Ako to malo vyzerať v praxi
Komplexný systém ochrany štátnych hraníc začínal už pomerne hlboko vo vnútrozemí. V príhraničnej oblasti sa pohybovali tajní členovia pohraničnej stráže, ktorí sa snažili vytypovať potenciálne možné rizikové osoby, ktoré by sa mohli pokúsiť o nelegálny prechod hranice a informovali o tom svojich nadriadených, prípadne priamo zisťovali jeho totožnosť. Bližšie k hraniciam sa nachádzali zastrešené pozorovateľne s prílušníkmi pohraničnej stráže. Ešte bližšie k hraniciam sa nachádzalo vyhláškou stanovené Pohraničné pásmo, sem bol dovolený vstup len s povolením. Za nepovolený vstup do pohraničného pásma boli ľudia eskortovaní k Rote pohraničnej stráže, aby podanli vysvetlenie a dostali vysokú pokutu. Potom už nasledovala samotná signálna stena. Táto bola kontrolovaná hliadkou ráno a večer. Pred stenou alebo medzi dvoma stenami bol pás pooranej a uhrabanej zeme, kde sa kontrolovala prítomnosť akýchkoľvek stôp. Súčasne bola 24 hodín pripravená jednominutová pohotovostná motorizovaná hliadka so psovodom. V prípade vyslania poplašného signálu hliadka okamžite vyrážala na miesto a vypúšťala psa. Ak sa našli stopy po zveri, poplach bol zrušený a hliadka sa vracala naspäť. Ak sa našli iné podozrivé stopy, bol vyhlásený poplach a hliadka sa vydávala po stopách „narušiteľa“. Po vyhlásení poplachu hliadkou nastupovala celá rota a spoločne s hliadkou hľadali narušiteľa. Ak ho nebolo možné nájsť a narušiteľ sa schoval, vytvorila sa rojnica a jej snahou bolo narušiteľa vytlačiť k drôtenej zátarase. Ak sa narušiteľovi podarilo dostať za zátarasy a unikal smerom k hranici, bol opäť vypustený pes a v prípade optického kontaktu hliadka vydávala príkaz na zastavenie. Ak utekajúci neuposlúchol, nasledoval výstrel do vzduchu a potom už mala hliadka povolené použiť zbraň na prenasledovaného.
Skutočnosť však bola podstatne drsnejšia ako vyznievajú predošlé riadky. Situáciu dokresľuje samotný terén, počasie a maximálny stres ľudí na oboch stranách, ako človeka utekajúceho cez hranicu, tak aj jeho prenasledovateľov, každého so svojim cieľom odhodlaného splniť svoju úlohu.
Ako to celé vyzeralo v skutočnosti Vám ukáže predposledná krabička celej série – Železná opona VI.
Pridal som jeden waypoint, kde sa dá odstaviť auto. Z tohto miesta je aj najlahší prístup popri trati, nakoľko tadeto vedie stará nepoužívaná zarastená koľaj. Cez to všetko prosím buďte opatrný a pohybujete sa v blízkosti železničnej trate avšak vôbec ju nie je potrebné prechádzať, od waypointu sa dostanete ku keške bezpečne a bez problémov.