Vitajte na zabudnutom mieste, ktore spolu s povodnou synagogou v centre (http://coord.info/GC2KBEV) pripomina zidovsku cast historie mesta Vrutky. Synagoga je po renovacii vratena do stavu, ktory ju vizualne silne vracia nazad k jej korenom, ale tento cintorin zostava uzavrety a zabudnuty aj medzi domacimi (ale je aspon v slusnom stave a udrzovany). Podte sa pozriet cez plot na toto zaujimave miesto.
KES NIE JE NA CINTORINE - respektujte klud miesta!
Tu je velmi dobre spracovana informacia o jeho historii a stave a zidovskych posmrtnych zvykoch, prebrata z projektu Zilina Gallery Jozefa Feilera a konkretnejsie casti o cintorine: http://zilina-gallery.sk/picture.php?/25688/category/2073, kde zase cerpal z Kehila Zilina.
Zidovsky cintorin vo Vrutkach
Nachadzal v minulosti na okraji mesta, asi tri kilometre od centra. Dnes lezi z troch stran v zastavanej casti rodinnych domov. Povodny vstup bol z Hajskej ulice, dnes je vchod z Hlbokej ulice cez dvor byvaleho spravcu cintorina. V dolnej casti pri povodnom vstupe je jednoduchy dom smutku so sedlovou strechou. V jeho blizkosti je rodinny domcek byvaleho spravcu cintorina, do ktoreho sa prichadza uzkym dvorom z Hlbokej ulice. Cintorin lezi v miernom svahu, je obdĺznikoveho tvaru s rozlohou 70 x 30 metrov, po celom obvode ohradeny kamennym murom.
Hroby sa nachadzaju prevazne v lavej dolnej casti cintorina, asi desat hrobov je umiestenych pri mure v hornej casti. Zachovalo sa priblizne 70 stojacich nahrobnikov a 20 zvalenych. Niekolko nahrobnikov z cierneho granitu je rozkradnutych. Cintorin bol zalozeny zaciatkom 19. storocia, neskorsie ho vyuzivala neologicka komunita. Z tohto obdobia sa jednoduche nahrobniky z pieskovca nezachovali, dnes prevazuju zulove a mramorove. Zo zaciatku 20. storocia su uz vysoke a stihle nahrobniky z cierneho granitu zlozene z dvoch casti – podstavca a stely. Na cintorine najdeme aj honosne hrobky a nahrobniky v tvare mohutnych kvadrov. Niektore hroby su ohradene kovovou ohradkou, ktore su vplyvom casu skorodovane. Mozno tu vidiet nahrobniky aj inych tvarov, nejde vsak o ziadnu symboliku, ale skor o dobovu modu. Na vyhotoveni nahrobnikov vidiet majetkovy pomer zosnuleho, ale aj historicky vyvoj. Bolo to ovplyvnene aj migraciou mladych ludi a solventnejsej vrstvy koncom 19. storocia do vacsich miest. Na mnohych nahrobnikoch vidiet zrucne prace kamenarov. Medzi dekorativnymi prvkami nachadzame secesnu ornamentiku, motiv ruze, smutnu vrbu, dzban Levitov, zehnajuce ruky Kohenov a hviezdu Davida.
Na vrutockom cintorine sa vyskytuju aj fotografie zosnulych, co je dost neobvykle, lebo zobrazovanie osob je prisne zakazane. Na nahrobniku Dr. Porjesa je vyobrazeny had na palici, ako symbol jeho profesie. Na zadnej strane nahrobnika Morica Szüsza su uvedene niektore mena osob deportovanych z Vrutok. Texty su pisane hebrejsky, niektore kombinovane s nemcinou, neskorsie su pisane slovensky.
Cintorin je cisty, upraveny a vdaka velkemu poctu vztycenych nahrobnych kamenov posobi velmi dostojne. Pre verejnost je uzatvoreny.
História zidovskej komunity vo Vrutkach.
Prvi Zidia vo Vrutkach sa zacali objavovat zaciatkom 19. storocia. Velky priliv Zidov na zapadne Slovensko bol hlavne z Moravy a odtial pokracovali smerom na vychod. Na vychodne Slovensko prichadzali Zidia hlavne z Halica, ktory bol sucastou Rakuska.
