Kostol svätých Petra a Pavla apoštolov v Zubrohlave
Najväčšou a najcennejšou kultúrnou pamiatkou Zubrohlavy je rímsko-katolícky barokový kostol zasvätený svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi, postavený v rokoch 1754- 1761.
V kostole sa nachádza organ - polychrómovaná drevorezba z prelomu 18. a 19. storočia od neznámeho autora.
Na severnej stene kostola sa nachádza neskorobaroková socha sv. Anny- polychrómovaná drevorezba z konca 18. storočia. Ostatné zariadenie kostola - hlavný oltár, oba bočné oltáre, krížová cesta, pochádzajú z roku 1901. Do kostola bolo zakúpené od tirolskej dielne J. B. Purgera z Groden po požiari v roku 1901, keď bolo pôvodné zariadenie kostola úplne zničené.
Vedľa kostola na severnej strane sa nachádza hrob Jozefa Kunsta. V Zubrohlave dal v roku 1788 postaviť mangeľ na úpravu domáceho plátna. Bol otcom významného cirkevného hodnostára – arcibiskupa Jozefa Kunsta.
Vedľa kostola z južnej strany sa nachádzajú hroby zomrelých kňazov našej farnosti a významných obyvateľov našej obce. Je tu pochovaný kňaz Ignác Šperlák pôvodom z Hladovky, ktorý zomrel v našej obci 8. marca 1848 počas hladomoru. Kríž pri kostole Medzi farou a kostolom stojí medzi lipami kamenný prícestný kríž Panny Márie Bolestnej, ktorý bol do Zubrohlavy prevezený zo Slanice v roku 1953, pred jej zatopením vodami Oravskej priehrady. Tento stĺp dal v roku 1836 postaviť vo svojej obci slanický richtár Ján Hoľmík. Patrí k najkrajším kultúrnym pamiatkam v našej obci. Pochádza zo známej kamenárskej dielne majstrov- kamenárov Bielopotockých.
História farnosti:
http://www.farazubrohlava.sk/index.php/farnost/historia-farnosti
Významné osobnosti cirkevného života pochádzajúce so Zubrohlavy:
Ján Nepomuk Gustíny Zubrohlavský (1712 – 1777)
Narodil sa v našej obci v roku 1712, v roku 1729 sa stal v Jágri (dnes Eger) klerikom, po vysvätení farárom v Girincsi, Miškovci (1741), Sátoraljaújhely (slovensky Nové Mesto pod Šiatrom), v roku 1745 jágerským kanonikom, neskôr sudcom a prelátom uhorskej tabule. V roku 1759 vydal knihu Udvosség mannája. 13. mája 1762 ho panovníčka Mária Terézia vymenovala za koadjutora grófa Imricha Esterházyho. 23. mája 1763 bol v Bratislave vysvätený za titulárneho biskupa sergiopoliského a 1. januára 1764 prevzal správu nitrianskej diecézy a zároveň sa stal nitrianskym županom. V Nitre založil bohoslovecký seminár, chrám Nazarénov na Skalke, zriaďoval základiny pre kňazov, podporoval cirkevnú spisbu. Kostolom zanechal bohaté základiny, podporoval vznik farnosti v našej obci, nášmu kostolu daroval rôzne dary, napríklad kalich, ktorý je v majetku nášho kostola aj v súčasnosti a iné dary.
Zomrel v Močenku 31. januára 1777, pochovaný je v biskupskej krypte v Nitre.
Jozef Kunst (1790 – 1866)
Študoval na gymnáziách v Komárne, Esztergome, Budíne, Trnave, teológiu na Pázmáneu vo Viedni. Ako kaplán pôsobil v Drégelypalánku, r. 1814 arcibiskupský archivár v Ostrihome, r. 1821 vicerektor, r. 1831 – 45 rektor Pázmánea vo Viedni, r. 1840 šaštínsky archidiakon, r. 1844 svätoštefanský prepošt, r. 1847 kapitulný vikár, r. 1848 pharijský titulárny, r. 1850 košický biskup, r. 1852 kaločský arcibiskup. Na Pázmáneu založil maďarskú literárnu školu, podporoval maďarské kultúrne ustanovizne, najmä cirkevné školstvo a sociálne ustanovizne. Vydal príležitostné kázne a pastierske listy.