolí Polianky sú aj podzemné bunkre v lesoch). Koncom vojny sa dostal ruský oddiel na čele s generálom Gromovom na Slovensko. Tunajší partizáni tomuto oddielu pomáhali, presne im ukazovali cestu kadiaľ majú ísť, tak aby Nemcov prekvapili, a tak oslobodzovanie prebiehalo rýchlo. 7.apríla 1945 oslobodili Polianku a už 8.apríla 1945 aj Myjavu a postupovali až na Moravu a pri tomto oslobodzovaní prechádzali práve po tejto trase...
Keš sa nachádza ukrytá na strome, tento strom je zvláštny tým, že je to vlastne štvorbuk. Tento strom rastie priamo na hranici katastra Polianky a Priepasného.
Obec Polianka
Osídlenie obce sa datuje do obdobia reformácie a náboženského útlaku, kedy sa utečenci z Čiech usadzovali v odľahlých častiach Myjavska, teda Polianky, najmä v okolí prameňov s vodou. Takto boli utvorené i časti našej obce - kopanice.
Relief katastra obce symbolizuje i povesť o vzniku názvu obce Polianka - prví osadníci sa usadili v dnešnej lokalite u Sadákov, ktorá má tvar jamy a svoje majetky identifikovali "od pol jamky nahor a od pol jamky nadol" t.j. poljamka a v myjavskom dialekte sa skomolene udomácnilo Polianka.
Hoci obec Polianka vznikla až v roku 1955 odčlenením od Myjavy, najstarší písomný záznam o existencii našej obce je z prelomu 16. a 17. storočia z roku 1611. Superintendent evanjelickej cirkvi Izák Abrahamides, pre Nitriansku, Bratislavskú a Tekovskú stolicu, pri vizitácii myjavskej cirkvi v roku 1611 uvádza, že myjavský farár mal tri role. Jednou z nich bola tzv Mišárovská pri Polianke. Táto roľa sa ešte aj dnes nazýva "Kňazová".
Ďalší písomný záznam je tiež z roku 1611. Zo zachovaného urbára nadášdyovskej časti čachtického panstva sa dozvedáme, že myjavský poddaní mali zakázané používať medzi inými i les "Pod Poliankou".
Centrum obce je Dolná Polianka, kde sú sústredené Obecný úrad, kultúrny dom, požiarna zbrojnica, vodojem, školská budova - t.č. využívaná ako klub dôchodcov a klub
mládeže. Pre nízky stav detí v MŠ a žiakov ZŠ podľa smerníc Ministerstva školstva, boli obe tieto ustanovizne v našej obci zrušené a rodičia sú nútení vodiť deti do MŠ a ZŠ v okolí. Rokom 2002 sa skončilo v našej obci zaškolovanie a vzdelávanie detí, za ktoré bojovali naši občania ešte za čias maďarizácie pred rokom 1918.
Najvyššie položené časti chotára sú Surovín 478 m n.m. a západný okraj plošiny Rovienky v zalesnenom masíve Lipovca 499 m n.m.
Obec je vlastníkom asi 170 ha zmiešaných lesov. Prevládajú listnaté stromy - buky. Zazverené sú zväčša srnčou zverou, v niektorých častiach diviačou. Z hospodárskych rastlín sa pestujú obilniny, krmoviny a hlavne zemiaky. Z ovocných drevín prevládajú slivkoviny a jablone. Pre nižší počet zrážok trpí naša oblasť dosť často suchom, v lúčnych porastoch sú preto zastúpené suchomilné rastliny.
Ľudové tradície, remeslá a výroba tradičných kopaničiarskych výrobkov zaniká. V starších domácnostiach sa však dodržujú ešte dávne zvyky, najmä na Vianoce a pri rodinných udalostiach s varením a pečením „starodávnych jedál“ i jedál sezónnych napr. „cestenice, koblihy, šmidková polievka“a iné.
V oblasti športových zariadení je obec vybavená športovým areálom - futbalovým ihriskom.
Z kultúrno-historických zaujímavostí máme v obci bronzovú pamätnú tabuľu národovca Michala Kutku, ktorý sa nebál v čase rozbujnenej maďarizácie na Slovensku vyslovovať sa v duchu národnej myšlienky za práva Slovákov, za čo bol kruto prenasledovaný, maďarmi uväznený a mučený.