Prve rodiny vo Vrutkach, ktore sa spominaju v historickych pramenoch su Politzerovci, Feldmannovci, Hirschovci, Holzmannovci, Tyrolerovci, Mittelmannovci a Langovci. Byvalo zvykom, ze viac usidlenych rodin si zalozilo zidovsku nabozensku obec, ktora spravovala svetske a cirkevne zalezitosti, mala skolu, rabina a synagógu. Bolo dost nezvykle, ze vrutocki Zidia od roku 1875 patrili pod Zidovsku nabozensku obec v Turcianskom sv. Martine a az v roku 1903 si zalozili vlastnu nabozensku obec. Aj spolok Chevra kadischa (zabezpecoval pohreby, pomahal pozostalym a udrziaval cintorin) bol zalozeny az v roku 1890. Prvym predsedom nabozenskej obce sa stal Ignac Lang, ktory ju viedol 45 rokov.
Pocas tohto obdobia bola v roku 1910 postavena jednoposchodova budova synagógy. Za synagógou bol postaveny v rokoch 1925 az 1929 zidovsky kulturny dom - Zakladinny dom Katariny a Jakuba Hertzovcov. V divadelnej sale na druhom poschodi sa uskutocnovali zabavy, koncerty a hralo sa divadlo. V kulturnom dome sa deti ucili aj nabozenstvo. V objekte boli verejne kupele, ktore sluzili nielen pre Zidov, ale aj ostatnych obyvatelov Vrutok. Vrutky sa stali vyznamnou zeleznicnou krizovatkou a priemyselnym centom po vystavbe Kosicko-bohuminskej zeleznice a zeleznice do Zvolena. Zidovska komunita tu nasla siroke uplatnenie v roznych profesiach, ale aj spolkovej cinnosti.
Tragedia holokaustu neobisla ani vrutockych Zidov. V roku 1942 zilo vo Vrutkach 351 Zidov, z ktorych bola prevazna cast vyvrazdena v nemeckych vyhladzovacich taboroch. Prezivsi sa po vojne vystahovali prevazne do Izraela.
Po zidovskej komunite, ktora sa vyznamne zapisala pri rozvoji Vrutok zostal cintorin a synagóga. Ta dnes po rekonstrukcii sluzi ako kulturny stanok pre mesto Vrutky. V roku 2010 bola na juznej strane budovy odhalena pamatna tabula obetiam holokaustu. Pocas leta 2014 prechadza budovou kompletnou rekonstrukciu, ktorej cielom je vizualna obnova povodneho vzhladu a premena na mestsku kniznicu a spolocensky sal. Zidovsky kulturny dom bol asanovany pri postupujucej panelovej vystavbe v sedemdesiatych rokoch.
Ak vas zaujima viac historia vrutockych zidov, tak si precitajte trochu historie na strane 12 casopisu Vrutocan z 10/2010: http://www.vrutky.sk/textsvk/vrutocan/vrutocan10_2010.pdf
Zidovsky cintorin
je miesto, ktore ma velky vyznam pri preukazovani ucty zosnulym. S hrobmi by sa malo manipulovat len do tej miery, aby neboli poskodene pozostatky zosnuleho, ktoreho kosti budu premiestnene automaticky do svatej zeme po prichode mesiasa. Hroby vyznamnych rabinov a cadikov (mudrcov) su putnickymi miestami, kde sa pri vyroci smrti tychto vyznamnych ludi stretavaju ti, ktori si chcu uctit zosnuleho veriac, ze sa moze za nich prihovorit vo "svete, ktory pride". Vyrocie smrti sa nazyva vyrazom z jidis „Jahrzeit“, kedy je povinnostou navstivit hrob pribuzneho zosnuleho, recitovat modlitbu kadis a zapalit sviecu na uctenie si pamiatky zosnuleho, ktora by mala horiet minimalne 24 hodin.
Typickym zvykom Zidov je nosit na hroby male kamienky. Je to tradicia, ktorej korene nie su uplne jasne, ale vela zidov povazuje kamienok ako taku karticku zosnulemu, aby vedel, ze sme tam boli. Navyse kamene nevadnu a nemozu byt tak lahko zmietnute vetrom ako kvety. Zvyk pravdepodobne pochadza z obdobia biblickeho Izraela, ked sa na hroby vrsili kamene, tak ako ich jeden po druhom vrsili aj deti Jakoba na hrobe ich matky Rachel. Taketo navrsia z kamenia potom sluzili na jasnu identifikaciu hrobov, co bolo dolezite pre kohenov, v suvislosti s dodrziavanim ritualnej cistoty.
Kamienky na hroboch po druhej svetovej vojne sluzili aj na zmapovanie poctu ludi z rodiny, ktori prezili (podla poctu kamienkov).
Smrt v judaizme
je sucast zivota, a nie ako na tragicku udalost, ktorou sa definitivne vsetko konci. Podobne ako zivot, aj ona je sucastou B-zieho planu a silna viera Zidov v posmrtny zivot umoznuje udrzat si nadej, ze ti, ktori zili hodnotny zivot podla micvot, budu vo „svete, ktory pride“ (olam ha-ba), odmeneni. Zachovavanie zivota a jeho zachrana stoji nad takmer vsetkymi prikazaniami, avsak, v pripade evidentnej smrti a drastickeho umeleho predlzovania zivota trpiaceho pacienta, je dovolene ho ukoncit. Samovrazda alebo eutanazia ako taka je samozrejme prisne zakazana. Aj ked by sa mohlo zdat, ze rozsiahle zvyky dodrziavania smutku a niektorych smutocnych praktik poukazuju na smrt ako na tragediu, nie je to tak. Vsetky prejavy smutku maju dva hlavne ucely – preukazat uctu zosnulemu (kavod ha-met) a potesit pozostalych (nihum avelim), ktorym zosnuly samozrejme chyba.
Pohrebne aktivity
zacinaju okamzite po smrti cloveka. Zavru sa naposledy jeho oci a ulozi sa na zem, kde sa prikryje nejakou latkou a zapalia sa pri nom sviecky. Telo zosnuleho sa nesmie, na znak ucty, opustit az do pohrebu. Ludia, ktori sedia pri mrtvom, sa nazyvaju somerim (strazcovia). Pocta mrtvemu ma v judaizme neskutocne velky vyznam a somerim nesmu na „strazi“ vykonavat nic, co by mohlo „znesvatit“ mrtveho. Vacsina obci ma spolok tzv. chevra kadisa (posvatny spolok) zlozeny z dobrovolnikov, ktori sa staraju o pochovanie mrtveho. Priprava na pohreb zacina umytim a upravenim tela a jeho zabalenie do lanovej latky a talitu. Odev zosnuleho, podobne ako truhla, maju byt co najjednoduchsie, aby nebol rozdiel medzi chudobnym a bohatym zosnulym. Rakva sa v zasade nemusi pouzivat, ale tam, kde je to zvykom alebo to upravuju miestne predpisy, by mala byt vyrobena z neohoblovanych dosiek a mali by byt do nej vyvrtane otvory, aby telo prislo do styku so zemou. Telo sa pred pohrebom nikdy nevystavuje. Aj ked je prikazane, pochovavat telo kompletne a ziadna jeho cast nesmie byt oddelena, darovanie organov je podla niektorych vykladov dovolene, lebo neskorsim pochovanim prijemcu organu je tato podmienka dostatocne splnena. Zidovsky zakon nedovoluje kremaciu a telo musi byt pochovane do zeme.
Nahrobny kamen
Zidovsky zakon predpisuje, aby bol na hrobe umiestneny nahrobny kamen, aby zosnuly nebol zabudnuty a hrob poskodeny alebo znesvateny. Je zvykom umiestnit nahrobny kamen na hrob po uplynuti dvanastich mesiacov od pohrebu, ked skonci obdobie smutku a riziko zabudnutia na zosnuleho sa zvysi. Text a napisy na nahrobnych kamenoch byvaju vacsinou v hebrejcine. V hornej casti nahrobneho kamena sa nachadzaju pismena pe-nun, zaciatocne pismena poh nitman (nikbar), co v podstate znamena tu lezi... Dve ciarky medzi pismenami indikuju skratku. V druhom riadku sa vacsinou nachadza meno zosnuleho vo forme: meno zosnuleho – bar (bat), tzn. syn (dcera) – meno otca zosnuleho. V tretom riadku sa zvycajne uvadza datum umrtia v hebrejskom vyjadreni. V dolnej casti sa nachadza text "tehe nismatah cerurah bicror hachayim" alebo jeho skratka, co znamena priblizne „nech je jej (jeho) dusa zviazana s vecnym zivotom“. Okrem toho byvaju na nahrobnych kamenoch aj rozne symboly napr. menora, magen David, zvitky Tóry, tabulky desatora a podobne, ktore vsak nic vyznamne neznamenaju, snad len to, ze je tam pochovany Zid. Ine je, ak je na kameni symbol ruk, co znamena tu odpociva kohen a spojene ruky symbolizuju pozehnanie, symbol dzbanu zas znamena, ze je tu pochovany Levita (dzban symbolizuje umyvanie ruk knazov, ktore v chrame vykonavali Leviti). Urcity vyznam maju aj niektore dalsie symboly. Napriklad strapec hrozna – symbol Izraela, konar rozvetveny alebo zlomeny – skon mladeho, resp stareho muza. Niekedy sa symboly stotoznuju s menom zosnuleho napr. lev – pre Loeb, vlk – pre Benjamin, jelen – pre Naftali, ruza – pre Blume atd.
Figuralne zobrazovanie bolo v judaizme v case ortodoxie zakazane. Vznikom reformovaneho a progresivneho judaizmu sa od mnohych veci upustilo. Zobrazovanie ludi a zvierat znamenalo v minulosti porusenie druheho prikazania - neurobis si podobu nicoho, co je na zemi ani co je pod vodou. Na mnohych nahrobnikoch sa postupne vyskytuju okrem rastlinnych motivov aj zvieracie. Na vrutockom cintorine, co je skutocne dosť neobvykle oproti inym cintorinom, vyskytlo sa na nahrobnikoch aj zobrazenie zosnulej osoby.
Symbol smutnej vrby na nahrobnom kameni. Smutna vrba bola ako symbol smutku. Vacsinou sa objavuje na zenskych hroboch. Pre Zidov bol strom symbolom zivota, ale i smrti.
Prislusnici spolocenstva Kohenov mavaju na nahrobnikoch vyobrazene zehnajuce ruky, ktore maju prsty spojene po dvoch. Ruky sa vzajomne palcami, ukazovakmi a prostrednikmi dotykaju. Byvaju to potomkovia z knazskeho kmena. Knazi maju zakazane styk s mrtvym, ucasť na pohrebnej bohosluzbe. Knazsky povod sa dedi po otcovi a je vacsinou oznaceny priezviskom ako Kohn, Cohen a pod.
Smutok za zosnulym zacina okamzite po oznameni jeho (jej) smrti. Byvalo zvykom, ze po tom, ako sa niekto prvykrat dozvedel o smrti pribuzneho, roztrhol si odev na znak smutku. Takemu prejavu smutku hovorime aj kerijah (doslovne z hebrejciny roztrhnutie). Pripravna faza pred pohrebom (aninut) trva jeden-dva dni (telo by malo byt pochovane tak rychlo, ako sa to da, najlepsie do 24 hodin po smrti) a smutiaci su oslobodeni od plnenia pozitivnych prikazani. Po pohrebe pripravia pozostali pre rodinnych prislusnikov prve jedlo - se'udat havra'ah. Dalsia cast smutku sa nazyva siva (sedem), ktora trva sedem dni a dodrziava sa v dome pozostalych za pritomnosti najblizsej rodiny zosnuleho. Pocas tohto obdobia smutiaci sedia na zemi alebo nizkych stolickach, nenosia kozene topanky, neholia sa, nestrihaju si vlasy atd. Neodmyslitelnou sucastou isteho obdobia po smrti rodica je odriekanie modlitby Kadis Jatom synom zosnuleho. Odriekanie tejto modlitby nie je ani tak prejavom smutku, ale kedze sa predpoklada, ze smrtou najblizsieho pribuzneho moze byt otrasena viera v Boha, je kadis verejnou (kadis sa odrieka verejne v synagóge alebo pred minjanom) deklaraciou neotrasitelnej viery v Boha a tym aj potvrdenie, ze sa mu dostalo dobrej vychovy od zosnuleho. Po smrti dusa zosnuleho ostava urcity cas v ocistovani, pred tym ako vstupi do olam ha-ba (aj u najvacsich hriesnikov to nie je viac ako 12 mesiacov) a pocas tohto obdobia sa odriekava kadis kazdy den. V skutocnosti sa odriekava len 11 mesiacov po pohrebe, nechceme predsa indikovat, ze nas rodic bol taky hriesnik, ze potrebuje 12 mesiacov na ocistenie.
Modlitba Kadis sirot - קדיש יתום - Kaddish Yatom
Modlitba Kadis je velmi silnym vyznanim viery v jedineho Boha. Kadis existuje v niekolkych variantach modlitby (Kadis pohrebny, Kadis rabinsky a podobne), ktore sa lisia podla prilezitosti, pri nich sa odriekava. V dolnej casti je hebrejsky prepis z tabule a slovensky preklad Kadis sirot - קריש יתום. Tento text sa hovori kazdy den jedenast mesiacov po umrti rodicov a vo vyrocne dni umrtia vsetkych pribuznych. Na to, aby bol prijaty ako modlitba celeho Jisraela, je treba, aby ju smutiaci hovoril v pritomnosti minjenu, t.j. desiatich dospelych muzov.
קדיש יתום
יתגדל ויתקדש שמה רבא בעלמא די
ברא כרעותה, וימליך מלכותה בחייכון
וביומיכון ובחיי דכל בית ישראל בעגלא
ובזמן קריב ואמרו אמן: יהא שמה רבא
מברך לעלם ולעלמי עלמיא. יתברך
וישתבח ויתפאר ויתרומם ויתנשא ויתהדר
ויתעלה ויתהלל שמה דקדשא בריך הוא
לעלא מן כל ברכתא
ושירתא תשבחתא ונחמתא דאמירן בעלמא
ואמרו אמן׃
יהא שלמא רבא מן שמיא וחיים עלינו
ועל כל ישראל ואמרו אמן׃
עשה שלום במרומיו רוא יעשה שלום
עלינו ועל כל ישראל, ואמרו אמן׃
Kadis sirot: Nech je velebene a posvatene Jeho velke meno na svete, ktory stvoril podla svojej vole. Nech jeho kralovstvo zavladne vo vasom zivote, vo vasich dnoch a v zivote celeho domu Jisraela a blizkej dobe. Povedzte: Amen. (Vsetci:) Amen * (Vsetci:) Nech je Jeho velke meno zehnane vecne, na veky vekov. *
(Chazan:) Nech je pozehnane, pochvalene, oslavovane, povznesene, velebene, uctene, povysene a vychvalene meno Svateho. (Vsetci:) Je pozehnany. *
(Chazan:) On je vyssie ako dosiahne kazde zehnanie, chvalospev, hymna a ludske utesovanie, ktore su hovorene na svete. Povedzte: Amen. (Vsetci:) Amen. *
Nech je dane vela pokoja z nebies a tiez zivot nam a celemu Jisraelu. Povedzte Amen. (Vsetci:) Amen. * Ten, ktory cini pokoj na vysostiach, ten nam urobi pokoj nam a celemu Jisraelu. Povedzte Amen. (Vsetci:) Amen.
Podla stranky UPN v Supise Zidov z roku 1942 bolo uvedenych vo Vrutkach 351 Zidov. V okolitych obciach a mestach bol pocet nasledovny: Bela 2, Benice 1, Danova 3, Diviaky 3, Klacany 3, Klastor pod Znievom 4, Kostany nad Turcom 7, Laclava 1, Lipovec 1, Mosovce 13, Necpaly 1, Nolcovo 3, Pribovce 33, Priekopa 24, Rovo 15, Ratkovce 3, Rudno 4, Slovenske Pravno 4, Sucany 112, Stubnianske Teplice 95, Trebostovo 2, Turany 27, Turciansky Svaty Martin 408, Vieska 71, Zaborie 2. Najblizsie zidovske cintorine su v Martine, Turcianskych Tepliciach, Sucanoch a Turanoch. V Mosovciach bol cintorin po vojne zniceny. V sirsom okoli su cintoriny v Ziline, Varine, Ruzomberku, Velicnej a Dolnom Kubine.
Level: 0
Level: -1 → -7
Level: -8 → -nekonecno + 1
Level: -8 → -nekonecno
1. Relikvie Karla IV. - Zensky Symbol
2. Relikvie Karla IV. - Muzsky Symbol (nocni kes)
3. Relikvie Karla IV. - Souboj o Moc
4. Relikvie Karla IV. - Naplneni Proroctvi
Autobusove nadrazi/Bus station Florenc
Kes: Puvodni Bures
Krasne osviezenie/Refreshment @ Dolsky mlyn(EN+DE)
Pereje HUBERTUS
Trhovy Stepanov -Markt Stiepanau- Marketing Stephen
Detske hry (teren: 4; SK/EN) [Vrutocke mosty#1]
Rybarov revir (Fisherman;SK/EN) [Vrutocke mosty#2]
Most v moste (teren: 4;SK/EN) [Vrutocke mosty#3]
Vitajte vo Vrutkach (SK/EN) - [Vrutocke mosty#4]
Jordanske kralovstvo [Vrutocke mosty#5]
Aligaaaator!!! [Vrutocke mosty#6]
Tak blizko a pritom daleko [Vrutocke mosty#7]
Vzdusny retazovy most [Vrutocke mosty#8]
Vodny most -miniostrov pokladov [Vrutocke mosty#9]
Temne bubny / Dark drums (T3.5) [Vrutocke mosty#10]
Vrutocke mosty #11 - bonusovka :)
Skameneliny na Orave (fossils in Orava)
Verejny kemp - Miesto pre zivot (Martin-Priekopa)
✡ Vrutocky zidovsky cintorin (Jewish cemetery) ✡